Dôvody pre pobožnosť k svätým ranám

Keď Spasiteľ zveril Marte Chambonovej aké má poslanie, oznámil jej tiež mnoho pohnútok k uctievaniu jeho svätých rán a aké hojné požehnanie z toho plynie.

Chcel ju prinútiť, aby sa pobožnosti k nim ujala so všetkou horlivosťou. Každý deň, ba takmer každú chvíľu jej ukazoval nesmierne poklady týchto zdrojov života. Povedal jej: „Okrem mojej svätej Matky nemala žiadna duša milosť, akú máš ty, totiž pozerať vo dne, v noci na moje sväté rany. Dcéra moja, poznáš tento poklad sveta? Svet o ňom nechce nič počuť. Ukazujem ti svoje rany, aby si lepšie pochopila, čo som vykonal, keď som prišiel, aby som pre teba trpel.“ 

„Vždy, keď môjmu Otcovi obetujete zásluhy mojich svätých rán, získavate nesmierny poklad. Podobáte sa potom človeku, ktorý našiel na svojom poli veľký poklad, ale pretože nie ste schopní si ich dobre uschovať, Boh Otec a moja presvätá Matka ich opatrujú. V hodine smrti vám ich vrátim a zisk venujem dušiam, ktoré to potrebujú, lebo poklad mojich svätých rán musíte využiť.“

„Keď je váš Otec taký bohatý, nesmiete vy zostávať chudobní. A v čom spočíva vaše bohatstvo? V mojom svätom utrpení.“

„Ak je niekto v núdzi, nech príde s dôverou a čerpá z pokladu môjho umučenia a mojich svätých rán.“

„Tento poklad je váš, obsahuje všetko, iba peklo nie.“

„Jeden z mojich učeníkov ma zradil a predal moju krv. Vy však môžete každú jej kropaj opäť získať. Jediná kvapka stačí, aby obmyla celý svet, a vy na to nemyslíte, neviete, akú cenu má toto výkupné.“

„Moji mučitelia urobili dobre, že mi prebodli bok, prebili ruky a nohy. Otvorili tak pramene z ktorých sa po celú večnosť budú vylievať vody môjho milosrdenstva.“

„Môjmu Otcovi sa zvlášť páči obetovanie mojich svätých rán a bolestí mojej najsladšej Matky, vzdávate mu tým povinnú nekonečnú úctu, prinášate mi nebeský dar.“

„Tu máš, čím by si zaplatila všetky dlhy. Ak môjmu nebeskému Otcovi obetuješ zásluhy mojich svätých rán, dávaš mu zadosťučinenie za ľudské hriechy.“

Uvedené slová boli sestre Marte povedané pri rôznych príležitostiach, zvlášť v roku 1868. Týkali sa jej samotného diela, celej rehoľnej obce a všetkých veriacich.

Ježiš na ňu nalieha a skrze Máriu Martu aj na nás, aby sme v jeho sväté rany skladali celú svoju dôveru a pre ich zásluhy pracovali na spáse duší. 

Musí sa to však konať pokorne: „Keď mi ľudia spôsobili tieto rany, vo svojej pochabosti sa domnievali, že je všetkému koniec, ale moje rany zostanú naveky a všetky tvorovia na ne budú večne pozerať. Hovorím ti to, aby si na ne nehľadela iba zo zvyku, ale aby si ich uctievala pokorne.“

„Váš život nie je z tohto sveta, odstráňte z neho rany Ježišove a stanete sa úplne pozemskými. Ste príliš zaujatí zmyslovými vecami, takže nemôžete pojať prehojné milosti, ktoré vám pritekajú pre zásluhy mojich rán. Mali by ste viac pozorovať slnko v jeho plnej žiare. Ani moji kňazi neuvažujú o Ukrižovanom, ako by mali, chcem, aby bola uctievaná celá moja osoba.“

„Žatva je veľká a prehojná. Nesmiete sa pozerať na to, čoho ste už dosiahli, ale musíte sa pokoriť a pohrúžiť do vlastnej ničoty, tak získate duše. Nikto sa nemusí báť ukazovať veriacim na moje rany. Po ich jednoduchej ceste sa dá ľahko dostať do neba.“

