Ako sestra Mária Marta Chambonová plnila Ježišove priania?

Zjavenia rozochveli sestru do hlbín duše, takže nimi bola úplne zaujatá a preniknutá. Jej láska k svätým ranám bola tak úchvatná, že jej pripadalo, že ju stravuje. Vrúcne túžila, aby mohla všetkých ľudí nadchnúť k láske a vďačnosti k svätým ranám, a bola ochotná aj život položiť, len aby sa táto pobožnosť čo najviac rozšírila a čo najhlbšie ujala.

Keď niekedy vo svojej horlivosti poľavila alebo povzdychy nehovorila tak často, hneď sa jej Ježiš zjavil v zúboženom stave, zavinenom našimi hriechmi, ukázal jej na svoje rany a láskavo jej vytýkal: "Ony hľadia na teba vždycky, i vtedy, keď na ne zabúdaš, ty, ktorá by si ich mala mať stále pred očami. Ukázal som ti ich už toľkokrát, že by to skutočne mohlo stačiť, a predsa ťa musím znovu a znovu povzbudzovať k horlivosti. Ja sám som chcel to, čo mučitelia vymysleli, aby mi spôsobili muky, a síce chcel som to z lásky k vám a aby som zjednal svojmu Otcovi zadosťučinenie; všetko sa dialo podľa mojej svätej vôle. Teraz, dcéra moja, dávam taktiež tebe trpieť, pretože je to moja vôľa. Chcem a žiadam od teba náhrady za urážky, ktorých sa mi dostáva. Chcem, aby si bola statočnou obeťou. Budem sám obetujúcim kňazom, pozdvihnem tvoje srdce a skryjem ho do svojich rán."

Raz sa jej ukázal ako na obraze a prosil ju s nevýslovnou láskou a s vrúcnou túžbou: "Musíš v sebe vytvoriť môj obraz! Maliari maľujú obrazy, ktoré znázorňujú originál dobre alebo menej dobre; tu však som maliarom Ja a tvorím svoj obraz v tebe, keď sa na mňa pozeráš."

Potom sa ešte raz vrátil a poučil ju: "Dcéra moja, maliar si najskôr pripraví plátno na obraz."

"Milý Majster, neviem, čo tým mieniš," odpovedala mu Mária Marta vo svojej nevedomosti. 

Ježiš jej povedal, že jej duša je takým plátnom a potom pokračoval: "Dcéra moja, buď pripravená, aby si prijala každý ťah štetcom, ktorý urobím!" Neskôr sa jej pýtal: "Dcéra moja, chceš byť so mnou ukrižovaná, alebo radšej oslávená?" 

"Ó, Ježiš, chcem byť radšej ukrižovaná, chcem pre Teba veľa trpieť, ako Ty si trpel pre mňa."

"Budeš pre mňa trpieť, ako Ja som trpel pre teba, ak budeš konať všetko, aby si sa mi páčila, a ak mi neodoprieš žiadnu obeť." Pri tých slovách sa našej sestry zmocnila veľká bázeň, lebo si spomenula na všetky svoje chyby, o ktorých si myslela, že prekážajú milosti Božej.

"Tieto tvoje chyby," hovoril jej Pán, "budú v súdny deň vyjavené, ale k tvojmu a môjmu osláveniu. Prijímam všetky tvoje skutky i utrpenie za hriešnikov a za duše v očistci, ale musia byť stále spojené s mojím Srdcom a s mojimi ranami. Musíš stále zostávať v mojom Srdci, inak by som sa ti už nemohol dávať."

Raz prosila sestra Mária Marta Pána s detskou prostotou a smelosťou: "Predobrý Majster, vyučuj ma katechizmus!"

