%20(1).jpg)
Za všetky neobyčajné milosti žiadal Ježiš od sestier len dve cvičenia - sväté hodinky a ružence k svätým ranám.
Keď v roku 1867 prepukla v chambonskom raji cholera, náš dobrý Spasiteľ vyslovil prianie, aby päť sestier konalo každý piatok svätú hodinu a každá aby pri nej uctievala jednu z jeho svätých rán. (sestra Mária Marta Chambonová pokladala rany na nohách za jedinú. Piatou ranou bola pre ňu krvácajúca, tŕním korunovaná Spasiteľova hlava.)
Blahoslavená Panna sa k žiadosti svojho Syna pripojila a s ľútosťou hovorila: „Na celom svete nie je kláštor, v ktorom by sa v piatok večer zvláštne uctievali Ježišove sväté rany. Pozorujte pri svätej hodine tie požehnané žriedla a ponorte sa do nich.“ Potom Máriu Martu poučila, ako by tú pobožnosť mala konať.
Zjavila sa jej ako Matka bolestná s mŕtvym Synom v náručí: „Ja som prvá pozorovala rany svojho milého Syna, keď jeho sväté telo sňali z kríža a položili mi ho do lona. Uvažovala som o jeho bolestiach a chcela som ich v srdci cítiť s ním. Pozorovala som jeho sväté nohy, jednu po druhej, potom som sa obrátila k jeho najsvätejšiemu Srdcu. A tu som uvidela ranu najväčšiu, najhlbšiu a pre moje materinské srdce najbolestnejšiu. Nato som pozorovala ľavú, potom pravú ruku a nakoniec tŕňovú korunu. Všetky tie rany mi prebodávali srdce. To bolo moje utrpenie, moje mučeníctvo. Moje srdce prebodol sedmorý meč a sväté rany môjho božského Syna musia byť uctievané skrze moje Srdce.“
Asi v tejto dobe (r. 1867 – 1868) zaviedli predstavení dennú modlitbu ruženca k svätým ranám (zľutovný ruženec). Modlí sa na obyčajnom ruženci.
Na kríž: Ježiš Kristus, náš Božský Spasiteľ, buď k nám a celému svetu milostivý a milosrdný. Amen.
Na veľké zrnká /namiesto Otče náš/: Večný Otče! Obetujem Ti Sväté Rany nášho Pána Ježiša Krista, aby sa zahojili rany našich duší.
Na tri za sebou nasledujúce zrnká:
1. Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný Bože, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom.
2. Buď nám milostivý, zľutuj sa nad nami, môj Ježišu, v dnešných nebezpečenstvách. Prikry nás svojou drahocennou Svätou Krvou. Amen.
3. Večný Otče! Ukáž nám svoje milosrdenstvo skrze Krv Ježiša Krista, Tvojho jednorodeného Syna! Amen.
V desiatke, na malých zrnkách namiesto Zdravas´: Môj Ježišu, skrze zásluhy svojich Svätých Rán, odpusť nám a buď k nám milosrdný!
Ukončenie: 3x Večný Otče! Ukáž nám svoje milosrdenstvo skrze Krv Ježiša Krista Tvojho syna! Amen.
Obe tieto modlitby pochádzajú od božského Spasiteľa a on k nim pripojil štedré prisľúbenia. Modlitby boli najprv obdarené odpustkami 300 dní pre členky rádu Navštívenia, ale 16. januára 1924 boli ony odpustky posv. penitenciáriou povolené všetkým veriacim.
Zaviesť ruženec k svätým ranám nebolo ľahké. Dialo sa tu niečo podobného ako v Paray-le-Monial, kde prílišné lipnutie na litere rehole prekážalo zavedeniu pobožnosti k Srdcu Pána. Predstavené a naša úbohá laická sestra pre to veľa zakúsili.
Pán ich však potešil: „Boh síce udeľuje milosti, ale ak sa má jeho vôľa vyplniť, nezaobíde sa to bez ťažkostí! Moje rany náležia vám, ich zásluhy sú pre diabla stratené, preto je na vás tak zameraný. Ale čím viac prekážok a ťažkostí zakúsite, tým hojnejšie milosti vám udelím.“
„Len sa nebojte, pravá láska nedbá na prekážky. Ten, ktorý vás drží, je nepremožiteľný. Budem vás stále chrániť, ale toto utrpenie je nutné.“
Boh Otec sa ukázal s vážnou tvárou a prísne predniesol: „Ak nevykonáte čo od vás žiadam, uzavriem pramene svätých rán a dám ich iným.“
Predstaveným – matke Terézii Eugenii a matke Márii Alexii sa láskavým, trpezlivým a pevným jednaním podarilo v ich kláštore zaviesť modlitbu ruženca k svätým ranám. Ježiš im pri tom zrejme pomáhal.
Najväčšou odporkyňou novej pobožnosti bola sestra, ktorá pre svoje vedomosti a zdravý úsudok požívala v kláštore zvláštnu úctu. Jedného dňa k nej – na rozkaz Pána – prišla sestra Mária Marta a povedala jej vec, ktorá sa stala v hĺbke duše medzi ňou a Bohom, s ktorou sa doteraz nikomu nezverila, takže sestra Marta sa o nej mohla dozvedieť iba od Boha. Onej sestre tento dôkaz stačil a svoj skorší odpor sa snažila napraviť tým, že maľovala obrázky svätých rán a tak chcela rozširovať úctu k nim.
