%20(1).jpg)
Svätá Gemma Galgani vo svojej zbožnosti nezabúdala ani na duše v očistci. Pomáhala im ustavičnou modlitbou, kajúcimi skutkami, obetovaním svojich vnútorných i vonkajších utrpení a Boh, ktorý sa vo svojej dobrote tie trpiace duše snaží priviesť skoro k sebe do neba, jej poskytoval stále nové príležitosti, aby za nich zadosťučinila. Svedčí o tom aj nasledujúca udalosť.
Gemma, osvietená nadprirodzeným svetlom poznala, že v kláštore pasionistiek v Corneto je ťažko chorá rehoľníčka, Bohu veľmi milá. Svojho spovedníka sa pýtala, či je to pravda. Keď prisvedčil, začala prosiť Ježiša, aby tej rehoľníčke dovolil úplne zadosťučiniť za hriechy tu na zemi, aby hneď po smrti mohla vojsť do neba.
Gemmina modlitba bola vypočutá iba čiastočne. Zmienená rehoľná sestra veľmi trpela a zomrela až po niekoľkých mesiacoch. Gemme bol zjavený okamih jej smrti a prosila domácich, aby sa za zomrelú rehoľníčku modlili.
Duša zomrelej rehoľníčky sa ukázala Gemme a prosila ju o pomoc: "Veľmi trpím za isté chyby." Viac nebolo treba. Gemma použila všetky sily, nedopriavala si takmer oddych a modlitbami i slzami útočila na Spasiteľa. Až potom, po šestnástich dňoch ťažkého utrpenia, bola Božia spravodlivosť uzmierená.
„Asi o pol druhej v noci sa mi zdalo, že prichádza Matka Božia, aby ma upozornila, že hodina oslobodenia sa blíži.
Po chvíli som uvidela sestru Máriu, odetú ako pasionistku, ako sa v sprievode Spasiteľa a svojho anjela strážcu poberá ku mne. Ako sa zmenila!
S úsmevom mi hovorila: „Naozaj som šťastná, idem, aby som navždy požívala Ježiša.“
Opäť a opäť mi ďakovala, kývla rukou na rozlúčku a potom vzlietla k nebu. Blížila sa tretia hodina ráno."