Ježiš jej ukázal svoje rany a povedal:

"Poď, moja nevesta, do svojho príbytku, v ňom nájdeš všetko. Budem tvojím učiteľom a naučím ťa, ako sa máš pre mňa a pre blížnych obetovať. Tvojou knihou je kríž. Všetka pravá veda je obsiahnutá v štúdiu mojich rán a v rozjímaní o nich. Keby ich všetci ľudia chceli študovať a zahĺbiť sa do nich, našli by v nich dosť a nepotrebovali by už iné knihy. V tejto knihe čítajú moji svätí a budú v nej čítať naveky. To je jediná kniha, ktorú musíš milovať, jediná veda, o ktorú sa musíš zaujímať. Ak čerpáš z mojich rán, tešíš Ukrižovaného."

Potom hovoril Pán sv. Františkovi Saleskému, ktorý bol pri tomto rozhovore prítomný: "Hľa, jedna z tvojich dcér, ktorá čerpá krv z mojich svätých rán, rozdáva ju iným a zmierňuje moju spravodlivosť."

Naša milá sestra, zanietená Božou láskou, využila tento okamih a prosila sv. zakladateľa o milosť, aby sa smela čoskoro odobrať do nebeskej vlasti a požívať tam najvyššie dobro.

Ale svätec jej odpovedal: "Moja dcéra, musíš najskôr splniť svoju úlohu. Do neba nemôže nikto vkročiť, pokiaľ nesplní svoju pozemskú úlohu. Aj keby si tam prišla a poznala, že si svoju povinnosť na zemi nevykonala, chcela by si sama vrátiť na zem pre česť, ktorú z toho má tvoj Spasiteľ, a preto, že tým toľko prispievaš k uzmierneniu rozhnevanej Božej spravodlivosti."

Tak bola sestra Mária Marta vo svojom poslaní stále posilňovaná. Jej úlohou, ako sme už poznali, bolo, aby predovšetkým využila zásluhy Ježišových svätých rán k prospechu Cirkvi bojujúcej a trpiacej, a potom, aby sa podľa svojich síl pričinila o obnovu tejto spásonosnej pobožnosti v celom svete.

Prvá časť jej poslania sa týkala len jej osoby. Božský Spasiteľ ju už dávno k tomu zaviazal sľubom, ku ktorého zloženiu napísala predstavená túto formulu: "Ja, sestra Mária Marta Chambonová, sľubujem nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, že sa budem každé ráno obetovať Bohu Otcovi v spojení so svätými ranami Ježiša, ukrižovaného za spásu sveta, za blaho spolusestier a za ich vzrast v dokonalosti. Chcem sa mu klaňať vo všetkých srdciach, ktoré Ho prijímajú v najsvätejšej Sviatosti. Chcem mu ďakovať za to, že vchádza do toľkých sŕdc tak málo pripravených. Nášmu Pánovi sľubujem, že s Jeho milosťou budem v duchu pokánia každých desať minút obetovať Jeho sväté rany večnému Otcovi, že budem všetky svoje skutky spojovať s Jeho svätými ranami podľa úmyslu Jeho najsvätejšieho Srdca, a to za víťazstvo Cirkvi, za hriešnikov a za duše v očistci, za všetky záležitosti nášho rehoľného spoločenstva, noviciátu i penzionátu, a na zmiernenie chýb, ktorých sa dopúšťame. Všetko chcem konať z lásky, nezaväzujem sa k tomu pod hriechom."

Modlitba:

"Večný Otče, 

obetujem Ti rany nášho Pána Ježiša Krista, 

aby si uzdravil rany našich duší."

Sestra Mária Marta síce sľúbila, že bude povzdych Večný Otče... opakovať každých desať minút, ale sotva uplynul okamih, aby ho neobnovovala a nepridala k nemu ešte: "Môj Ježiš, odpustenie a milosrdenstvo - pre zásluhy Tvojich svätých rán."

Tak bol celý život tejto milej sestry ustavičnou modlitbou. Z jej tváre bolo možne vyčítať spojenie s Bohom a tichú uzobranosť. Kto ju videl, hneď si všimol jej polozavretých očí a pier, šeptajúcich stále modlitbu. Keď bývala v chóre, bola ponorená v Tom, ktorý sa rozhodol jej duši zjavovať sa ako otec a priateľ.

