Divotvorca svätý Juraj

Rímsky cisár Dioklecián sa rozhodol začať veľké prenasledovanie kresťanov, aby ich úplne vykorenili a ich meno zahladili. V tom čase bol vo vojsku vojak z Kapadócie menom Georgij, alebo i Juraj, vychovaný kresťanskými rodičmi v Kristovej viere. Jeho otec zomrel a matka, ktorá sa zberala k svojim príbuzným do Palestíny, ho vypravila do cisárovej služby.

Keď sa Juraj dozvedel, aké nebezpečenstvo hrozí kresťanom, považujúc to za najlepšiu príležitosť spasiť svoju dušu, predal všetko, čo mal a rozdal biednym. Na tretí deň, keď malo začať prenasledovanie kresťanov, vošiel Juraj do senátu: „Prečo cisár ty a ctený senát, aj vy, Rimania, ktorí ste vo všetkých iných veciach spravodlivý, tak nespravodlivo konáte s kresťanmi, ktorých chcete prinútiť dokonca do diablovej služby? Nemýľte sa, vaši bohovia to sú diabli a skutočný Boh je iba Ježiš Kristus, ktorý s Otcom a Svätým Duchom stvoril svet, udržuje ho a riadi ho. Preto neprenasledujte a neprelievajte krv tých, ktorí slúžia tomuto pravdivému Bohu, čiže kresťanov.“

Cisár sa opýtal Juraja, kto ho urobil takým smelým. Juraj odpovedal: „Pravda!“
Cisár sa ho pýtal ďalej: „Aká pravda?“
Juraj odpovedal: „Ježiš Kristus, ktorého vy prenasledujete, a ktorého som sluhom a postavil som sa tu, aby som mu bol svedkom!“ Po týchto slovách v senáte zmätok.
Cisár prikázal utíšiť sa a povedal Jurajovi: „Pre tvoju odvahu a múdrosť som ťa vysoko povýšil, milujem ťa ako syna a dávam ti radu, nevystavuj svoj mladý život nebezpečenstvu, ale pokloň sa naším bohom a ja ti dám ešte väčšie pocty.“ 
Juraj na to povedal: „Ó, cisár, keby si poznal skutočného Boha, ten by ti dal viac, ako mi ty sľubuješ a ako teraz máš, čiže všetka pozemské a dočasné dobrá. Boh prisľúbil večné dobrá, od ktorých ma žiadna tvoja hrozba neodstraší.“

Cisár mu nedovolil dokončiť slová, prikázal ho zviazať a zamknúť do temnice, kde mu položili na hruď veľký kameň.

Na druhý deň ho cisár prikázal priviesť. Keď ho videl pýtal sa ho: „Už si si to rozmyslel?“
Svätý odpovedal: „Či som ja dieťa, aby som sa pre také malé muky zriekol svojho Boha. Skôr ty, cisár, ktorý ma vydávaš na muky, sa zmučíš, než ja zmučený pristanem na tvoju zlú radu.“

Rozhnevaný cisár prikázal na dosky pribiť rôzne ostré železá. Nad ne postavil koleso, na ktoré priviazali Juraja a točili ho. Svätý mučeník v tých mukách nahlas oslavoval svojho Spasiteľa, potom sa modlil po tichu a nakoniec zamĺkol, akoby zomrel.

Cisár, ktorý si myslel, že už zomrel, odišiel priniesť obetu svojim bohom. Z neba zostúpil anjel, odviazal Juraja. Keď ho zdravého postavil na nohy, povedal mu: „Neboj sa, Pán Boh je s tebou!“ Priviedli Juraja pred cisára. Ten, keď ho uzrel, dlho nechcel veriť, že je to on. Keď to videli stotníci Anatol a Protol, uverili v Krista a volali: „Jeden je Boh kresťanský!“ Rozhnevaný cisár ich hneď prikázal strhnúť a sťať.

Vtedy uverila v Krista aj cisárovná Alexandra, manželka Diokleciána. Keď sa začala zastávať kresťanov, odviedli ju na bok, aby cisár nepočul jej reč. Cisár prikázal Juraja zakopať do nehaseného vápna a tri dni ho tam nechať. Sluhovia vykonali čo im bolo prikázané a odišli.

Na tretí deň, keď prišli z vápna vytiahnuť kosti, našli svätého mučeníka pod vápnom živého a zdravého. Priviedli ho pred cisára a ten s údivom zvolal: „Povedz mi, čo sú to za čary, že nemôžeš zomrieť?!“ 
Svätý odpovedal: „Cisár, čarami nazývaš divy môjho Boha, ktoré ťa majú priviesť k tomu, aby si sa mu poklonil, no beda ti, pretože ťa diabol oslepil.“
Cisár prikázal dať mu na nohy čižmy, ktoré mali v podošvách nabité ostré železá, a odviesť ho do veže a zamknúť ho tam.

Juraj vydržal aj tieto muky. Preto cisár prikázal biť ho bičmi a korbáčmi tak dlho, kým mu telo od kostí nebude odpadávať na zem. Cisár sa na to pozeral a utvrdzoval sa, že to skutočne musia byť čary, preto prikázal zavolať čarodejníka, aby ich zrušil.