Keď v roku 1867 prepukla v chambonskom raji cholera, náš dobrý Spasiteľ vyslovil prianie, aby päť sestier konalo každý piatok svätú hodinu a každá aby pri nej uctievala jednu z jeho svätých rán. (sestra Mária Marta Chambonová pokladala rany na nohách za jedinú. Piatou ranou bola pre ňu krvácajúca, tŕním korunovaná Spasiteľova hlava.)
Blahoslavená Panna sa k žiadosti svojho Syna pripojila a s ľútosťou hovorila: „Na celom svete nie je kláštor, v ktorom by sa v piatok večer zvláštne uctievali Ježišove sväté rany. Pozorujte pri svätej hodine tie požehnané žriedla a ponorte sa do nich.“ Potom Máriu Martu poučila, ako by tú pobožnosť mala konať.
Zjavila sa jej ako Matka bolestná s mŕtvym Synom v náručí: „Ja som prvá pozorovala rany svojho milého Syna, keď jeho sväté telo sňali z kríža a položili mi ho do lona. Uvažovala som o jeho bolestiach a chcela som ich v srdci cítiť s ním. Pozorovala som jeho sväté nohy, jednu po druhej, potom som sa obrátila k jeho najsvätejšiemu Srdcu. A tu som uvidela ranu najväčšiu, najhlbšiu a pre moje materinské srdce najbolestnejšiu. Nato som pozorovala ľavú, potom pravú ruku a nakoniec tŕňovú korunu. Všetky tie rany mi prebodávali srdce. To bolo moje utrpenie, moje mučeníctvo. Moje srdce prebodol sedmorý meč a sväté rany môjho božského Syna musia byť uctievané skrze moje Srdce.“
Na kríž: Ježiš Kristus, náš Božský Spasiteľ, buď k nám a celému svetu milostivý a milosrdný. Amen.
Na veľké zrnká /namiesto Otče náš/: Večný Otče! Obetujem Ti Sväté Rany nášho Pána Ježiša Krista, aby sa zahojili rany našich duší.
Na tri za sebou nasledujúce zrnká:
1. Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný Bože, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom.
2. Buď nám milostivý, zľutuj sa nad nami, môj Ježišu, v dnešných nebezpečenstvách. Prikry nás svojou drahocennou Svätou Krvou. Amen.
3. Večný Otče! Ukáž nám svoje milosrdenstvo skrze Krv Ježiša Krista, Tvojho jednorodeného Syna! Amen.
V desiatke, na malých zrnkách namiesto Zdravas´: Môj Ježišu, skrze zásluhy svojich Svätých Rán, odpusť nám a buď k nám milosrdný!
Ukončenie: 3x Večný Otče! Ukáž nám svoje milosrdenstvo skrze Krv Ježiša Krista Tvojho syna! Amen.
Obe tieto modlitby pochádzajú od božského Spasiteľa a on k nim pripojil štedré prisľúbenia. Modlitby boli najprv obdarené odpustkami 300 dní pre členky rádu Navštívenia, ale 16. januára 1924 boli ony odpustky posv. penitenciáriou povolené všetkým veriacim.
Zaviesť ruženec k svätým ranám nebolo ľahké. Dialo sa tu niečo podobného ako v Paray-le-Monial, kde prílišné lipnutie na litere rehole prekážalo zavedeniu pobožnosti k Srdcu Pána. Predstavené a naša úbohá laická sestra pre to veľa zakúsili.
Pán ich však potešil: „Boh síce udeľuje milosti, ale ak sa má jeho vôľa vyplniť, nezaobíde sa to bez ťažkostí! Moje rany náležia vám, ich zásluhy sú pre diabla stratené, preto je na vás tak zameraný. Ale čím viac prekážok a ťažkostí zakúsite, tým hojnejšie milosti vám udelím.“
„Len sa nebojte, pravá láska nedbá na prekážky. Ten, ktorý vás drží, je nepremožiteľný. Budem vás stále chrániť, ale toto utrpenie je nutné.“
Boh Otec sa ukázal s vážnou tvárou a prísne predniesol: „Ak nevykonáte čo od vás žiadam, uzavriem pramene svätých rán a dám ich iným.“
Predstaveným – matke Terézii Eugenii a matke Márii Alexii sa láskavým, trpezlivým a pevným jednaním podarilo v ich kláštore zaviesť modlitbu ruženca k svätým ranám. Ježiš im pri tom zrejme pomáhal.
Najväčšou odporkyňou novej pobožnosti bola sestra, ktorá pre svoje vedomosti a zdravý úsudok požívala v kláštore zvláštnu úctu. Jedného dňa k nej – na rozkaz Pána – prišla sestra Mária Marta a povedala jej vec, ktorá sa stala v hĺbke duše medzi ňou a Bohom, s ktorou sa doteraz nikomu nezverila, takže sestra Marta sa o nej mohla dozvedieť iba od Boha. Onej sestre tento dôkaz stačil a svoj skorší odpor sa snažila napraviť tým, že maľovala obrázky svätých rán a tak chcela rozširovať úctu k nim.
Masima