Druhá časť jej úlohy, totiž prebúdzať a zveľaďovať pobožnosť k svätým ranám v dušiach, nezávisela len na jej hrdinskej veľkomyselnosti.

Božský Spasiteľ jej dal poznať, s akými problémami sa táto pobožnosť stretne a ako dlho bude trvať, než sa ujme: "Tvojou úlohou je starať sa, aby som bol skrze svoje sväté rany poznaný a milovaný, a to hlavne v budúcnosti. Uplynie veľa času, než sa táto pobožnosť rozšíri."

Zdá sa, že raz bol sestre Márii Marte poodhalený závoj budúcnosti, ale ako sa vyjadrila matka Terézia Eugenia - tento pohľad bol bohužiaľ veľmi neutešený. Zmienená predstavená píše: "Viac sme sa o účele a význame onoho videnia (pozn. 29. augusta 1868) dozvedieť nemohli."

S pomocou predstavených zaviedla sestra Mária Marta pobožnosť k svätým ranám vo svojom kláštore; to bol prvý krok. Druhý bol vykonaný, keď i mnohé iné kláštory zaviedli túto pobožnosť, a tretím krokom bolo povolenie 300 dňových odpustkov všetkým členom rehole Navštívenia.

Môžeme iste dúfať, že uverejnenie milostí udelených sestre Márii Marte, potom blahodarný vplyv Ježišových slov o Jeho svätom umučení, vytrpenom z lásky k nám, horlivosť duší zasvätených Bohu a iných obetavých sŕdc, ako i povolenie odpustkov všetkým veriacim prispeje k tomu, že viac a viac duší, plných svätej túžby, bude čerpať z nekonečných pokladov utrpenia nášho Spasiteľa.

Ako uctievať Ježišove Sväté Rany: Raz sa jej zjavil Pán na kríži - bol len kosť a koža a hovoril: "Hľaď, dcéra moja, čo čaká na mojich vyvolených, ktorí chcú mať účasť na mojej slávenie na tých, ktorí si o sebe príliš myslia. Moja matka kráčala mojou cestou. Pre tých, ktoré po nej idú nie z lásky, je veľmi ťažká, ale naopak pre duše, ktoré svoj kríž nesú veľkomyseľne, je ľahká a plná útechy. Nevesty Ježiša ukrižovaného musia trpieť. Veď nikoho iného nemám, kto by mi dával zadosťučinenie."

Inokedy jej Pán povedal: "Musíte kríž milovať a dať sa ukrižovať z lásky k Ježišovi. Potom budete môcť ako Ježiš zomrieť a povstať k novému životu. Teraz obnovujem milosť svojho utrpenia. Vašou úlohou je, aby ste jeho požehnané účinky rozšírili do celého sveta."

Čo Spasiteľ za všetky tie milosti žiadal? Za všetky tie neobyčajné milosti žiadal Ježiš od sestier len dve cvičenia, a to sväté hodiny a Ružence k Svätým ranám

Keď v roku 1867 vyčíňala v chamberskom kraji cholera, vyslovil náš dobrý Spasiteľ prianie, aby každý piatok robilo päť sestier svätú hodinu a aby pri nej každá uctievala jednu z jeho svätých rán.

Blahoslavená Panna sa pripojila k žiadosti svojho Syna a hovorila s ľútosťou: "Na celom svete nie je kláštor, v ktorom by sa v piatok večer Ježišove sväté rany zvláštne uctievali. Pri svätej hodine pozorujte tie požehnané žriedla a ponárajte sa do nich." Poučila potom Máriu Martu, ako by tu pobožnosť mala robiť.

Zjavila sa jej ako Matka Bolestná s mŕtvym Synom v náručí a hovorila: "Ja som prvá pozorovala rany svojho milého Syna, keď sňali Jeho sväté telo z kríža a položili mi ho do náručia. Uvažovala som o Jeho bolestiach a chcela som ich v srdci cítiť s Ním. Pozorovala som Jeho sväté nohy, jednu po druhej, potom som sa obrátila k Jeho najsvätejšiemu Srdcu. A tu som uzrela najväčšiu ranu, najhlbšiu a pre moje materinské srdce najbolestnejšiu. Nato som pozorovala ľavú a potom pravú ruku a nakoniec tŕňovú korunu. Všetky tie rany mi prebodávali srdce. To bolo moje utrpenie, moje mučeníctvo. Moje srdce prenikol sedmorý meč bolesti a sväté rany môjho božského Syna musia byť uctievané skrze moje Srdce."

