%20(1).jpg)
Viac ako jeden a pol storočia veriaci neustále prichádzajú do Championu v štáte Wisconsin aby sa tam modlili, hľadali útechu a pomoc v čase skúšok a prosili o pomoc nášho Pána Ježiša Krista na mocný príhovor Panny Márie Pomocnice. Nepretržitá modlitba vyrástla na tomto mieste zo správy mladej belgickej prisťahovalkyne Adele Brise, ktorá v októbri 1859 povedala, že Presvätá Matka, Pani odetá do oslňujúco bielej sa jej zjavila na tomto mieste.
"Our Lady of Good Help" je malá kaplnka v malom mestečku v štáte Wisconsin. V krypte kaplnky je umiestnená socha Panny Márie. Na stenách z kaplnky do krypty je niekoľko párov barlí. Panna Mária sa tu zjavila v roku 1859 belgickej prisťahovalkyni Adele Brise, ktorá pôvodne nechcela s rodičmi emigrovať a chcela vstúpiť k uršulínkam. Jej spovedník jej ale odporučil, aby išla s rodičmi a prípadne vstúpila do kláštora v Novom svete.
Roku 1850 prišlo z Belgicka mnoho prisťahovalcov. Osídlili, na lesy bohatý polostrov, ktorý siaha od Green Bay až k Michiganskému jazeru. Štát Wisconsin bol založený r. 1848. Prisťahovalci nevedeli, že les, ktorý mal byť zdrojom príjmov, nemá veľkú cenu, pretože stromy majú vzhľadom k drsnému podnebiu v zime len malý vzrast. Adelini rodičia opustili belgickú provinciu Brabantsko začiatkom júna roku 1855. Cesta do New Yorku trvala sedem týždňov.
V auguste prišli na polostrov v jazere Michigan v štáte Wisconsin a kúpili si pozemok. Adela bola po nehode s lúhom, ktorá sa jej stala v mladosti, slepá na jedno oko a mala len najnutnejšie vzdelanie. Bola to však veľmi zbožná mladá žena.
Počet obyvateľstva v tejto oblasti rástol v rokoch 1840-1850 veľmi rýchlo. Vo veciach náboženstva ale boli viac-menej odkázaní sami na seba. Jediný kňaz na polostrove bol vzdialený 11 míľ. Veľa ich stratilo vieru. Predovšetkým deťom chýbala možnosť vzdelania.
Prisťahovalci boli roztrúsení po celom polostrove. Bývali v drevených chatrčiach nedostatočne vybavených proti zime. Mnoho rodín zamrzlo hneď v prvej zime po príchode. Okrem toho ich kosila ázijská cholera.
Jedného dňa, v októbri r. 1859 uzrela Adela na ceste ku mlynu bielo odetú pani, ako stojí medzi dvoma stromami. Zľakla sa a zjavenia pomaly zmizlo. Keď to rozprávala rodičom, domnievali sa, že sa jedná o dušu z očistca, za ktorú sa má Adela modliť.
Keď ďalšie nedeľu, 9. októbra, bola Adela so svojimi sestrami a jednou priateľkou na ceste na svätú omšu, na rovnakom mieste zbadala zjavenie. Jej sprievodkyne nevideli nič. Adela sa zverila spovedníkovi a ten jej poradil, aby sa v mene Božom spýtala zjavenia, kto je a čo si praje.
Rozhovor Adely s Pannou Máriou:
"V Božom mene kto si a čo odo mňa chceš?" spýtala sa Adela.
"Som Kráľovná Neba, ktorá sa modlí za obrátenie hriešnikov a želám si, aby si robila to isté. Ráno si bola na svätom Prijímaní a to je dobre. Ale musíš robiť viac. Urob generálnu spoveď a ponúkni Prijímanie za obrátenie hriešnikov. Ak sa neobrátia a nebudú robiť pokánie, môj Syn ich bude musieť potrestať."
"Adela kto je to?" spýtala sa jedna zo žien.
"Ó, prečo ju nemôžeme vidieť tak ako ty..." zavzlykala druhá.
"Kľaknite si," Adela ich vyzvala, "Pani povedala, že je kráľovná Neba."
Panna Mária sa na nich s láskavo pozrela a povedala: "Blahoslavení tí, čo veria aj keď nevidia. Čo tu márnite čas, kým vaši spoločníci pracujú na vinici môjho Syna?"
"Čo viac môžem urobiť, drahá Pani?" spýtala sa v citovom pohnutí Adela.
"Zhromaždi deti tejto divokej krajiny a uč ich katechizmus a znamenia kríža a ako majú prijímať sviatosti. To je všetko, čo si od teba želám. Choď a nemaj strach, budem ti pomáhať."
Adela zostala tejto úlohe verná až do smrti v roku 1896. V okruhu 50 míľ prechádzala polostrov krížom krážom, aby vyučovala deti náboženstvo. Neodradilo ju ani zlé počasie, ani námaha a chodila bez ostychu od dvora k dvoru.
