%20(1).jpg)
Čierny škapuliar darovala Sedembolestná Panna Mária pri zázračnom zjavení siedmim zbožným mužom na vrchu Senario (Florencia), keď na Veľký piatok 25. 3. 1239 rozjímali o umučení Pána. Povedala im: „Prijmite rúcho..., aby ste ako služobníci Máriini, rozjímajúc o utrpení môjho Syna a mojej bolesti, pracovali k svojmu zdokonaleniu a k posväteniu celého sveta, žeby ste tak mohli prijať raz korunu večného života.“
Založili rehoľu Služobníkov Máriiných čiže servitov, ktorú im schválil pápež Alexander V. v roku 1255. Bratstvo Sedembolestnej založil svätý Filip Benetius vo Florencii roku 1264. Čierny škapuliar členov bratstva nám pripomína bolesť Pána Ježiša a Panny Márie.
Akú moc má čierny škapuliar popisuje pani Cecília, u ktorej sa po isté obdobie zdržiavala svätá Gemma Galgani. Pani Cecília bola mnohokrát svedkom Gemminých mystických zážitkov, počas ktorých si svätá Gemma jej prítomnosť vôbec neuvedomovala.
Raz mala svätá Gemma videnie, v ktorom ju priamo napadol zlý duch a fyzicky ju bil a trápil. Keď pani Cecília spozorovala, že Gemma prežíva veľmi bolestný útok, hoci okrem Gemminých reakcií nič konkrétne nevidela, pokropila Gemmu a miestnosť svätenou vodou. To však na jej počudovanie nestačilo a nezabralo, na rozdiel od mnohých podobných prípadov, ktoré sa udiali predtým. Jediné, čo ju v tej hroznej chvíli napadlo, bolo navliecť Gemme okolo krku cez plecia škapuliar Sedembolestnej Panny Márie. Zabralo to.
Založili rehoľu Služobníkov Máriiných čiže servitov, ktorú im schválil pápež Alexander V. v roku 1255. Bratstvo Sedembolestnej založil svätý Filip Benetius vo Florencii roku 1264. Čierny škapuliar členov bratstva nám pripomína bolesť Pána Ježiša a Panny Márie.
Akú moc má čierny škapuliar popisuje pani Cecília, u ktorej sa po isté obdobie zdržiavala svätá Gemma Galgani. Pani Cecília bola mnohokrát svedkom Gemminých mystických zážitkov, počas ktorých si svätá Gemma jej prítomnosť vôbec neuvedomovala.
Raz mala svätá Gemma videnie, v ktorom ju priamo napadol zlý duch a fyzicky ju bil a trápil. Keď pani Cecília spozorovala, že Gemma prežíva veľmi bolestný útok, hoci okrem Gemminých reakcií nič konkrétne nevidela, pokropila Gemmu a miestnosť svätenou vodou. To však na jej počudovanie nestačilo a nezabralo, na rozdiel od mnohých podobných prípadov, ktoré sa udiali predtým. Jediné, čo ju v tej hroznej chvíli napadlo, bolo navliecť Gemme okolo krku cez plecia škapuliar Sedembolestnej Panny Márie. Zabralo to.
Pani Cecília to popísala takto: "Jedného dňa, keď sa Gemma nachádzala u nás doma, myslím, že okolo tretej či štvrtej poobede, bola na posteli v extáze. Počula som, ako hovorí: Stoj! Stoj!, pričom lomcovalo celou posteľou a triasla sa. Bolo jasné, že ju niekto bije. Musel to byť diabol, lebo nikoho iného tam nebolo. Tak som vzala kríž, svätenú vodu, obrázky, no nič nepomáhalo, zatiaľ čo v iných prípadoch to zapôsobilo. No vtedy nič. Tak som na ňu navliekla škapuliar Bolestnej Panny Márie, pričom Gemma, ešte stále v extáze, zvolala: Veľmi dobre! Výborne! Čo to bolo? Len sa rozčuľuj! Zakrátko nato sa vrátila k zmyslom, no ja som sa vzdialila do vedľajšej izby, ako zvyčajne, keď som pozorovala, že sa preberá.
Gemma vstala z postele a zišla dolu do záhrady, pričom sa venovala ručnej práci – šila ponožky. Keď ma zbadala, povedala mi: Odprevadíte ma na svätú spoveď?
Povedala som jej: Veď si sa spovedala dnes ráno, naozaj ťa nevezmem otravovať monsignora v takúto hodinu. Ona mi odpovedala, že nemôže pristúpiť k svätému prijímaniu.
