%20(1).jpg)
Úcta k Sedembolestnej Panny Márii začala už v 4. storočí. Vtedy sa teologicky začalo uvažovať o bolestiach. Píšu o nich svätý Ambróz, svätý Pavlín z Noly, svätý Augustín a svätý Efrém.
Zo 6. storočia sa nám zachovala dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu, v ktorej sú tiež dojímavé verše o bolestiach Jeho Matky, Panny Márie.
Po roku 1000 sa vplyvom rytierskeho zmýšľania vo veľkom rozšírila úcta k Máriiným bolestiam. Pribúdali maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol i počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Spomedzi básní vyniká doteraz neprekonaná Stabat Mater Dolorosa, ktorej autorom je pravdepodobne františkánsky mních, blahoslavený Jacopone da Todi (1230 – 1306).
V roku 1233 vzniká v talianskom meste Florencia rehoľa Služobníkov Panny Márie – Ordo Servorum Beatae Virginis Mariae, O.S.M. (tzv. Serviti), ktorá si ako svoj osobitný cieľ dala šíriť úctu k Bolestiam Panny Márie.
Rehoľu servitov založili siedmi zámožní muži: svätý Bonfiglio Monaldi, svätý Bonaiuncto Manetti, svätý Manetus dell Antella, svätý Amideo (alebo Bartolomeo) Amidei, svätý Ugoccio Ugoccioni, svätý Sosteneo de Sosteneis a svätý Alexius Falconieri. Spomienka na siedmych svätých zakladateľov rehole servitov sa v svätej katolíckej Cirkvi slávi 17. februára.
V zázname z Kolína z 22. apríla 1423 sa uvádza, že miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke. Odtiaľ sa tento sviatok rozšíril do celej Európy pod rôznymi menami a s rozličnými dátumami.
Flámsky farár Ján Coundenberghe šíri v roku 1482 úctu k siedmim bolestiam a zároveň sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi (Alexander VI. roku 1495).
Pápež Benedikt XII. v roku 1727 určil tomuto sviatku meno – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil aj dátum – piatok pred Kvetnou nedeľou. Popri tomuto sviatku v stredoveku vznikol aj druhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Služobníkov Panny Márie (tzv. Serviti), ktorý povolil pápež Inocent III. a v roku 1814 predpísal pápež Pius VII. tento sviatok pre celú katolícku Cirkev.
V roku 1913 ho svätý pápež Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý, deň sviatku na 15. september a v roku 1927 podali slovenskí veriaci na čele s biskupmi žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka Sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla.
O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba: “Oroduj za nás, Matka Sedembolestná” s odpoveďou: “Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.”
Pápež Pavol VI. z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej vyhlásil v roku 1964 dekrétom “Quam pulchra” našu svätyňu v Šaštíne za “Basilica minor” – “Baziliku menšiu” a v roku 1976 Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.
Prečo Sedembolestná? Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí – sedem v biblickej reči znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem, čím sa chce naznačiť plnosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa historické momenty.
Najprv sa počítali len tie, ktoré znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:
1. keď Ježiša zajali a bičovali,
2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili,
3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti,
4. keď Ježiša pribili na kríž,
5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži,
6. keď Ježiša sňali z kríža,
7. keď Ježiša uložili do hrobu.
Až neskôr sa rozšíril obraz bolestí Panny Márie aj z Kristovho detstva:
1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta,
3. keď tri dni hľadala strateného Ježiša,
4. keď sa stretla s Ježišom na krížovej ceste,
5. keď videla Ježiša zomierať na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža do jej lona,
7. keď Ježišovo telo ukladala do hrobu.
Ako sa modlíme Ruženec Sedembolestnej Panny Márie?
Zo 6. storočia sa nám zachovala dramatická báseň o Pánovom umučení, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu, v ktorej sú tiež dojímavé verše o bolestiach Jeho Matky, Panny Márie.
Po roku 1000 sa vplyvom rytierskeho zmýšľania vo veľkom rozšírila úcta k Máriiným bolestiam. Pribúdali maľby Márie stojacej pod krížom svojho Syna a rástol i počet kostolov postavených na uctenie bolestnej Matky. Spomedzi básní vyniká doteraz neprekonaná Stabat Mater Dolorosa, ktorej autorom je pravdepodobne františkánsky mních, blahoslavený Jacopone da Todi (1230 – 1306).
Rehoľu servitov založili siedmi zámožní muži: svätý Bonfiglio Monaldi, svätý Bonaiuncto Manetti, svätý Manetus dell Antella, svätý Amideo (alebo Bartolomeo) Amidei, svätý Ugoccio Ugoccioni, svätý Sosteneo de Sosteneis a svätý Alexius Falconieri. Spomienka na siedmych svätých zakladateľov rehole servitov sa v svätej katolíckej Cirkvi slávi 17. februára.
