Uzdravenie sestry Márie Zity Gradowskej na príhovor blahoslaveného Karola

Sestra Mária Zita Gradowská sa narodila 4. apríla 1894 v Poľsku. Keď mala asi 25 rokov, vstúpila do náboženskej komunity milosrdných sestier svätého Vincenta z Pauly. 1. apríla 1927 pricestovala do Brazílie. Celý svoj život zasvätila ošetrovateľstvu v rôznych sanatóriách. V roku 1957 bola vymenovaná za matku predstavenú v nemocnici Santa Cruz v Sanoinhas, nepohrdla ani prácou ošetrovateľky v polepšovni, či v krajčírskej dielni. Zomrela 21. septembra 1989 v Curitibe.

Mária Zita už v mladosti, keď žila ešte v Poľsku, trpela bolesťami v nohách, najprv v pravej nohe, potom v ľavej. V roku 1944, keď zostupovala zo schodov, v pravej nohe náhle pocítila prenikavú bolesť - prasknutá tepna spôsobila vnútorné krvácanie. Po celé dva týždne musela byť preto pripútaná na lôžko. Ale bolesti, ani opuch ani tak nezmizli.

Asi o tri roky neskôr sa jej na prednej strane, asi v tretine lýtka, objavil mokvajúci nádor. Na vyliečenie používala rôzne masti, ale bolesti ani tak nepoľavili, ani sa opuch nezmenšoval.

Lekársku pomoc sa odhodlala vyhľadať až keď nič nepomáhalo, v roku 1953 si boľavú nohu nechala pozrieť známym chirurgom. Jeho liečba opuch zastavila, i keď celkom nezmizol, rovnako ani bolesti, ale sestra Mária Zita už aspoň mohla ísť do práce.

Rozhodne však nečakala, že sa v roku 1954 na jej ľavom lýtku objaví opuch, ktorý však našťastie, mohol byť chirurgicky odstránený. Zároveň jej bolo zoperované aj ľavé koleno, napadnuté artrózou. Pre operáciu pravej nohy sa ale chirurg nerozhodol, nie že by nechcel, bránil mu v tom krvný obeh, ktorý takýto zákrok vylučoval.

Krátko potom, čo Mária Zita nanovo začala pracovať v sanatóriu Medico-Chirurgico, začala jej pravá noha, ktorá sa uzdravovala po predchádzajúcej liečbe a oddychu - aj v nej stále pociťovala sústavnú bolesť, opäť opúchať.

Opuch si znovu liečila masťami a zábalmi, ale konzultovať svoj zdravotný stav s lekárom odmietala, nechcela, aby jej opäť bolo nariadené oddychovať a nehýbať nohami. Bolesti na pravej nohe sa v roku 1957 - kedy bola Mária Zita vymenovaná za matku predstavenú v nemocnici Santa Cruz - začali zhoršovať.

V roku 1960 už sotva vládala chodiť, nebola schopná vyjsť ani zísť po schodoch, napokon v novembri 1960 už nebola schopná ani vstať z postele. Injekcie a predpísané masti jej neprinášali žiadnu úľavu. Mária Zita z obáv, že pre svoj zdravotný stav nebude môcť vykonávať funkciu matky predstavenej, požiadala o uvoľnenie, ale pre nedostatok sestier bola jej žiadosť zamietnutá, takže zostala matkou predstavenou aj na lôžku. 

V tej dobe iná sestra, ktorá bola asistentkou matky predstavenej, dostala niekoľko výtlačkov letáku, ktorý obsahoval informácie o živote Služobníka Božieho cisára Karola Rakúskeho, spolu s modlitbami za jeho blahorečenie. Sestra Mária Zita bola o tomto prirodzene informovaná, avšak tejto záležitosti príliš neprikladala veľkú pozornosť, pretože k Habsburskej dynastii nechovala veľkú náklonnosť.

"Moja nútená nepohyblivosť a hroziaca absencia jednej sestry mi robia veľké starosti," oznámila jedného dňa ostatným sestrám.
"Obráťte sa pre príhovor za uzdravenie na služobníka Božieho cisára Karola," opäť začula predošlú radu, ale sestra Mária Zita v hĺbke srdca nemala v úmysle túto radu poslúchnuť.
V ten istý večer, o deviatej hodine, bol opuch na jej pravej nohe ošetrený ako obvykle a boli jej tiež podané sedatíva, aby ľahšie zaspala.

Ale Mária Zita ani napriek sedatívam nebola schopná zaspať vinou veľkej bolesti, ktorú cítila. Vtedy ju napadla myšlienka: možno si Boh želá, aby bol služobník Boží uctený. Predniesla teda krátku nesmelú modlitbu s prosbou o príhovor a sľúbila, že ďalší deň začne Novénu na vyprosenie milosti blahorečenia pre Služobníka Božieho. Po tejto modlitbe ľahko a rýchlo zaspala, pretože bolesť, ktorá ju predtým budila, teraz prestala. Počas noci, keď sa prebudila, takisto žiadnu bolesť necítila a opäť zaspala.

Nasledujúce ráno ju o piatej hodine prebudil zvon a sestra Mária Zita k svojmu úžasu zistila, že necíti žiadnu bolesť, že obväz, ktorý bol zvyčajne tesne ovinutý okolo rany skĺzol k členku, a že rana sa zdá byť úplne pokrytá suchou chrastou.

Bola schopná ihneď vstať, prísť do kaplnky, kľaknúť si na kľakadlo a zúčastniť sa pobožnosti spolu s ostatnými sestrami. Sestra Mária Zita bola od tohto času schopná vykonávať svoju prácu bez utrpenia a bez prekážok, a čoskoro samovoľne odpadla aj chrasta, ktorá sa utvorila na opuchu na pravom lýtku.

Sestra Mária Zita Gradowska odvtedy, až po celý zvyšok svojho dlhého života nemala problémy s krvným obehom, či s ďalšími opuchmi. Dekrét vyhlasujúci zázračné uzdravenie sestry Márie Zity Gradowskej podpísal Svätý Otec 20. decembra 2003.

Masima