Asi v tej dobe (r. 1867-1868) zaviedli predstavené dennú modlitbu ruženca k svätým ranám. 

Zaviesť ruženec k svätým ranám nebolo ľahké. Dialo sa tu niečo podobné ako v Paray-le-Monial, kde príslušné lipnutie na litere rehole prekážalo zavedeniu pobožnosti k Pánovmu Srdcu. Predstavené a naša úbohá laická sestra pre to veľa zakúsili.

Pán ich však potešil: "Boh síce udeľuje milosti, ale ak sa má jeho vôľa vyplniť, neobíde sa to bez problémov! Moje rany náležia vám, ich zásluhy sú pre diabla stratené, preto je na vás tak rozhnevaný. Ale čím viac prekážok a ťažkostí zakúsite, tým hojnejšie milosti vám udelím."

"Len sa nebojte, pravá láska nedbá na prekážky. Ten, ktorý vás drží, je nepremožiteľný. Bude vás stále chrániť, ale toto utrpenie je nutné."

Boh Otec sa ukázal s vážnou tvárou a prísne povedal: "Ak nevykonáte, čo od vás žiadam, uzavriem pramene svätých rán a dám ich iným."

Láskavým, trpezlivým a pevným jednaním sa predstaveným - matke Terézii Eugénii a matke Márii Alexii - podarilo v ich kláštore zaviesť modlitbu ruženca k svätým ranám. Ježiš im pri tom zrejme pomáhal.

Najväčšou odporkyňou novej pobožnosti bola sestra, ktorá pre svoje vedomosti a zdravý úsudok požívala v kláštore zvláštnu úctu. Jedného dňa k nej prišla na rozkaz Pána naša úbohá laička a povedala jej vec, ktorá sa stala v hĺbke jej duše medzi ňou a Bohom a s ktorou sa ešte nikomu nezdôverila, takže sestra Mária Marta sa o nej mohla dozvedieť len od Boha. Tento dôkaz tej sestre stačil, a tak sa snažila svoj dovtedajší odpor napraviť tým, že maľovala obrázky svätých rán a chcela tak rozširovať úctu k nim.

"Pobožnosť k mojim ranám," uisťoval Spasiteľ, "je liekom pre túto dobu bezbožnosti. Mojim veľkým prianím je, aby sa konala; tie povzdychy vyslovujete s čo najväčšou vrúcnosťou."

Čím viac sa pobožnosť k svätým ranám ujímala, tým viac diabol zúril. Zvlášť na sestru Máriu Martu sa zameral a posmieval sa jej: "Čo robíš? Veď márniš čas! Zatiaľ čo sa ostatní modlia z kníh krásne modlitby, ty opakuješ stále to isté."

Ale Ježiš diabla zahnal: "Moja dcéra, viem o všetkom a všetko mám na zreteli. Povedz len svojej predstavenej, nech urobí všetko, čo je v jej moci, aby sa modlitba zľutovného ruženca udržala."

"Za aké šťastné sa musíte pokladať, že som vás naučil modlitbu: Môj Ježiš, odpustenie a milosrdenstvo pre zásluhy tvojich svätých rán!  Tá ma odzbrojuje. Milosti, ktoré sa vám po tomto vzývaní dostávajú, sú milosti plamenné; prichádzajú z neba a majú vás tam doviesť."

"Povedz svojej predstavenej, že vypočujem každú jej prosbu, ak ma bude prosiť pre moje sväté rany a ak dá konať modlitbu zľutovného ruženca."

