Reťaz spásy

Zdalo sa to neuveriteľné, ale práve veľký mystik a učiteľ Cirkvi svätý Alfonz z Liguori predstavoval večnú spásu svojej duše závislú na modlitbe ruženca.

Vo svojom veľmi pokročilom veku si raz večer nemohol spomenúť, či sa ten deň už pomodlil ruženec, a spýtal sa na to brata, ktorý o neho staral. Ten si myslel, že sa ruženca pomodlili. Ale svätý Alfons naliehal: "Myslíte, myslíte? Ale nie ste si istý? ... Neviete, že na tejto pobožnosti závisí má spása? "

Intuíciu o spásnej hodnote ruženca mal aj génius Michelangelo, ktorý ho urobil nesmrteľným vo svojom najslávnejšom diele, v freske v Sixtínskej kaplnke, kde zobrazil posledný súd. Na tejto freske po pravici Ježiša, majestátneho a hrozného, ​​medzi dušami, ktoré vystupujú k nebu premenené v sláve, sú dve duše, ktoré vyťahuje anjel pomocou ruženca, ku ktorému sú pevne pripútané.

Iný obraz ruženca ako povrazu spásy sa objavuje v jednom sne sv. Jána Bosca. Silný jedovatý had sa približoval, ale bol chytený a spútaný silným povrazom. Stisk jeho slučky hada usmrtí. Potom je povraz uložený do kazety. Keď sa kazeta otvorí, je v nej uložený tak, že vytvára nápis Ave Maria.

Svätý Ján Bosco vysvetľoval: Had predstavuje diabla, slučka Ave Maria svätý ruženec, ktorý je pokračovaním Ave Maria, ktorým môžu byť porazení a zničení všetci diabli pekla. Je to stále aktuálna pravda všemohúceho Boha: Ona rozdrví tvoju hlavu (Gn 3,15).

Ruženec je prostriedok pre záchranu duše i tela. Zachraňuje nás v boji proti nepriateľom duše, vyslobodzuje nás z nebezpečenstva smrti, pomáha nám uchovať nedotknutú vieru, udržuje nás v duchovnom cvičení a v obnove nášho života, ako pomáhal svätému Dominikovi v boji proti bludu albigenských, ktorý ohrozoval kresťanstvo.

Aj svätá Terezka uisťuje s presvedčujúcou prostotou, že ruženec je ako kvas, ktorý môže obnoviť krajinu. A je to pravda. Je tomu skutočne tak. Naozaj môžeme vidieť celé kraje a oblasti, ako znovu duchovne rozkvitajú práve vďaka pobožnosti svätého ruženca.

Svätý Karol Boromejský ihneď po tridentskom koncile začal reformu milánskej diecézy tým, že zaviedol verejnú modlitbu svätého ruženca v každej farnosti. A to prinieslo veľmi potešujúce plody v zmene celého kresťanského života.

Ctihodný Vincent Orsini, arcibiskup v Benevento, si tiež poslúžil ružencom, aby obnovil vieru a zbožnosť svojho ľudu. A mohol sa jedine radovať z týchto výsledkov.

Svätý Vincent Palotti dosvedčuje, že veľký apoštolát sv. Gaspara z Bufalo bol preto taký plodný, pretože sa snažil propagovať medzi ľudom modlitbu ruženca ako najúčinnejší prostriedok pre zmenu mravov.

Svätý Ján Bosco, najväčší vychovávateľ mládeže, pokladal ruženec za základný prostriedok svojej výchovnej metódy.
Raz, keď markíz Robert de Azeglio pri návšteve oratória obdivoval Boscovo dielo, ale dovolil si kritizovať modlitbu ruženca ako nudnú a neužitočnú prax, ktorú treba odstrániť, odpovedal mu Don Bosco s pevnosťou aj sladkosťou: Ja veľmi trvám na tejto praxi: na nej je založená moja inštitúcia; bol by som ochotný skôr sa vzdať iných, veľmi potrebných vecí, ale nie tejto...

Svätý Ján Bosco bol určite jedným z najhorlivejších propagátorov ruženca ako prostriedku záchrany od úkladov diabla, rozkvetu viery a zachovanie čistoty mládeže, ktorý ochraňuje pred bludmi a pomáha svätej Cirkvi.

Ruženec je jedinečnou ochranou proti herézam a nerestiam, ako bolo uvedené v dennej modlitbe Cirkvi k 7. októbru, sviatku Panny Márie Ružencovej. Kam vstúpi ruženec, sú duše zachránené touto sladkou reťazou, ktorá nás priťahuje späť k Bohu (Bartolo Longo).

Čo povedať o spáse, ktoré dosahuje ruženec tým, že spôsobuje obrátenie hriešnikov? Stačí povedať, že Panna Mária v Lurdoch a vo Fatime žiadala predovšetkým obrátenie hriešnikov a odporúčala vytrvalú modlitbu ruženca. Všetci svätci zakúsili silu ruženca práve na tomto poli a bezvýhradne nám to dosvedčujú.