Jeden kňaz Adele odporučil, aby zbierala peniaze na budovu školy s domovom, aby deti nemuseli chodiť za ňou a ona za deťmi. Vďační rodičia radi posielali svoje deti k sestre Adele, ako jej hovorili. Niekoľko žien sa k nej pridružilo a žili podľa rehole tretieho rádu svätého Františka.
Sestra Adela sa stala veľmi známou. Spolusestry neboli vždy priateľsky naladené, ale Adela znášala všetky protivenstvá bez sťažností, s dôverou a obdivuhodnou odvahou.
Ale prvý biskup v Green Bay Joseph Melcher zakázal pútnikom kaplnku navštevovať. Kronikári píšu, že konal z nevedomosti, pretože nebol dostatočne informovaný. Adele dokonca hrozil exkomunikáciou, ak neprestane hovoriť o zjavení.
Keď raz bola so školskými deťmi na nedeľnej svätej omši, nezostalo pre ňu v lavici miesto a ona celú dobu kľačala v priestore medzi lavicami. Biskup bez rozmýšľania zaviedol Adelu k dvom lekárom, aby prešetrili jej zdravotný stav. Pútnici protestovali, ale biskup chcel zavrieť školu a žiadal od Adely, aby mu odovzdala kľúče.
Adela v tomto nátlaku kúpila susedný pozemok, aby v prípade potreby mohla vybudovať novú školu, a potom odovzdala kľúče biskupovi. Jej slová, že je zodpovedný za duše týchto detí, nakoniec spôsobili, že biskup jej kľúče vrátil.
Jeho nástupca F. X. Krautbauer raz neohlásene navštívil kaplnku. Adela sa to dozvedela dodatočne a veľmi sa mu ospravedlňovala, že kňaza, ktorý poznal záležitosť zjavenia, ho náležite neprivítali. Spýtala sa biskupa, čo si má pripočítať za vinu, že sa cirkev chová k miestu zjavenia tak odmietavo. Nie je známe, či biskup zmenil svoj názor na toto pútnické miesto, ale prúdy pútnikov rástli a rozkvitala aj škola.
Prvú drevenú kaplnku na mieste zjavenia postavil Adelin otec. V roku 1861 bola vystavaná kamenná kaplnka. Niesla nápis: "Naša milá Pani Dobrej pomoci, oroduj za nás." To dalo miestu trvalý názov: "Naša milá Pani Dobrej pomoci." Kaplnka sa stala obľúbeným pútnickým miestom a v roku 1880 tu bol postavený pútnický kostol.
8. októbra 1871 vypukol požiar a zničil osady aj lesy. Takmer 2000 ľudí prišlo o život. Keď sa požiar blížil k miestu zjavenia, Adela odmietla miesto opustiť. Zorganizovala namiesto toho procesie pútnikov okolo kaplnky. Niesli sochu Panny Márie a modlili sa ruženec. Pútnici, ktorí tu hľadali útočisko, zostali ušetrení, aj ich dobytok. Bol poškodený len plot okolo pútnického miesta. Malá studnička všetkých zásobila vodou. Oheň zničil obrovské územie, bol to najväčší požiar v dejinách USA. Záchrana pútnického miesta bola pre ľudí zázrakom, ktorý definitívne odplašil všetky pochybnosti. Netrvalo dlho a začali sa tu diať zázraky - slepým deťom sa vrátil zrak, ochrnutí mohli opäť chodiť, hluchým sa vrátil sluch. Pri jednej púti tu boli uzdravené deti choré na tuberkulózu.
Megyn Kelly z NBC požiadala v roku 2018 o rozhovor jednu ženu, ktorá bola zázračne vyliečená z rakoviny. Megyn Kelly, ktorej bola diagnostikovaná rakovina hrubého čreva 4. stupňa povedala, že po návšteve národnej svätyne Panny Márie dobrej pomoci vo Wisconsine, jediného miesta v USA, ktoré katolícka cirkev uznala za miesto, kde sa objavila panna Mária, nádory na jej ľavých pľúcach zmizli. /poznámka: IV-štádium - rakovinové bunky už zasahujú aj do vzdialenejších orgánov (najčastejšie pľúca, pečeň)/.
Podobne ako v Lurdoch vo Francúzsku, nie sú pútnici pri návšteve svätyne uzdravení „zaručeným“ zázrakom, ale povzbudzovaní k modlitbe k Bohu s čo najúprimnejšou vierou. Rovnako ako v prípade akýchkoľvek zázrakov, aj v prípade „zázračného semena“ je potrebné, aby sa prosilo o Boží zázračný zásah. Zázraky nikdy nie sú „získanými“, ale sú to čisté dary Božie, ak sú v jeho božskom pláne.
Tieto zázraky nám predovšetkým pripomínajú, že Boh je stále na našej strane a je pripravený nás prijať svojou láskou, iba ak máme vieru ju prijať.
Masima