V zázname z Kolína z 22. apríla 1423 sa uvádza, že miestny cirkevný snem zaviedol sviatok na odčinenie urážok husitov voči ukrižovanému Kristovi a jeho Matke. Odtiaľ sa tento sviatok rozšíril do celej Európy pod rôznymi menami a s rozličnými dátumami.
Flámsky farár Ján Coundenberghe šíri v roku 1482 úctu k siedmim bolestiam a zároveň sa šíri Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie, hneď schválené a podporované pápežmi (Alexander VI. roku 1495).
Pápež Benedikt XII. v roku 1727 určil tomuto sviatku meno – Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a ustanovil aj dátum – piatok pred Kvetnou nedeľou. Popri tomuto sviatku v stredoveku vznikol aj druhý sviatok s týmto titulom, slávený v polovici septembra, rozširovaný najmä rehoľou Služobníkov Panny Márie (tzv. Serviti), ktorý povolil pápež Inocent III. a v roku 1814 predpísal pápež Pius VII. tento sviatok pre celú katolícku Cirkev.
V roku 1913 ho svätý pápež Pius X. ustálil liturgickou reformou ako trvalý, deň sviatku na 15. september a v roku 1927 podali slovenskí veriaci na čele s biskupmi žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániach prosbu Matka Sedembolestná, oroduj za nás. Túto však 8. apríla 1927 Kongregácia obradov zamietla.
O dva týždne na ďalšom zasadnutí sa rozhodlo pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba: “Oroduj za nás, Matka Sedembolestná” s odpoveďou: “Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových.”
Pápež Pavol VI. z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej vyhlásil v roku 1964 dekrétom “Quam pulchra” našu svätyňu v Šaštíne za “Basilica minor” – “Baziliku menšiu” a v roku 1976 Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.
Prečo Sedembolestná? Najprv sa hovorilo o piatich bolestiach, ako sa uctievalo päť rán Krista Pána. Potom sa začalo uctievať sedem bolestí – sedem v biblickej reči znamená plnosť, dokonalosť. Keďže popri Kristovi Panna Mária najviac trpela, ľud chcel vyjadriť túto plnosť bolestí číslom sedem, čím sa chce naznačiť plnosť kalicha utrpenia, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa historické momenty.
Najprv sa počítali len tie, ktoré znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:
1. keď Ježiša zajali a bičovali,
2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili,
3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti,
4. keď Ježiša pribili na kríž,
5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži,
6. keď Ježiša sňali z kríža,
7. keď Ježiša uložili do hrobu.
Až neskôr sa rozšíril obraz bolestí Panny Márie aj z Kristovho detstva:
1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta,
3. keď tri dni hľadala strateného Ježiša,
4. keď sa stretla s Ježišom na krížovej ceste,
5. keď videla Ježiša zomierať na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža do jej lona,
7. keď Ježišovo telo ukladala do hrobu.
Ako sa modlíme Ruženec Sedembolestnej Panny Márie?
Tento ruženec sa modlí na upravenom sedembolestnom ruženci.
Verím Boha
Sláva Otcu...
Otče náš
Sláva Otcu...
Otče náš
1. Zdravas Mária milostiplná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý nech rozmnožuje v nás úctu k Sedembolestnej Matke. Svätá Mária...
2. Zdravas Mária milostiplná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý nech rozmnožuje v nás dôveru k Sedembolestnej Matke. Svätá Mária...
3. Zdravas Mária milostiplná Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý nech rozmnožuje v nás lásku k Sedembolestnej Matke. Svätá Mária...
Každé tajomstvo sa modlí: Otče náš... 7x Zdravas... Sláva... po každom tajomstve - Svätá Matka Krista rany, ktorými bol doráňaný hlboko mi v srdce vtlač.
Tajomstvá:
1. Ktorého utrpenie ti bolo od Simeona zvestované.
2. S ktorým si do Egypta utekala.
3. Ktorého si s bolesťou tri dni hľadala.
4. Ktorý sa s Tebou stretol na krížovej ceste
5. Ktorého si videla na kríži umierať.
6. Ktorého mŕtve telo si držala vo svojom náručí.
7. Ktorého si s bolesťou do hrobu položila.
Po poslednom tajomstve sa modlí: 3x Zdravas Mária... Ježiš, ktorého si s bolesťou oplakávala. Svätá Mária...
Modlime sa: Prosíme ťa Božský Spasiteľ, dožič nám, aby sme sa stali účastnými zásluh tvojho utrpenia, keď úctivo rozjímame o mukách a bolestiach tvojej panenskej Matky, ktoré prebodli jej nevinnú dušu, ako jej to predpovedal svätý starec Simeon. Amen.
Masima
upravené podľa viacerých zdrojov
