Neobyčajné videnia sr. Márie Marty Chambonovej

Sestra Mária Marta Chambonová mala vedomosti, ktoré nie je možné vysvetliť prirodzeným spôsobom. V rokoch 1866-1870 prežívala pred svätostánkom ťažké nepríjemnosti Pia IX. Ešte v deň bitky pri Mentane sa dozvedela o úspechu pápežských stotín, ku ktorému podľa Ježišovho oznámenia prispelo vzývanie Svätých rán. A na Vatikánsky koncil akoby sa pozerala z diaľky. Smrť Pia IX. jej bola oznamovaná od 15. januára 1878 zvláštnym videním, ktorého zmysel vtedy nepochopila.

Vídala sprievod svätých biskupov, ktorí viedli do nebeských príbytkov svätca, odetého v zlatom rúcho neobyčajného lesku. Ten však zostal pred nebeskými bránami a svätí biskupi hovorili o tom našej sestre: »Ešte ho opustíme, ale čoskoro bude náš.« Potom zmizli v nebi. Toto vídala denne. Najprv myslela, že Boh k sebe povolá kláštorného ctihodného p. špirituála Bouviera, ktorý vtedy stonal. Ale 29. januára pochopila, kto to čoskoro zomrie. Keď sa potom 9. februára modlila za svätého Otca Pia IX. krížovú cestu, zjavila sa jej jeho oslávená duša. Odišiel priamo do neba pre zásluhy Ježišových Svätých rán.

Sestra Mária Marta vedela aj nejednu vec, týkajúcu sa Francúzska. Napríklad v roku 1870 v máji, jej Ježiš povedal: »Chcem taviť svet!« Predstavená tým slovám nerozumela a nepoznamenala ich. Za nejaký čas Pán povedal: »Nenapísali ste tieto slová; chcem, aby ste tak urobili.« V auguste potom vysvetlil ich zmysel.

Od 21. januára 1871 sa dozvedala o hrôzach, aké sa budú diať za vlády komúny: »Budú vraždení kňazi a rehoľné osoby. - Ale nedopustím, aby to prišlo do tvojej krajiny.« (Do Savojska.)

Sestra Mária Marta prinášala Matke (predstavenej) od Božského Majstra, ako hovorila, odkazy, týkajúce sa vnútorných záležitostí niektorej z rehoľníčok. Niekedy videla i do duše predstavenej. Povedala jej napríklad: »Velebná Matka, Božský Majster mi hovoril, aby som sa za vás modlila, pretože ste v takom a takom postavení.« Alebo: »Velebná Matka, ste rozrušená tým a tým. Ježiš nie je spokojný.« Predstavená nehovorila s nikým o tých veciach, musela teda uznať, že ich sestre Márii Marte zjavil sám Boh.

Niekedy prišla k predstavenej so správou, že tá alebo oná sestra zomrie. Zostalo to vtedy samozrejme tajomstvom, ale Záznamy nám ich prezrádzajú. Bolo jej napríklad oznámené, že sestra Mária Justína Gojonová za mesiac zomrie. (Zomrela 9. decembra 1866.) Ježiš povedal: »Žiadaj odo mňa, aby som nevchádzal v súd s touto dušou.« Potom jej ukázal jednu udalosť zo života tejto drahej sestry, kedy bola pre prílišnú šetrnosť veľmi neláskavá k blížnemu. Stalo sa to pred dvadsiatimi piatimi rokmi a vedela o tom len sestra M. Alexia Blancová. Sestra Mária Marta jej k nemalému úžasu vymenovala osobu, ktorej sa to týkalo a povedala aj iné podrobnosti. Sama potom po niekoľko dní pred smrťou sestry Márie Justíny veľmi trpela.

Ježiš jej doprial tej útechy, že jej ukázal onú dušu úplne očistenú, ako sa vznáša k nebu. Čoskoro jej potom prišla zosnulá sama poďakovať.

Pokorná laička mala zvláštny vplyv na svoju mladšiu sestru Máriu, ktorá bola naklonená k veciam tohto sveta, ale zachovala si čisté srdce. Prišla na slávnosť skladania sľubov sestry Márie Marty a vidiac, aká je šťastná, prosila ju, aby sa za ňu modlila, nech sa jej tiež dostane milosti stavu rehoľného povolania. Sestra Mária Marta jej rada vyhovela a bola vypočutá.  Mária potom vstúpila do rádu a volala sa Sestra Mária Klaudina. Bola inteligentná, bystrá a obratná v každej práci. Ale zvlášť si ju predstavené vážili pre jej cnosti.