Vravela som jej: Čo si myslíš, že si už len takého vykonala v takom krátkom čase od dnešného rána? Nikto tu nebol, tak niet žiadneho dôvodu ani sa znepokojovať, ani sa o tom baviť. Povedz to mne, snáď nepôjde o hriech. Ak by to však hriech bol, odvediem ťa tam. Tak sa teda pustila do rozprávania toho, čo som sama tušila a čo som skutočne veľmi túžila poznať – čo sa odohralo v čase, keď sa mi zdalo, že ju diabol udieral.
Povedala mi: Bola som v posteli a diabol ma tak veľmi bil, že som si myslela, že mi vytrhne pľúca. Tu celkom zrazu som videla, ako sa diabol zmenšil ako trpaslík: žral si ruky, trhal si vlasy a okamžite vyskočil z postele a prešiel do kúta ku oknu. Ja som sa tak trochu z toho potešila a povedala som: Výborne, čo to bolo? Len sa hnevaj! – čo boli zároveň rovnaké slová, ktoré som sama počula. A ona tvrdila, že nemôže ísť na sväté prijímanie, lebo neuposlúchla, nakoľko spovedník jej zakázal zhovárať sa s diablom. Tak som sa jej spýtala: A prečo si sa teda nato dala?
A ona: Pretože som si to tak trošku užívala.
Znovu som sa teda opýtala: A ako to dopadlo, že musel utiecť?
Gemma odpovedala: Tak toto neviem.
Škapuliar som jej totiž sama sňala ešte predtým, ako prišla úplne k sebe, čo si ona nevšimla. Vtedy som jej ukázala škapuliar: Vidíš, kto ťa vyslobodil? Buď teda oddaná Panne Márii Bolestnej.
Zobrala mi ho, nasadila si ho okolo krku a už si ho viac nesňala. V ňom aj zomrela a mala ho aj v truhle.
A ja som povedala: Na sväté prijímanie môžeš ísť, a keď najbližšie pôjdeš na svätú spoveď, hneď vyznaj tento hriech."
Gemma vstala z postele a zišla dolu do záhrady, pričom sa venovala ručnej práci – šila ponožky. Keď ma zbadala, povedala mi: Odprevadíte ma na svätú spoveď?
Povedala som jej: Veď si sa spovedala dnes ráno, naozaj ťa nevezmem otravovať monsignora v takúto hodinu. Ona mi odpovedala, že nemôže pristúpiť k svätému prijímaniu.
Vravela som jej: Čo si myslíš, že si už len takého vykonala v takom krátkom čase od dnešného rána? Nikto tu nebol, tak niet žiadneho dôvodu ani sa znepokojovať, ani sa o tom baviť. Povedz to mne, snáď nepôjde o hriech. Ak by to však hriech bol, odvediem ťa tam. Tak sa teda pustila do rozprávania toho, čo som sama tušila a čo som skutočne veľmi túžila poznať – čo sa odohralo v čase, keď sa mi zdalo, že ju diabol udieral.
Povedala mi: Bola som v posteli a diabol ma tak veľmi bil, že som si myslela, že mi vytrhne pľúca. Tu celkom zrazu som videla, ako sa diabol zmenšil ako trpaslík: žral si ruky, trhal si vlasy a okamžite vyskočil z postele a prešiel do kúta ku oknu. Ja som sa tak trochu z toho potešila a povedala som: Výborne, čo to bolo? Len sa hnevaj! – čo boli zároveň rovnaké slová, ktoré som sama počula. A ona tvrdila, že nemôže ísť na sväté prijímanie, lebo neuposlúchla, nakoľko spovedník jej zakázal zhovárať sa s diablom. Tak som sa jej spýtala: A prečo si sa teda nato dala?
A ona: Pretože som si to tak trošku užívala.
Znovu som sa teda opýtala: A ako to dopadlo, že musel utiecť?
Gemma odpovedala: Tak toto neviem.
Škapuliar som jej totiž sama sňala ešte predtým, ako prišla úplne k sebe, čo si ona nevšimla. Vtedy som jej ukázala škapuliar: Vidíš, kto ťa vyslobodil? Buď teda oddaná Panne Márii Bolestnej.
Zobrala mi ho, nasadila si ho okolo krku a už si ho viac nesňala. V ňom aj zomrela a mala ho aj v truhle.
A ja som povedala: Na sväté prijímanie môžeš ísť, a keď najbližšie pôjdeš na svätú spoveď, hneď vyznaj tento hriech."
Gemma túto príhodu neskôr popisuje vo svojom denníku takto: "Dnes ráno som sa následne dozvedela, že vo chvíli, keď diabol vybuchol do nepríčetnej zúrivosti, mi bol uložený škapuliar Najsvätejšej Bolestnej Panny Márie. Vtedy som pochopila, že keď sa pokúšal zo mňa strhávať odev, nemohlo ísť o nič inšie, než o ten škapuliar. Nech je taktiež pochválená moja Matka Sedembolestná."
Masima