"Vaše kláštory zvolávajú milosti Božie na diecézy, v ktorých sa nachádzajú. Keď obetujete moje sv. rany môjmu Otcovi, je to, ako by ste zdvíhali ruky k nebu, aby ste obdržali milosti. Však tiež táto modlitba nepochádza zo zeme, ale je z neba; ňou dosiahnete všetko. Povedz svojej predstavenej, aby to nezabudla napísať, aby ste sa nabudúce utiekali predovšetkým k tejto modlitbe."

Pánove povzbudenia neboli márne. Sestry si zvykli denne konať túto "nebeskú modlitbu". Pri veľkých problémoch, v dôležitejších veciach, pri hroziacom nebezpečenstve býva častejšia a vrúcnejšia!

Po 50-ročnej skúsenosti môžu prehlásiť, že ich dôvera nebola nikdy sklamaná. Nie že by boli ušetrené skúšok, nie že by u nich nezaklopala smrť. Ale skúšky boli zmiernené útechou a umieranie pod ochranou svätých rán bolo ľahké.

Pánove slová sestre Marte: Keď Spasiteľ Márii Marte zveril, aké má poslanie, oznámil jej tiež mnoho pohnútok k uctievaniu Jeho svätých rán a aké hojné požehnanie z neho plynie.

Chcel ju primäť, aby sa pobožnosti k nim ujala so všetkou horlivosťou a ukazoval jej každý deň, ba takmer každú chvíľu nesmierne poklady týchto zdrojov života.
Povedal jej: "Okrem mojej svätej Matky nemala žiadna duša milosť, akú máš ty, totižto hľadieť vo dne v noci na moje sväté rany. Dcéra moja, poznáš tento poklad sveta? Svet o ňom nechce nič počuť. Ukazujem ti svoje rany, aby si lepšie pochopila, čo som urobil, keď som prišiel, aby som pre teba trpel."

"Vždy, keď môjmu Otcovi obetujete zásluhy mojich svätých rán, získavate nesmierny poklad. Podobáte sa potom človekovi, ktorý našiel na svojom poli veľký poklad, ale pretože nie ste schopní ho dobre uschovať, Boh Otec a moja presvätá Matka ho opatrujú. V hodine smrti vám ho vrátim a zisk venujem dušiam, ktoré to potrebujú, lebo poklad mojich svätých rán musíte využiť."

"Keď je váš Otec tak bohatý, vy nesmiete zostávať chudobní. A v čom spočíva vaše bohatstvo? V mojom svätom utrpení."

"Moji mučitelia urobili dobre, že mi prebodli bok, prebili ruky a nohy. Tak otvorili pramene, z ktorých sa budú po celú večnosť vylievať vody môjho milosrdenstva."

Uvedené slová boli sestre Márii Marte povedané pri rôznych príležitostiach - zvlášť v roku 1868. Týkali sa sčasti jej samotnej, sčasti celej rehoľnej komunity a všetkých veriacich. Ježiš nalieha na ňu a skrze ňu i na nás, aby sme do Jeho svätých rán skladali celú svoju dôveru a pre ich zásluhy pracovali na spáse duší. Musí sa to však diať pokorne: "Keď mi ľudia spôsobili tieto rany, vo svojej pochabosti sa domnievali, že je všetkému koniec; ale moje rany zostanú naveky a všetky tvory budú na ne večne hľadieť. Hovorím ti to, aby si na ne nehľadela len zo zvyku, ale aby si ich uctievala pokorne."

"Váš život nie je z tohto sveta; odstráňte z neho Ježišove rany a stanete sa úplne pozemskými. Ste príliš zaujatí zmyselnými vecami, takže nemôžete prijať prehojné milosti, ktoré vám pritekajú pre zásluhy mojich rán. Mali by ste viac pozorovať slnko v jeho plnej žiari. Ani moji kňazi neuvažujú o Ukrižovanom, ako by mali; chcem, aby celá moja osoba bola uctievaná."     

"Žatva je veľká a prehojná. Nesmiete sa pozerať na to, čo ste už dosiahli, ale musíte sa pokoriť a ponoriť do vlastnej ničoty; tak získate duše. Nikto sa nemusí báť ukazovať veriacim na moje rany. Po ich prostej ceste sa dá ľahko dôjsť do neba."