V dôvernom denníku svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, mariánskeho apoštola, ktorý je takmer naším súčasníkom, nachádzame zápis tohto krátkeho hesla: Koľko ružencov, toľko spasených duší. Jeden ruženec môže teda spôsobiť záchranu jednej duše. Nemali by sme toho všetci využiť, aby sme pomohli zblúdilým bratom?

Svätý Ľudovít Maria Grignion Montfort nás uisťuje, že žiadny hriešnik mu neodolal, keď si poslúžil ružencom. Preto mohol napísať vzácnu knižočku s titulom: Obdivuhodné tajomstvo svätého ruženca ako prostriedku obrátenia a spásy.

Svätý Klement Maria Hofbauer bol svojím spôsobom špecialistom, ako získať obrátenie prostredníctvom ruženca. Mal v rukách vždy malý ruženec, ktorý mu daroval pápež Pius VII.; keď ho náhodou stratil, bol z toho veľmi smutný. Našla ho jedna sestra a on jej s radosťou povedal: Pomohla ste mi tak v obracaní hriešnikov, pretože zakaždým, keď som sa pomodlil ruženec za niektorého hriešnika, dosiahol som jeho obrátenie. Preto neúnavne odporúčal svojim kajúcnikom, aby mu pomáhali obracať hriešnikov a zblúdilých modlitbou mnohých ružencov. Uisťoval, že ružencom vždy dosiahol požadovaného obrátenia, aj keď išlo o hriešnikov, ktorí sa vyhýbali sviatostiam tridsať alebo štyridsať rokov. A jeho tvár sa vždy rozžiarila, keď mohol zvolať: Pán mi dal ďalšiu dušu prostredníctvom ruženca!

Ďalší mimoriadny apoštol, svätý farár z Arsu, si pomáhal ružencom, aby pritiahol duše a dal na ne liať dážď nespočetných milostí a často i zázračných obrátení.

Raz bol pozvaný, aby viedol duchovné cvičenia v jednom mieste neďaleko Arsu. Prvé, na čo sa pýtal tamojšieho farára bolo, či je tu nejaká duša, ktorá je schopná sa intenzívne modliť. Farár mu označil jednu úbohú žobráčku, ktorá sa vedela modliť len ruženec. Svätý farár z Arsu ihneď zašiel za úbožiačkou a prosil ju, aby sa po dobu všetkých kázni ustavične modlila ruženec.
Misie dopadli výborne. Došlo na mnohé obrátenia a svätý farár dosvedčil s veľkou radosťou: Nie je to dielo moje, ale Panny Márie, ktorú žobráčka vzývala svojimi ružencami.

V našej dobe je známe, že sv. Pio z Pietrelciny sa modlil ruženec vo dne v noci. A boli to tieto ružence, ktoré priťahovali do San Giovanni Rotondo zástupy duší, ktoré potrebovali milosť a svetlo, a tie z nich urobili zástupy konvertitov.

V životopise služobnici Božej Armidy Barelliovej čítame príhodu obrátenia, dosiahnutého ružencom počas jazdy vlakom.

V priamom rýchliku Miláno - Rím svätica s knihou v ruke číta a rozjíma. V istom okamihu vytiahne z tašky ruženec a začne sa modliť, keď si všimne, že oproti nej sedí mladá žena celá bledá a smutná. Ihneď skúša ponúknuť jej to, čo pre ňu znamená vždy veľkú úľavu.

"Pani, nechcete sa so mnou modliť ruženec?"
Neznáma je veľmi prekvapená, ale súhlasí. Po skončení modlitby má tvár celú skrivenú bolesťou.

"Modlila som sa tento ruženec za vás," hovorí slečna Armida.

"Veľmi som to potrebovala," šepká neznáma a prepuká v plač. "Utiekla som z domu od svojho manžela, idem do Ríma na schôdzku s jedným mužom. Keby to tak vedela moja mamička!"

Mamička! Slečna opakuje toto slovo, aby zachránila topiacu lodičku.
Kým vlak prechádza Toskánskymi pahorkami, mladá žena sa vyznáva zo svojej drámy a z búrky, ktorá zachvátila jej dušu počas modlitby ruženca pri tichom opakovaní Ave Maria.

Slečne Armide sa podarí presvedčiť spoločníčku, aby sa vrátila k svojej matke. A naozaj, vo Florencii vystúpi aj s nevernou ženou, zverí ju do starostlivosti sestrám v jednom penzióne a potom píše matke, aby prišla naproti stratenej ovečke.

Záchrana od vojen a trestov

Aby bolo dosiahnuté konca prvej svetovej vojny, Madona vo Fatime odporučila modlitbu ruženca. Aby bol nastolený a udržaný mier, odporučila tiež ruženec.

Aby zachránil kresťanstvo pred inváziou islamu, vyhlásil svätý Pius V. krížové ružencové ťaženie a zveril osud rozhodujúcej bitky Ružencovej Panne Márii: získal tak slávne víťazstvo pri Lepante. Ruženec zabezpečuje mier, zachraňuje mier, zabraňuje vojnám, prináša víťazstvo.

Svätý Ján Bosco uisťoval, že tam, kde sa ľudia modlia ruženec, nastanú dni pokoja.

