Ježišove poučenia /10./ - Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

Je povedané: ,Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!' Čo vzbudzuje väčší odpor ako luhár? Možno povedať, že sa v ňom spája surovosť s nečistotou? Áno, možno.

Luhár, hovorím o luhárovi v ťažkých veciach, je krutý. Svojím jazykom zabíja úctu. Teda sa nelíši od vraha. Ba hovorím, že je horší ako vrah. Vrah zabíja len telo. Luhár zabíja aj dobré meno, pamiatku človeka. Preto je dvojnásobný vrah. Je nepotrestaný vrah, lebo neprelieva krv, ale poškodzuje česť ohováraného človeka a celej jeho rodiny.

Ani nehovorím o prípade, ak niekto falošnou prísahou pošle iného človeka na smrť. Pre toho je už pripravené žeravé uhlie v pekle. Hovorím však len o tom, kto falošnými slovami podnecuje a presviedča iných v neprospech nevinného. Prečo to robí? Buď z bezdôvodnej nenávisti, alebo z nenásytnosti mať to, čo má druhý. Alebo zo strachu.

Nenávisť. Prechováva ju len ten, kto je Satanov priateľ. Dobrý človek nemôže nenávidieť. Nikdy. Z nijakého dôvodu. Aj keď ho potupia a uškodia mu, odpúšťa. Nikdy sa nehnevá. Nenávisť je svedectvo, ktoré zatratená duša vydáva o sebe samej, a je to najkrajšie svedectvo, ktoré dostáva nevinný. Lebo nenávisť je vzbura zla proti dobru. Neodpúšťa sa tomu, kto je dobrý.

Nenásytnosť. Ten má to, čo ja nemám. Chcem to, čo má on. Ale iba rozširovaním neúcty k nemu môžem získať jeho miesto. A ja to urobím. Klamem? Čo na tom záleží? Okradnem? Čo na tom záleží? Môžem ísť tak ďaleko, že zničím celú rodinu? Čo na tom záleží?' Medzi toľkými otázkami, ktoré si prefíkaný klamár kladie, zabúda, chce zabudnúť na jednu otázku. A to: ,A ak ma odhalia?' Túto otázku si nepoloží, lebo zachvátený pýchou a nenásytnosťou je ako človek so zatvorenými očami. Nevidí nebezpečenstvo. Je ako opojený. Opojený satanským vínom a nemyslí na to, že Boh je silnejší ako Satan a podujíma sa vykonať pomstu za ohováraného. Klamár sa odovzdal klamstvu a hlúpo dôveruje v jeho ochranu.

Strach. Človek často ohovára, aby ospravedlnil seba samého. To je najbežnejšia forma klamstva. Urobili sme zle. Bojíme sa, že vyjde najavo, že sme to urobili my. A tak využívame a zneužívame úctu, ktorú ešte máme u druhých, prekrútime skutočnosť a to, čo sme urobili my, hodíme na druhého, o ktorého česť sa nestaráme. Robí sa to niekedy aj preto, že ten druhý bol nechtiac svedkom nášho zlého konania a jeho svedectvo by nás usvedčilo. Obviníme ho teda, aby sme ho znemožnili, aby mu nik neveril, keby prehovoril.

Konajte však dobre! Konajte dobre! Aby ste nikdy nepotrebovali také klamstvo. Neuvedomujete si, že klamstvom si priväzujete na krk ťažké jarmo? Jarmo poddanosti diablovi, jarmo ustavičného strachu, že sa klamstvo odhalí a že si musíte pamätať vypovedané klamstvo - s činmi a podrobnosťami, ako ste ho povedali, aj po mnohých rokoch -, aby ste si neprotirečili.

Námaha ako na galejach. A keby slúžila pre nebo! Slúži však len na to, aby ste si pripravili miesto v pekle! Buďte úprimní. Aké krásne sú ústa človeka, ktorý nepozná klamstvo! Môže byť úbohý, obyčajný, neznámy? Ba je taký? Áno. Je však vždy kráľ.

Lebo je úprimný. A úprimnosť je kráľovskejšia než zlato a koruna, dvíha sa nad zástupmi vyššie ako trón a vytvára početnejší dvor dobrých, než má kráľ. Blízkosť úprimného človeka dáva istotu a útechu, no priateľstvo s neúprimným človekom spôsobuje ťažkosti. Stačí len jeho blízkosť a vytvára sa pocit ťažoby.

Ten, kto klame, nemyslí na to, že klamstvo vychádza z tisícich príčin skoro najavo a že ho už budú vždy podozrievať. Ako možno naďalej veriť tomu, čo klamár hovorí? Aj keď hovorí pravdu - a ten, kto ho počúva, chce mu veriť v pozadí je vždy pochybnosť: ,Klame aj teraz?“

Vy poviete: ,Ale kde je falošné svedectvo?“ Každé klamstvo je falošné svedectvo. Nielen to, ktoré sa vydáva pred zákonom.

Buďte jednoduchí, ako je jednoduchý Boh a deti. Buďte pravdovravní v každej chvíli svojho života. Chcete mať povesť dobrých ľudí? Buďte nimi naozaj. A keby aj ohovárač chcel o vás povedať zle, sto dobrých by povedalo: ,Nie. To nie je pravda. On je dobrý. Jeho skutky hovoria za neho.“

V múdroslovnej knihe sa vraví: Je naničhodník, ničomník, kto chodí s falošnými ústami... kto v srdci svojom prechováva zvrátenosti, kto zamýšľa zlo v každý čas, kto zvady rozsieva... Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou: pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom, kto hovorí lož ako svedok falošný, a ten, kto medzi bratmi zvady rozsieva... Do previnenia perí sa zamotáva ničomník... Falošný svedok však prináša len klam... Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však len chvíľočku...

Slová klebetníka sú ako lahôdky a schádzajú až na samé dno žalúdka... Svojimi perami sa síce pretvaruje ten, kto prechováva nenávisť, lež na mysli mu tanie klam. Never mu, ani keby sa ti prihováral hlasom ľúbezným, lebo v jeho srdci väzí sedem ohavností. I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou, v rade vyjde jeho zloba najavo. Kto kope jamu druhému, sám do nej padne, a kto gúľa kameň na iného, privalí jeho samého.“

Hriech klamstva je starý ako svet a myšlienky múdreho sa v tom nemenia, tak ako sa nemení Boží súd o luhárovi. Ja hovorím: Rozprávajte vždy len jedným jazykom. Áno nech je vždy áno a nie nech je vždy nie, aj pred mocnými a vladármi. Budete mať zato veľké zásluhy v nebi.

Hovorím vám: Buďte prirodzení ako dieťa, ktoré ide inštinktívne za tým, u koho cíti dobro, a nehľadá iné, len dobro. A ktoré hovorí to, čo mu jeho dobrota vnuká, bez rozvažovania, či hovorí veľa a či ho za to pokarhajú. Choďte v pokoji. A pravda nech sa stane vašou priateľkou.“

Masima

zdroj: Maria Valtorta