%20(1).jpg)
Margita Mária Alacogue (1647-1690) píše vo svojom vlastnom životopise: "Keď som na sviatok Božieho Tela bola pred Najsvätejšou sviatosťou Oltárnou, zjavila sa mi náhle nejaká osoba, úplne zahalená ohňom. Poľutovaniahodný stav, ktorým mi naznačovala, že je v očistci, spôsobil, že som prelievala hojné slzy. Povedala mi, že je duša jedného benediktínskeho mnícha, ktorý ma raz spovedal a povedal mi, aby som pristúpila k svätému prijímaniu. Za odmenu mu Boh dovolil obrátiť sa na mňa, aby som mu uľahčila jeho trápenie. Prosil ma o všetko, čo budem po tri mesiace robiť a trpieť, aby som mu obetovala. ... Po uplynutí troch mesiacov som ho uvidela žiariaceho radosťou a slávou: odišiel do radosti večného šťastia. Ďakoval mi a povedal, že mi bude u Boha vyprosovať ochranu."
Ján Bosco (1815-1888) stratil roku 1839 svojho najbližšieho priateľa z mladosti, Luigiho Comolli. Títo dvaja priatelia si dali navzájom odvážny sľub: kto skôr zomrie, príde s dovolením Božím pozostalému priateľovi oznámiť svoj údel na inom svete. V noci po pohrebe sa v spálni, kde spalo asi 20 bohoslovcov, ozval strašný hluk. Bezprestania šľahali blesky. Dom sa otriasal. Bolo počuť hlas: "Som zachránený." Chovanci boli celí ustráchaní, a keď svitalo, báli sa zísť z postelí. Je to podivuhodný príbeh, ale všetci dosvedčili, že to naozaj prežili.
Svätá Gertrúda Veľká, abatiša v Helfte a pisateľka slávneho diela "Posol božskej lásky" (+ okolo r. 1302), videla raz dušu zomrelej rehoľníčky, ktorá posunkami naznačovala, že odchádza od svojho božského Ženícha. Keď sa jej Gertrúda pýtala, prečo to robí, odpovedala: "Nie som doteraz očistená od tých škvŕn, ktoré zanechali moje hriechy; aj keby mi dovolil v tomto stave vstúpiť do neba, neprijala by som ponuku, pretože viem, že doteraz nie som dôstojnou nevestou svojho Pána, aj keď sa ti javím v takom jase."
Blahoslavená Kristína Belgická, pastierka zo St. Triuden v lutychskej diecéze, ktorej hovorili tiež Podivuhodná Kristína, pretože sa v jej živote prihodilo veľa dosvedčených divov, mohla vo videní uvidieť nebo aj očistec. Počula hlas: "Kristína, teraz si v nebeskej blaženosti. Ponechávam tvojmu slobodnému rozhodnutiu už oddnes zostať medzi vyvolenými, alebo sa ešte vrátiť na zem a pomáhať dobrými skutkami dušiam v očistci. Ak si zvolíš to prvé, budeš už v bezpečí a nemusíš sa ničoho báť; v opačnom prípade sa vrátiš na zem a tam ťa čaká naozajstné mučeníctvo. Zato však pomôžeš nešťastným a tvoja koruna bude krajšia."
Kristína odpovedala: "Pane, dovoľ mi vrátiť sa, aby som mohla trpieť za zomrelých. Nebojím sa žiadnych bolestí ani trpkostí." Potom konala mimoriadne kajúce skutky za duše v očistci. Mnohé z nich, medzi nimi Louis, gróf z Leonu, sa jej zjavili a ďakovali, že ich vyslobodila z očistca.
Svätá Brigita, švédska kráľovná (+ 1373 v Ríme), píše: "Rovnako, ako sa hladní tešia z pokrmu, smädní z nápoja a chorí z lôžka, kam ho položia, tak sa duše v očistci radujú a majú účasť na všetkom dobrom, čo sa pre nich na svete robí."
Svätý Jozef z Leonis (1556-1612), kňaz kapucínskeho rádu, mal dobrého priateľa, brata Hieronyma. Ako študenti teológie si sľúbili, že ten, kto prvý zomrie, príde druhého informovať o svojom stave. Prvý zomrel mladý brat Hieronym. Raz skoro po smrti sa objavil v cele brata Jozefa. Ten sa opýtal: "Či si neumrel?"
"Ale áno, zomrel som, ale Boh mi dovolil prísť k tebe."
"Ako sa ti vedie, Hieronym?"
Hieronym povzdychol. "Keby si, Jozef, vedel, aký prísny je Boží súd, keď umrieme!" Po chvíli mlčania dodal: "Jozef, Jozef, kiež by si čo najlepšie poznal, aké je ťažké dostať sa do večnej blaženosti!" Nato zmizol.
Svätá Veronika Giuliani, klariska - kapucínka (1660-1727) opisuje, ako sa jej zjavoval zosnulý otec a prosil ju o pomoc. Pán Ježiš jej sľúbil, že otec bude vyslobodený, keď ona vezme na seba jeho utrpenie. Na Vianoce, na kedy jej bolo otcovo vyslobodenie prisľúbené, videla, ako otca vzal anjel za ruku, ako ju otec pozdravil, poďakoval jej a potom jeho postava zmizla v podivuhodnej žiare.
Masima