Tento poklad máme užívať so srdcom planúcim láskou. Raz ukázal Pán sestre Marte zástup serafínov, obklopujúcich oltár pri svätej omši. „Sú pohrúžení do adorácie pred krásou a svätosťou Božou, obdivujú sa jej a klaňajú, nemôžu ju však napodobniť. Vy sa naproti tomu môžete rozjímaním pohrúžiť do utrpenia Pána a snažiť sa, aby ste sa trpiacemu Spasiteľovi stali podobnými. Keď chcete obdržať žiadané milosti, musíte k mojim ranám prichádzať so srdcom roznieteným láskou a horlivo musíte konať strelné modlitby.“

Pán od nás tiež žiada pevnú vieru: „Moje rany sú úplne čerstvé, musíte ich obetovať tak, ako keby to bolo prvýkrát.“

„V rozjímaní o mojich ranách nájdete všetko pre seba i pre iných. Ukazujem vám ich, aby ste sa do nich ukryli.“  

Ak chceme čerpať z tohto pokladu, potrebujeme i dôveru: „Dcéra moja, nesmieš sa znepokojovať pre veci tohto sveta, ešte len na večnosti uvidíš, aký zisk si z mojich rán nadobudla. Rany mojich nôh sú ako more, privádzaj tam všetkých ľudí, vchod je dosť veľký, všetci budú mať miesto.“

Musí sa to diať v apoštolskom duchu a neúnavne: „Je potrebné sa veľa modliť, aby sa pobožnosť k mojim ranám všade rozšírila.“ 

Marta pri týchto slovách videla, ako z Ježišových rán vychádza päť svetelných lúčov a ako zaplavujú celý svet. „Moje rany zachovávajú svet. Ony sú prameňom všetkých milostí, preto ma musíte často prosiť o rozmnoženie lásky k nim, musíte ich často vzývať, poukazovať na ne blížnym, znovu a znovu o nich hovoriť, aby ste pre túto pobožnosť získali duše.“

„Bude dlho trvať, než sa táto pobožnosť ujme, ale len pre ňu statočne pracuj ďalej! Každučké slovo, prenesené ku cti mojich svätých rán mi pôsobí nevýslovnú radosť, počítam každé. Aj keď sa nájdu ľudia, ktorí o mojich ranách nechcú nič počuť, predsa sa musíš snažiť, aby si ich pre túto pobožnosť získala.“

Raz mala sestra Mária Marta neznesiteľný smäd. Spasiteľ jej povedal: „Poď, dcéra moja, ku mne, ja ti dám vodu, ktorá tvoj smäd ukojí. V kríži je všetko, tam nájdu všetky duše dosť, aby uhasili svoj smäd. V mojich ranách máte všetko, ony tvoria znamenité diela nie snáď v radostiach, ale utrpením. Vy ste robotníci na Pánovej vinici, s mojimi ranami ľahko nadobudnete veľkého zisku. Obetuj mi svoje skutky i spolusestier v spojení s mojimi presvätými ranami. Nie je nič záslužnejšieho a mne milšieho. I najmenšie, pranepatrné činy obsahujú nevýslovné bohatstvo.“

Pri dôverných oznámeniach neukazoval Pán Marte vždy všetky svoje rany, niekedy videla len jednu. „Musíš sa snažiť, aby si hojila moje rany rozjímajúc o nich.“ Potom jej ukázal nohy a povedal: „Ako veľmi by si ich mala uctievať a skrývať sa v nich ako holubica v skalnej rozsadline.“

Inokedy jej ukázal ľavú ruku: „Dcéra moja, vezmi zásluhy z mojej ľavej ruky a venuj ich dušiam, aby na večnosti stáli po mojej pravici. Bohu zasvätené duše stanú pri poslednom súde po mojej pravici, prv však od nich budem žiadať počet duší, ktorý mali povinnosť zachrániť.“ 

NIHIL OBSTAT A. Can Eltschkner, cenzor IMPRIMATUR Pragae, die 7. Aprilis 1927 +Ant. Podlaha, Episcopus Paphiensis, Vicarius geberalis

Masima