Svätá Terezka uisťuje, že nech sú hriechy ľudstva akokoľvek ťažké, pokiaľ sa bude modliť ruženec, Boh nemôže opustiť tento svet, pretože táto modlitba má moc nad jeho srdcom.

Svätý kardinál milánsky Ildefons Schuster odporúčal mobilizovať celé kresťanstvo, aby obetovalo zvlášť v mesiaci októbri ruženec ako generálny útok proti pekelným šíkom, ktoré rušia mier, rozsievajú skazu a zvolávajú tresty na ľudstvo.

Blahoslavený Luigi Orione, keď sa dozvedel, že nemecké oddiely napadli Poľsko (1. septembra 1939), tvárou v tvár tejto tragédii vznešeného národa zvolal svojich synov a povedal im: Postavme proti delám ružence a vložme zložené ruky na miesto týchto útočných zbraní.

Videnie Pátra Pia potvrdzuje, že ruženec je najväčší zo všetkých zbraní za mier a víťazstvo, akú môžeme mať v rukách.

Páter Pio rozprával, že videl z okna chóru námestia plné nepriateľov, ktorí volali: Na smrť! Na smrť! ... Keď sa obrátil k Madone s prosbou o pomoc, ona mu dala do rúk ruženec, aby s ním zaobchádzal ako so zbraňou. Vyklonil sa teda z okna s ružencom v ruke a zbadal, ako všetci nepriatelia padli porazení na zem.

Je skutočne pravda, že Mária dala ružencu veľkú moc. Pre obrátenie hriešnikov, pre porážku komunizmu, pre zabezpečenie mieru žiadala vo Fatime ruženec. Aby oddialila ako časné tresty (vojny), tak večné (peklo), požadovala ruženec. Ako tomu môžeme nerozumieť?

Vyslobodzuje z očistca: Jednej zbožnej žene zomrel brat. Zarmútená touto stratou, ktorá bola o to bolestnejšia, že brat nežil skutočne kresťanským životom, mala žena sen. Videla Pátra Pia, ktorý ju utešoval a povedal: Pomodli sa 200 ružencov a tvoj brat pôjde rovno do neba. Keď sa žena zobudila, spomenula si na sen, ale pokladala ho za iba sen. Nakoniec sa ďalšieho dňa vypravila za Pátrom Piom. Akonáhle sa s ním stretla, bez myslenia na sen, pýtala sa v plači, kde sa nachádza duša jej brata a čo by mohla pre neho urobiť.Páter Pio ihneď odpovedal: Vari som ti to nepovedal dnes v noci? Pomodli sa za neho 200 ružencov a tvoj brat pôjde rovno do neba!

Ruženec má tiež túto mimoriadnu moc: urýchliť oslobodenie duší z očistca, zabezpečiť im veľkú úľavu a posilu. Ten istý Páter Pio z Pietrelciny jedného dňa, keď daroval ruženec jednej svojej duchovnej dcére, povedal chvejúcim sa hlasom: Zverujem ti poklad: nauč sa zhromažďovať poklady.

V beatifikačný aktoch svätého Jána Massiasa, dominikána, čítame, že sa mu na smrteľnej posteli zjavila Madona a oznámila mu, že ustavičnou modlitbou ruženca vyslobodil z očistca milión a štyristo tisíc duší. Pápež Gregor XVI. nariadil, aby sa do aktov blahorečenia tohto svätého brata zaniesla táto zázračná suma pre povzbudenie všetkých zbožných ctiteľov modlitby svätého ruženca.

Svätá Terézia z Avily dala zapísať, že raz, keď začínala modlitbu ruženca, bola vytrhnutá do extázy a videla očistec, ktorý mal podobu veľkej ohrady, v ktorej duše trpeli očistcovým plameňom.

Pri prvom Zdravase, ktorý sa pomodlila, videla, ako chladná voda pokropila a osviežila duše. Rovnako tak pri druhom, treťom, štvrtom Zdravase ... 
Svätica teda pochopila, akú úľavu predstavuje ruženec pre duše v očistci, a nechcela s touto modlitbou nikdy prestať.

Preto tiež sv. Alfons z Liguori ustavične odporúčal: Ak chceme pomôcť dušiam v očistci, modlime sa za nich ruženec, ktorý spôsobuje veľkú úľavu.

Aj služobník Boží Hanibal Maria z Francúzska uisťuje: Keď sa modlíme ruženec Panny Márie za niektorú dušu, táto duša cíti, ako by sa otupili horúce plamene, ktoré ju obklopujú, a pociťuje rajskú úľavu.

Mimoriadny apoštol ruženca za duše v očistci bol sv. Pompilius Pirotti. Svojimi ružencami vstúpil do dôverného styku s dušami v očistci, ktoré mu prejavovali veľkú vďačnosť za posilu, akú im poskytovala táto modlitba. Dôvernosť dosiahla takého stupňa, že svätec počul, ako odpovedajú duše zomrelých druhou časťou modlitby: Svätá Mária, Matka Božia ...

Akú veľkú službu lásky môžeme preukázať dušiam v očistci, keď sa za nich modlíme veľa ružencov!

Masima