Keď raz v septembri 1870 kľačala sr. Mária Marta v noci pred Velebnou Sviatosťou, Ježiš jej zjavil, že sestru Máriu Klaudinu čoskoro povolá k sebe. Mala vtedy 25 rokov a bola ešte len dva roky profeskou. Mária Marta ju zbadala bielo odetú, ako leží bez známky života na oltári ako obeť. Bola však veľmi krásna. Okolo nej uvidela služobnica Božia zástup svätých a počula Ježišov hlas: »Teraz už nezomrie!« Sestra Mária Marta spoznala, že je na nej, aby dokončila výzdobu svojej sestry k večným hodom.
Modlila sa za ňu a mnoho trpela. V októbri si Mária Klaudina nerozumnou, prílišnou obetavosťou zavinila chorobu, z ktorej sa už nevyliečila. 17. mája 1871 bola zaopatrená svätými sviatosťami.

20. mája popoludní oznámil akýsi hlas služobnici Božej, že nastáva hodina odlúčenia: »Svojím veľkým duševným i telesným utrpením si splatila jej dlhy a dokončila jej korunu.« Pri týchto slovách pocítila hlboký vnútorný pokoj. Okolo štvrtej hodiny položila k nohám Panny Márie vo svojom oratóriu kvetinu sa slovami: »Matička moja, obetujem ti túto kvetinku za sestru Máriu Klaudinu.« - »Už pre ňu idem,« odpovedala najsvätejšia Panna.
Sestra Mária Marta išla rýchlo do nemocnice a zbadala, ako sa Nepoškvrnená Panna skláňa nad umierajúcou spolu s Matkou Máriou Pavlou Deglapignyovou. Duša sestry Márie Klaudiny odletela potom do neba ku koncu ranných hodiniek, sprevádzaná túžobným pohľadom svojej milovanej sestry.

Sestre Márii Marte, bdejúcej na modlitbách, sa potom zjavila a povedala jej: »Sestrička, vám mám  z väčšej časti ďakovať za to, že moja koruna je taká krásna.« Vidiac, aká jej sestra je šťastná, sa Mária Marta ešte viac roztúžila po nebi a plačúc zaprisahala svoju sestru, aby jej vyprosila milosť, aby mohla čoskoro prísť za ňou: »Ja som mala odísť skôr, pretože som staršia.«
Ale sestra jej odpovedala: »Vaša koruna bude oveľa krajšia ako moja, pretože zachraňujete duše skrze sväté rany Ježišove. Musíte ešte pracovať za seba aj za mňa. až svoju úlohu dokončíte, prídem pre vás!«

Sestra Mária Marta ju vídala častejšie, vždy krásnu a skvejúcu. Raz jej povedala: »Som nevesta a nasledujem Baránka, kamkoľvek ide.«

V roku 1880 upozornil Máriu Martu hlas z neba: »Jedna zo sestier ochorie tuberkulózou, už sa neuzdraví.« Bola to sestra Mária Anastázia, ktorá zomrela 15. októbra toho roku. Týždeň pred jej smrťou, v deň pohrebu Msgr. Pichenota, ktorého sestra Mária Anastázia bola prvou novickou, sa tento služobník Boží zjavil sestre Márii Marte a povedal jej: »Budeš osem dní trpieť za sestru Anastáziu. Modlitby konané za jej uzdravenie prispeli k jej posväteniu. Tvoje utrpenie bude miesto jej očistca. Osem dní nie je veľa a do hrobu zostúpi v tú istú hodinu ako ja.«

Naozaj, za osem dní po pohrebe Jeho Milosti, v tú istú hodinu sprevádzali spolusestry Anastáziu k poslednému odpočinku.

Podobných prípadov bolo niekoľko. Preto, keď sa blížil koniec života niektorej chorej sestry, pýtavali sa predstavené pokornej laičky: »Bude to dnes, sestra Marta?« A ona odpovedala určite a prosto a nikdy sa nepomýlila. Prirodzeným spôsobom nemohla vedieť, ako je na tom chorá, lebo pracovala celkom inde. Málokedy sa stalo, aby nevedela, že Boh chce k sebe povolať niektorú chovanku. Jedna z dôverníčok sestry Márie Marty sa na to raz pýtala Matky Jany Márie Anny Spinellovej, dlhoročnej vzornej a milovanej prefektky penzionátu a dostala túto odpoveď: »Vždy, keď som mala starosť o niektorú chorú chovanku, sestra Mária Marta mi povedala, a vždy správne, ako to dopadne.«