Raz ukázal Pán sestre Márii Marte zástup serafínov, obklopujúcich oltár pri svätej omši a povedal jej: "Sú pohrúžení v adorácii pred krásou a svätosťou Božou, obdivujú a klaňajú sa jej, nemôžu ju však napodobniť. Vy naopak, sa môžete rozjímaním pohrúžiť do utrpenia Pána a snažiť sa, aby ste sa stali podobnými trpiacemu Spasiteľovi. Keď chcete obdržať žiadané milosti, musíte k mojim ranám prichádzať so srdcom roznieteným láskou a musíte horlivo konať strelné modlitby."

Pán od nás taktiež žiada pevnú vieru: "Moje rany sú úplne čerstvé, musíte ich obetovať tak, ako by to bolo prvýkrát."

"V rozjímaní o mojich ranách nájdete všetko pre seba i pre iných. Ukazujem vám ich, aby ste sa do nich ukryli."

Ak chceme čerpať z tohto pokladu, potrebujeme i dôveru: "Dcéra moja, nesmieš sa pre veci tohto sveta znepokojovať; až vo večnosti uvidíš, aký zisk si nadobudla z mojich rán. Rany mojich nôh sú ako more, privádzaj tam všetkých ľudí; vchod je dosť veľký, všetci budú mať miesto."

Musí sa to diať v apoštolskom duchu a neúnavne: "Je potreba veľa sa modliť, aby sa pobožnosť k mojim ranám všade rozšírila." Pri týchto slovách videla Mária Marta, ako z Ježišových rán vychádza päť svetelných lúčov a ako zaplavujú celý svet.

"Moje rany zachovávajú svet. Ony sú prameňom všetkých milostí, preto ma musíte často prosiť o rozmnoženie lásky k nim, musíte ich často vzývať, blížnym na ne poukazovať, opäť a opäť o nich hovoriť, aby ste získali duše pre túto pobožnosť."

"Bude dlho trvať, než sa táto pobožnosť ujme, ale len pre ňu pracuj statočne ďalej! Každé slovo vyslovené ku cti mojich Svätých Rán mi robí nevýslovnú radosť; počítam každé. I keď sa nájdu ľudia, ktorí nechcú o mojich ranách nič počuť, predsa sa musíš snažiť, aby si i ich pre túto pobožnosť získala."   

"Teba som si vyvolil, aby si oživila pobožnosť uctievania môjho bolestného utrpenia, k mojim Svätým Ranám v tomto smutnom svete, kde žijete. Koľkokrát obetujete môjmu Otcovi zásluhy mojich Svätých Rán, vždy získate nesmierne poklady. Kto sa nachádza v ťažkostiach, alebo pociťuje potrebu pomoci, nech príde ku Mne a nech načiera zo zásluh môjho utrpenia a mojich Rán!" 

"Poklady mojich Rán sú vaše! Majú v sebe všetko, okrem pekla." 

"Jeden z mojich učeníkov ma zradil a predal moju Krv. Vy však môžete každú jej kvapku opäť získať. Jediná kvapka stačí, aby obmyla celý svet, a vy na to nemyslíte, neviete, akú cenu má toto výkupné."

"Každú jednu kvapku môžete odkúpiť späť. Stačí kvapka tejto Krvi, aby zmyla hriechy sveta. Tým, že obetujete zásluhy mojich Rán Nebeskému Otcovi, dávate zadosťučinenie za hriechy ľudí. Môj Otec má záľubu v obetách mojich Svätých Rán, ako aj v obetách bolesti mojej Presvätej Matky. Týmto uctievate môjho Otca spôsobom Jeho hodným, lebo Mu obetujete nebeské poklady."

NIHIL OBSTAT A. Can. Eltschkner,cenzor

IMPRIMATURPragae, die 7. Aprilis 1927 + Ant. Podlaha, Episcopus Paphiensis, Vicarius generalis

Masima