Zavolali slávneho čarodejníka Atanáza, ktorému cisár povedal: „Odovzdávam ti tohto človeka. Alebo

ho pohni k tomu, aby sa poklonil našim bohom, alebo ho zabi, aby už dlhšie nežil!“
V prítomnosti cisára dal Atanáz svätému Jurajovi piť jed. Hovoril, že od neho hneď spadne z nôh a zomrie. Keď videl, že jed mu neurobil nič zlé, dal druhý, silnejší. A keď mu ani ten nič neurobil, dal mu vypiť aj tretí, najjedovatejší. Všetky tri svätý Juraj vypil a bol živý a zdravý a všetci prítomní sa divili.
Cisár sa ho opýtal: „Povedz mi, odkiaľ poznáš také veľké čary?“
On odpovedal: „To nie sú čary, ale Božia sila, lebo tak sľúbil náš Kristus hovoriac: ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im.“

Cisár, keď to počul, opýtal sa čarodejníka: „Čo ty povieš na to?“
Ten povedal: „Ak ešte vzkriesi mŕtveho, čo žiaden z našich bohov neurobil, tak pravda bude jeho. Neďaleko odtiaľ leží mŕtvy, ktorého som za živa poznal, nech ho oživí.“  Cisár s tým súhlasil. Prikázal rozviazať svätého Juraja a priniesť mŕtveho.

Mučeník sa začal modliť nad mŕtvym. Keď skončil modlitbu, zahrmelo nebo a všetci sa veľmi prestrašili. Mŕtvy sa pozbieral a pred všetkými sa zdravý a živý postavil. Keď to videli ľudia nahlas volali: „Veľký a silný je kresťanský Boh!“
Čarodejník Atanáz padol k nohám svätého Juraja a uveril v Ježiša Krista.

Keď ľudia utíchli, prehovoril k nim cisár, tvrdiac im, že Juraj a čarodejník boli spolu dohovorení a sú zvodcami. Potom rozkázal sťať hlavu čarodejníkovi a Juraja odviesť do väznice. Tam svätý mučeník uzdravoval mnohých chorých, ktorí k nemu prichádzali a verili v Ježiša Krista.

V senáte hovorili cisárovi: „Juraj nám robí veľa problémov. Celé mesto sa tlačí pred väznicou, kde robí divy a učí ich veriť v Krista.“ Cisár ho prikázal na druhý deň priviesť pred súd. V noci predtým sa Jurajovi vo sne zjavil Ježiš Kristus, posilňoval ho a dával mu nevädnúci veniec večného života.

Ráno, keď sa postavil pred cisára, počul od neho tieto slová: „Budem ťa mať za svojho syna a budeš po mne prvý v mojej ríši, iba sa pokloň našim bohom.“
Svätý Juraj povedal iba: „Poďme do chrámu!“
Cisár hneď vstal a prikázal rýchlo zvolať celé mesto, lebo si myslel, že svätý Juraj si to rozmyslel Prijme jeho ponuku.

V pohanskom chráme sa svätý Juraj postavil pred bôžika, urobil znak svätého kríža a povedal balvanu: „Si ty boh, čo žiada odo mňa obety a úctu, alebo nie?!“
Diabol, ktorý sedel na balvane odpovedal: „Ja nie som Boh, Je iba jeden Boh, ten, ktorého ty vyznávaš a ohlasuješ.“ 
„A akú tu máš prácu?“, vyzvedal sa svätý Juraj. Na tieto slová sa bôžik zrútil. S ním sa zrútili aj všetky ďalšie balvany, ktoré sa tu nachádzali a porozbíjali sa na kusy.
Rozhnevaní služobníci balvanov sa s krikom vrhli na svätého Juraja: „Zahubme, zabime tohto čarodejníka!“ 

Cisárova žena Alexandra, aby ho ochránila, sa pretlačila cez dav až k nemu a oslavujúc Ježiša padla mu k nohám. Dioklecián, keď videl, že jeho manželka je kresťankou, ešte viac sa rozhneval a vydal príkaz, aby Juraja a Alexandru sťali.

Keď ich viedli na popravisko, cisárovná Alexandra prosila, aby jej dovolili odpočinúť si. Sadnúc si pri modlitbe odovzdala Bohu dušu. Svätý Juraj sa pomodlil nad jej telom a išiel ďalej. Keď prišiel na označené miesto, ochotne dal svoj krk pod katov meč a prijal večnú náhradu z rúk svojho Spasiteľa. Toto všetko sa dialo v roku 296.

Svätý Juraj je zvyčajne na obrazoch zobrazený ako mladý vojak, ktorý sedí na koni a kopijou zabíja hada, ktorý sa plazí pod nohami koňa. Je to znak kresťanskej smelosti a odvahy, ktorá nebojuje iba s pozemskými nepriateľmi a víťazí nad nimi. No osobitne víťazí nad hriechom a otcom hriechu, čiže diablom.

Všemohúci Bože, velebíme tvoju moc vo svätom Jurajovi, ktorý svojím utrpením nasledoval tvojho Syna; prosíme ťa, daj nám na jeho orodovanie silu, aby sme vždy zvíťazili nad zlom a každodenný kríž niesli v spojení s Ježišom Kristom, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Masima