Roku 1880 bolo služobnici Božej zvláštnym spôsobom oznámené, že zomrie jej najmladší brat. Videla, ako sa chystá svadobná hostina. Pán domu chcel rozdávať kúsky chutného bieleho chleba, a pokynul, aby mu ich pripravila. »Na zemi sa nechystajú také hostiny,« povedal.
Po niekoľkých dňoch sa potom dozvedela, že jej brat zomrel. Jeho blažená duša sa jej hneď zjavila a oznámila jej: »To ja som bol pozvaný na svadbu, ktorú si pripravovala svojimi modlitbami a svojím utrpením. Viedol som svätý život. Bol som k blížnym dobrý, vľúdny a trpezlivý, plnil som svoje kresťanské povinnosti, nelipol som k tomuto svetu. Moja úloha bol dokonaná, išiel som priamo do neba. Čo sa teba týka, musíš ešte trpieť a konať ďalej vôľu Božiu. Prozreteľnosť Božia ťa vyvolila, aby si vyplnila jej úmysly, nám neznáme.«

Budúci rok zasa ochorel jej otec. Modlila sa za jeho uzdravenie, ak nie je to proti vôli Božej, ale akýsi hlas, ktorý jej pripadal ako hlas nesmrteľných súrodencov, jej povedal: »Blíži sa jeho hodina. Aj keď sa ti povie, že sa mu darí lepšie, nebude tomu tak.«

2. januára 1882 začula po svätom prijímaní hlas svojho otca: »Už ma neuvidíš zdravého. Moje telo je zosineté a chladné!« Pochybovala, že je to hlas otca, ale vtom niekto zazvonil pri bráne a hlas pokračoval: »To ti prichádzajú oznámiť, že som zomrel.« A bolo to naozaj tak. Prišiel najstarší brat, aby jej oznámil smutnú správu. Bola tým nevýslovne zarmútená, ale čoskoro sa potešila, lebo duša drahého zosnulého jej povedala: »Som šťastný, lebo som obohatený zásluhami pre Ježišove sväté rany!«

Opäť a opäť Sväté rany. Sú zárukou spásy, ktorú Božský Majster už dávno ponúkol svojej učeníčke. Raz pripojil: »Rehoľná osoba, ktorá odchádza na večnosť a nestarala sa o to, aby zabezpečila spásu všetkých svojich príbuzných, nedokončila svoju úlohu.«

Keď zomreli tie predstavené, ktoré boli zasvätené do tajomstva sestry Márie Marty, ponárala sa čím ďalej, tým viac do skrytého života. Občas prišla úctivo k novej predstavenej, aby jej oznámila, čo Ježiš žiada. Odišla potom nepridajúc ani slovka a bola pokojná, nech sa o jej slová dbalo, alebo nie.

V čase, keď opatrnosť kázala, aby sa sestry v kláštore v Chambery starali o nejaký útulok mimo Francúzska, obrátili sa najprv na talianske kláštory. Niekoľko rehoľných sestier malo obdržať prístrešie v Turíne. Ale 24. februára 1903 prišla sestra Mária Marta k Matke Jane Márii Anne a povedala: »Matka moja, v Turíne sa dejú vážne veci.« Na druhý deň dostali telegram, že v Turíne zomrela Matka Terézia Angelika Crottiová de Castiglione. Čoskoro potom prišla nová telegrafická správa, že pre dôvody, nezávisejúce od ich dobrej vôli, im turínske spolusestry nemôžu poskytnúť sľúbené pohostinstvo. Museli teda hľadať inde.

Za niekoľko rokov sa malo rozhodnúť o dôležitej veci. Predstavená o tom hovorila len so svojimi radkyňami, nikto iný o tom nemal tušenie. Ako teda užasla, keď jej sestra Mária Marta povedala skromne: »Matka moja, náš Pán povedal, aby ste to nerobila.«

Predstavená po smrti služobnice Božej neraz ľutovala, že sa jej častejšie nepýtala o radu. Ale bolo to podľa Božích úmyslov, lebo sestra Mária Marta mala zostať skrytá. Matka Jana Mária Anna Spinellová hovorila, že sa koľkokrát chcela na sestru Máriu Martu opýtať bývalej predstavenej Márie Alexie, ale vždy ju zadržal nevysvetliteľný ostych.

Masima