Ježišove poučenia /3./ - Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!

„Pokoj vám všetkým a s pokojom nech k vám príde svetlo a svätosť. Je povedané: ,Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!' Kedy sa berie nadarmo? Iba keď sa preklína? Nie. Aj vtedy, keď ho vyslovujeme, a nie sme hodní Boha. Môže syn povedať: ,Milujem otca a ctím si ho,‘ ak potom koná opak toho, čo si od neho želá otec? Nie tým, že povieme: ,Otče, otče,‘ milujeme rodiča. Nie tým, že povieme: ,Bože, Bože,‘ milujeme Pána.

V Izraeli, ako som to predvčerom vysvetľoval, je veľa modiel skrytých v srdciach ľudí. Ľudia vzdávajú i pokrytecké chvály Bohu, chvály, ktorým nezodpovedajú skutky tých, čo ich vzdávajú. V Izraeli vládne sklon nachádzať veľa hriechov vo vonkajších veciach a nechcieť ich nájsť tam, kde skutočne sú, vo vnútri. V Izraeli vládne tiež hlúpa pýcha, neľudský a duchu odporujúci zvyk - považovať za rúhanie, ak meno nášho Boha vyslovia pohanské pery, ba došlo to až tak ďaleko, že pohanom zakazujeme priblížiť sa k pravému Bohu, lebo sa to pokladá za svätokrádež. Tak to bolo doteraz. Odteraz už nie. Boh Izraela je ten istý Boh, ktorý stvoril všetkých ľudí. 

Prečo zabraňovať ľuďom, aby cítili príťažlivosť svojho Stvoriteľa? Myslíte si, že pohania necítia niečo v hĺbke svojho srdca, niečo, čo zostáva neuspokojené a čo kričí, čo sa zmieta a čo hľadá? Koho? Čo? Neznámeho Boha.

A myslíte si, že ak sa pohan postaví pred oltár neznámeho Boha - pred ten netelesný oltár, ktorým je duša, v ktorej je vždy spomienka na jej Stvoriteľa, duša, ktorá očakáva, že ju ovládne Božia sláva tak, ako ovládla bohostánok postavený Mojžišom podľa daného poriadku, a ktorá plače, kým ju neovládne -, že Boh odmietne jeho obetovanie sa tak, ako sa odmieta znesvätenie? 

A myslíte si, že je hriechom čin vzbudený počestnou túžbou duše, ktorá prebudená nebeskými výzvami odpovie Bohu: ,Idem‘? Bohu, ktorý jej hovorí: ,Príď‘? Alebo je svätosťou skazený kult niekoho z Izraela, kto obetuje na chrám z nadbytku svojho blahobytu a prichádza pred Božiu tvár a berie jeho meno, meno toho Najčistejšieho, s dušou a telom, ktoré sa celé hemží hriechmi? Nie. Veru, hovorím vám, že dokonale sa rúha ten Izraelita, ktorý s nečistou dušou berie nadarmo Božie meno. Beriete ho nadarmo vtedy, keď pre stav svojej duše viete, a nie ste hlúpi, že ho vyslovujete zbytočne.

Ó, vidím rozhorčenú Božiu tvár, ktorá sa s odporom odvracia, ak ho volá pokrytec, ak ho vzýva ten, kto sa nekajá! A mám z toho hrôzu, ja, ktorý si nezaslúžim onen božský hnev. Čítam vo viacerých srdciach túto myšlienku: ,Potom však okrem detí nikto nemôže vzývať Boha, lebo v každom človeku je nečistota a hriech.' Nie. Takto nehovorte. Toto meno majú vzývať hriešnici. Tí, ktorí sa cítia hrdúsení diablom a chcú sa oslobodiť od hriechu a od zvodcu. Chcú. Toto mení svätokrádež na obrad. Chcieť sa uzdraviť. Volať Mocného, aby vám odpustil a uzdravil vás. Vzývať ho, aby zahnal zvodcu.

V Genezis je povedané, že had pokúšal Evu v čase, keď sa Pán neprechádzal po raji. Keby Boh bol v raji, Satan by tam nemohol byť. Keby bola Eva vzývala Boha, Satan by bol utiekol. Majte vždy túto myšlienku v srdci. A úprimne vzývajte Pána. Jeho meno je Spása.

Mnohí z vás chcú zostúpiť do rieky, aby sa očistili. Srdce si však očisťujte neprestajne a napíšte si naň s láskou slovo Boh. 
Nie klamné modlitby.

Nie zvykové praktiky.
Ale srdcom, mysľou, skutkami, celou svojou bytosťou hovorte toto meno: Boh.
Hovorte ho, aby ste neboli sami.

Hovorte ho, aby ste dostali podporu.
Hovorte ho, aby ste dosiahli odpustenie.

Pochopte význam slova Boha zo Sinaja. ,Nadarmo' znamená vtedy, keď vysloviť ,Boh‘ nie je zmenou k dobru. A vtedy je to hriech. ,Nadarmo' to nie je vtedy, keď tak ako údery krvi v srdci vám každá minúta vášho dňa, každý váš čestný skutok, potreba, pokušenie a bolesť, prinesie na vaše pery synovské slovo lásky: ,Príď, Bože môj!' Vtedy ozaj nehrešíte, keď vyslovujete sväté meno Božie. Choďte. Pokoj s vami.“

Masima
zdroj: Maria Valtorta