Ružencové ovocie

Blanka z Kastílie, kráľovná Francúzska, bola veľmi utrápená, lebo aj po dvanástich rokoch manželstva bola bezdetná. Keď ju svätý Dominik prišiel navštíviť, poradil jej, aby sa denne modlila ruženec a aby prosila Boha o milosť materstva. 

Blanka sa jeho radou verne riadila a v roku 1213 porodila syna Filipa, ktorý však ešte v detskom veku zomrel. Toto sklamanie horlivosť kráľovnej vôbec neotupilo, naopak – pomoc Svätej Márii vyhľadávala ešte viac ako predtým. Všetkým členom dvora, ale aj ľuďom v niekoľkých mestách kráľovstva rozdala veľa ružencov a žiadala ich, aby sa pripojili k jej naliehavej prosbe Bohu, aby ich požehnával a aby doba, v ktorej žili, bola dokonalá. 

V roku 1215 sa potom narodil svätý Ľudovít, princ, ktorý sa mal stať slávou Francúzska a modelom všetkých kresťanských kráľov a panovníkov.

Alfonz VIII., kráľ Aragónie a Kastílie, viedol neporiadny život, preto ho Boh potrestal viacerými spôsobmi, okrem iných aj tým, že bol porazený v bitke a musel hľadať útočište v meste, ktoré patrilo jednému z jeho spojencov.

Svätý Dominik bol v tomto meste na Prvý vianočný sviatok a kázal o svätom ruženci, pričom zdôraznil, aké veľké milosti môžeme získať skrze túto modlitbu. Spomenul, že tí, čo sa zbožne budú modliť ruženec, premôžu svojich nepriateľov a znovu získajú všetko to, o čo pri vedení vojny prišli.

Kráľ kázeň pozorne počúval a potom poslal pre sv. Dominika, aby sa ho opýtal, či to, čo povedal o ruženci, je skutočne pravda. Sv. Dominik ho ubezpečil, že nič nie je skutočnejšie a pravdivejšie, a že túto pobožnosť bude prakticky uskutočňovať, sám sa o tom presvedčí.

Kráľ sa rozhodol, že sa každý deň bude modliť ruženec a vytrval v tom celý rok. Počas najbližších Vianoc, keď končil modlitbu ruženca, sa mu zjavila naša Pani a povedala: „Alfonz, celý rok si mi po každý deň slúžil zbožnou modlitbou ruženca, prišla som ťa preto odmeniť. Vyprosila som ti od svojho Syna odpustenie hriechov. Dávam ti tento ruženec, maj ho pri sebe a ja ti sľubujem, že nikto z tvojich nepriateľov nebude schopný ti škodiť.“ Panna Mária potom zmizla.
Kráľ zostal veľmi natešený a povzbudený, hneď vyhľadal kráľovnú, aby jej o dare našej Pani porozprával, aj  sľube, ktorý dostal. Priložil jej ruženec k očiam (určitý čas bola totiž slepá) a zrak sa jej okamžite vrátil.

Kráľ, onedlho po tejto udalosti, zhromaždil za pomoci spojencov vojsko a odvážne zaútočil na svojich nepriateľov. Donútil ich, aby mu vrátili územie, ktoré zabrali a aby napravili urážky, ktorých sa voči nemu dopustili a vzdali sa ďalších nepriateľských činov proti nemu. Vo vojne mal také šťastie, že vojaci zovšadiaľ sa ponáhľali, aby bojovali pod jeho vedením, lebo sa zdalo, že kamkoľvek prišiel bojovať, víťazstvo mal isté. Nebolo to prekvapujúce, kráľ totiž nikdy nešiel do boja bez toho, aby sa predtým kolenačky nepomodlil ruženec. Zaistil aj to, aby sa všetci členovia jeho dvora pridali k Bratstvu Najsvätejšieho ruženca a postaral sa aj o to, aby sa mu jeho dôstojníci, vojaci a služobníctvo zasvätili.

K Bratstvu sa pridala aj kráľovná a začala sa ruženec modlievať. Spolu s manželom vytrvala službe našej Pani a viedli skutočne svätý život.

Don Perez, príbuzný sv. Dominika žil veľmi amorálnym spôsobom. Keď počul, že jeho príbuzný kázal o zázrakoch ruženca, a dozvedel sa, že niekoľko ľudí sa zásluhou tejto modlitby obrátilo a polepšilo, povedal: „Vzdal som sa všetkej nádeje na záchranu, teraz si  však znovu dodám odvahy. Musím toho Božieho muža počuť.“

Keď ho sv. Dominik počas jednej kázne zbadal, začal hovoriť o hriechu oveľa zanietenejšie. Z celého srdca a s veľkou snahou prosil Boha, ktorý je všemohúci, aby tohto jeho jediného príbuzného osvietil a dostalo sa mu spoznania, v akom žalostnom stave je jeho duša.

Don Perez sa spočiatku trochu znepokojil, ale stále sa nerozhodol zmeniť spôsob života. Znovu si teda prišiel vypočuť kázeň sv. Dominika.
Keď si svätec uvedomil, že také tvrdé srdce, ako je srdce dona Pereza, možno pohnúť k obráteniu iba čímsi celkom mimoriadnym, hlasno zvolal: „Ó, Pane Ježišu, daj, aby celé toto zhromaždenie videlo stav muža, ktorý práve vstúpil do Tvojho Domu.“

Všetci uvideli, ako dona Pereza zrazu celkom obkľúčila skupina diablov. Boli ako odporné beštie a zvierali ho vo veľkých železných reťaziach. 

Ľudia pobehovali sem i tam v beznádejnej hrôze a strachu a zdesil sa aj samotný don Perez, keď uvidel, ako sa mu všetci zrazu vyhýbajú.

Svätý Dominik ich vyzval, aby ticho stáli a oslovil svojho príbuzného: „Ty nešťastník, uznaj svoj žalostný stav a padni k nohám našej Pani. Zober si tento ruženec, modlievaj sa ho s úctou, zbožne a s opravdivou ľútosťou nad všetkými svojimi hriechmi. Učiň pevné rozhodnutie, že svoj život zmeníš a polepšíš sa.“

Don Perez si kľakol a pomodlil sa kompletný ruženec a pocítil nutnosť vyspovedať sa. Urobil to s precítenou ľútosťou.

Svätec mu nariadil, aby sa ruženec modlil každý deň. Don Perez mu to sľúbil a zapísal sa do Ružencového Bratstva. Keď odchádzal z kostola, jeho tvár už nebola hrozná a odporná, ale žiarila ako tvár anjela. V zbožnej modlitbe svätého ruženca vytrval, viedol usporiadaný kresťanský život a zomrel spokojnou smrťou.

Masima