Svätý Ján XXIII. a dva najkrajšie nekrológy

Svätý Ján XXIII. mal jednoduchosť svätého Jozefa, vľúdnosť biskupa Františka Saleského, veselosť flámskeho jezuitu Jána Berchmansa, humor apoštola chlapcov Filipa Neriho, čistotu princa Alojza Gonzagu a takú istú lásku k chudobe ako František Assiský.

Okrem toho však žiarila zo všetkých jeho skutkov, z každého slova, z celej jeho osobnosti tvár Ježiša Krista, ktorého radostné posolstvo nielenže zvestoval, ale i prežíval.

Po smrti sa mu dostalo ako sotvaktorému z jeho predchodcov nekrológov plných úcty z celého sveta. Možno však ani jeden nie je taký otriasajúci, taký srdcervúci, ako list istého protestantského dievčatka, ktorá krátko po jeho smrti napísalo:

„Často si kladiem otázku, či aj nekatolícke deti majú anjela strážcu. Ak by som ho nemala, bola by som veľmi šťastná, keby mi pápež prenechal toho svojho, ktorý už teraz nemá prácu. 

Cítim, ako ho veľmi potrebujem, najmä preto, lebo mi mamička zomrela, keď som nemala ešte ani dva mesiace. 

Teraz mám síce druhú mamu, ktorá je ku mne dobrá, ale keby mi pápež Ján poslal svojho anjela strážcu, mala by som veľkú, preveľkú radosť! Mala by som milého bračeka a už by som nebola tak sama. Ktovie, možno ho naozaj pošle.“

Zosnulému pápežovi venovala celá svetová tlač, bez rozdielu straníckej príslušnosti, jeho pamiatke

nekrológy plné úcty. O tom, ako veľmi Ján XXIII. naďalej žije v srdciach ľudí, svedčí list, ktorý po jeho smrti priniesli bergamské noviny:

„Po celý svoj život som bol komunistom a neveriacim človekom. A predsa sa nehanbím priznať, že som sa modlil, keď pápež zomieral. Nevedel som už nijakú modlitbu, tak som poprosil syna, aby ma naučil modliť sa. 

Láska, ktorú Ján XXIII. priniesol na svet, je priveľká, než aby som mohol naňho zabudnúť. Nemohol som zadržať slzy, lebo som cítil, že svätý starček chcel vyrvať zlo z ľudských sŕdc, zo sŕdc všetkých ľudí, veriacich i neveriacich, lebo sa cítil otcom všetkých. Mňa, ktorého nikdy nemohlo nič dojať, premohla jeho radosť v zomieraní.

Odišiel bez strachu! Kto mu dal odvahu? Nepochybne ten, ktorý jednoducho musí existovať.

Odpusť mi, pápež Roncalli, môj drahý bergamský krajan! Nikdy som nebol Tvojím mimoriadnym priateľom, ale Tvoj smrteľný zápas, Tvoje zomieranie ma prinútilo zamyslieť sa, otriaslo mojím svedomím. A tak som plakal, keď som počul správu o Tvojom odchode.

Nikdy som ťa nenasledoval, papa Giovanni, nikdy som nepočúval Tvoje slová. Ale teraz Ti sľubujem, že budem nasledovať Tvoj príklad a že sa budem zase modliť, ako ma to naučil môj syn v deň Tvojej smrti.

Požehnaj môjho chlapca, Svätý Otče, a navždy ho ochraňuj!

So slzami v očiach Ťa prosím, dobrý pápež Ján, urob, aby žil ako Ty!

A keď príde moja posledná hodina, daj, aby som zomieral ako Ty!

P. D. Bergamo“ 

Masima