Svätá Filoména jej vrátila život

Istá žena v neďaleko mesta Nola mala vo zvláštnej úcte pobožnosť k svätej Filoméne. Slávnosť tejto Svätej každý rok čo najslávnostnejšie svätila. Ale v júni 1530 nebezpečne ochorela a tri dni ležala na smrteľnom lôžku. Deti a príbuzní už všetko pripravili na pohreb a celá dedina sa vrúcne modlila k svätej Filoméne za jej uzdravenie. Ale nebezpečenstvo neprekazili ani prosby, ani horekovanie. Chorá žena musela ku koncu tretieho dňa zápasiť so smrťou.

Izba chorej bola nad chlievom so somármi, tie začali robiť hrozný hluk. Prítomní hneď utekali dolu, aby ich utíšili a ponáhľali sa za chorou s obavami, že pani už bude istotne mŕtva. Tá však sediaca na lôžku v plnom zdraví mocným hlasom povedala: „Prichádzam z iného sveta, za svoj život ďakujem svätej Filoméne! Zvolajte všetkých domácich, rozpoviem vám všetko čo som videla, aby ste spolu so mnou mohli obdivovať moc tejto Svätej. Ešte raz vám opakujem, zvolajte moje deti i všetok ľud.“

Čoskoro začínali prichádzať starší z ľudu, deti, ba aj kňazi, ktorí bývali v dome, aby zázrakom vyslobodenú ženu videli a vypočuli. Žena slovami aj najvrúcnejšími veľkými slzami ďakovala svätej Filoméne a potom začala rozprávať: „Sotva som zomrela, cítila som sa zviazaná dvomi diablami,“ pri týchto slovách zbledla na smrť.

Na krátky čas sa odmlčala a potom pokračovala: „Z celého srdca som vzývala svätú Filoménu a na poctu som videla, že mi odetá bielym rúchom prichádza na pomoc,“ v tvári sa jej zračila zvláštna radosť a pokračovala: „Prehovorila ku mne: Neboj sa, prišla som ťa ochrániť. Vtom sa obrátila k diablom pýtajúc sa: Čo tu chcete? Táto duša patrí mne! A diabli v tom okamihu zmizli. Svätá Filoména ma chytila za ruku a vidiac, že sa trasiem, snažila sa ma milostivým úsmevom upokojiť, hovoriac: Neboj sa, budem tvojou orodovnicou. 

Pristúpili sme teda pred tvár božského Spasiteľa, ktorý, uzrejúc ma, sklopil oči a potom nabral prísny pohľad. Tým viac ma to vydesilo. Svätá Filoména mi však svojim ľúbezným úsmevom vždy dodávala pokoj, sama za mňa hovoriac: Môj Ženích, tvojmu láskavému milosrdenstvu zaiste náleží, aby táto duša, ktorá je mi taká odovzdaná, návratom do života sa o svoje blaho viac starala. Žijúc obklopená mnohopočetnou rodinou, ju zaujímali časné záležitosti a teda mala málo času, aby sa starala o svoju spásu. Vydatá mala veľa nepríjemných záležitostí, aj starostí, kvôli čomu nemohla ani svätú omšu s pobožnosťou počúvať, ani sa s pokojnou mysľou modliť ruženec, prosím teda, ráč ju zase vrátiť do života, aby nadobudla čas starostlivejšie ho vynaložiť na najhlavnejšiu dôležitosť. Pán však neodpovedal, ani sa nepohol. 

Svätá zasa začala hovoriť: Môj Ženích, jej rodičia ešte žijú a pretože sú veľmi starí, musí sa o nich starať. Čo z nich bude, ak nebude pri nich tá, ktorá sa o nich matersky stará? Ale ani táto pohnútka, ktorú svätá Filoména predniesla, srdcom božského Sudcu nepohla. Zotrval v mlčaní. 

Toto jeho mlčanie a tá jeho prísnosť ma úplne drvila. Svätá mi však svojim ľúbezným a nežným úsmevom upokojovala moju úzkosť, dodávala odvahy a tretíkrát prehovorila: Môj pane a najmilší Ženích! Ak ju nedaruješ zasa vojsť do života, čo bude z nevinných dietok, ktoré už zanechala? Niet pochýb, že bez nej im hrozí zahynutie. Ježiš Kristus ale až doteraz zostal vo svojom mlčaní a vo svojej vážnosti. 

Moja orodovnica sa znovu dala do reči: Spomeň si, ó, Pane, že je matkou dvoch služobníkov tvojho oltára, ak neobdržím tú milosť, čo potom z nich bude? Ale ani teraz odpoveď neprišla. 

Svätá Filoména potom, roznietená novou horlivosťou, naplnená akousi roztomilou dôverou zvolala: Môj najdrahší ženích! Rozpomeň sa na všetko, čo som pre tvoju česť pretrpela. Spomeň si na potupu, na nehodné a hanebné zaobchádzanie so mnou, ktoré som pre teba musela zakúsiť v Ríme. Ak sa táto žena nevráti do života, nebudú ma teda v tej krajine viacej ctiť, ja ale horlím pre tvoju česť a prajem si, aby som jej nebola zbavená. Tieto slová predniesla tak ohnivo, že sa najvyšší sudca zdal byť nimi obmäkčený, totiž s prívetivým a utešeným pohľadom odpovedal: Filoména, moja drahocenná nevesta, konaj ako sa ti páči, dávam ti úplnú slobodu! A v tom okamihu som sa ocitla na svojom lôžku, už úplne zdravá a oslobodená od všetkého zlého.“

Nedá sa opísať, aký nespočetný dav sa hrnul k zázračne uzdravenej a aká neočakávaná zmena sa udiala v mravoch a pobožnosti. Od tej doby úcta našej vyvolenej patrónky, svätej Filomény, takmer denne rástla a vďační obyvatelia tohto kraja jej ku cti postavili veľkú prekrásnu sochu.

→ Viac o svätej Filoméne

Masima