Písal sa rok 1868 keď sestre Marte Chambonovej bol akoby odhalený závoj budúcnosti. Marta kľačala pred Velebnou Sviatosťou, ktorá sa jej zdala ako bohatý šatník, z ktorého si každý mohol vziať, čo na svojej púti potreboval. "Neviem, čo mi tým chcel Pán Ježiš povedať," vravela po videní svojej predstavenej.
Sestra Mária Marta mala ustavične využívať zásluhy Ježišových rán za potreby bojujúcej a trpiacej Cirkvi a zvlášť za svoj kláštor. Marta bola v tomto naozaj neobyčajne horlivá, ale pobožnosť rozšíriť pobožnosť k svätým ranám bolo ponechané budúcnosti.
Dojemné vyzvanie Spasiteľa a jeho sľuby, mali byť oznámené až po smrti vyvolenej hlásateľky jeho zľutovania. Pán jej povedal: "Raz ti tieto záležitosti odhalím a ľudia jasne poznajú milosti, akými som ťa - úbožiačku - obdaril. Bude trvať dlho, než sa táto pobožnosť rozšíri a bude sa o to treba usilovať s odvahou."
Aj keď jej teda nebolo dopriate, aby videla, ako sa vo svete šíri pobožnosť, taká drahá jej srdcu, predsa na svoju radosť mohla pozorovať, ako sa ujíma v ich kláštore, na ktorom spočíval Pánov zrak so zaľúbením aj kvôli svojej vyvolenej dôverníčke zvláštnych milostí. Sám jej povedal: "Už dlho vás milujem obzvláštnou láskou. Mám s vašou komunitou zvláštne úmysly a otcovsky sa o ňu starám."
Predstavené, ktorým to Marta oznámila, si takúto nebeskú priazeň vysoko vážili a horlivo sa snažili plniť priania Božského Majstra. Pán za tieto neobyčajné milosti žiadal, aby rehoľníčky konali dve zbožné cvičenia - svätú hodinu a pobožnosť k svätým ranám.
Božský Spasiteľ žiadal uctievanie svätých rán len povzdychom. Aby sa odriekavanie uľahčilo, predstavené zostavili akýsi ruženec. Pán nad tým častejšie vyslovil spokojnosť a prial si, aby sa toto zbožné cvičenie udržalo.
Sestry rádu Navštívenia Panny Márie sú zvyknuté konať pobožnosť k svätým ranám týmto spôsobom:
Úvodná modlitba
1. Ó, Ježišu, náš Božský Vykupiteľ, buď nám i celému svetu milostivý. Amen.
2. Svätý Bože, mocný Bože, nesmrteľný Bože, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. Amen.
3. Voláme k tebe, môj Ježišu, o milosť a zľutovanie v nebezpečenstvách našej doby. Prikry nás svojou predrahou krvou. Amen.
4. Večný Otče, ukáž nám svoje milosrdenstvo, skrze krv Ježiša Krista, Tvojho jednorodeného Syna! Amen. Amen. Amen.
Na veľkých zrnkách
Večný Otče, obetujem ti rany nášho Pána Ježiša Krista, aby si uzdravil rany našich duší.
Na malých zrnkách
Môj Ježišu, milosť a odpustenie pre zásluhy tvojich svätých rán!
Dve posledné invokácie, ktoré Pán Ježiš sám oznámil, obdaril krásnymi zasľúbeniami a v roku 1912 svätá Cirkev obe invokácie obdarila odpustkami pre rehoľníčky rádu Navštívenia Panny Márie. Modlí sa na obyčajnom ruženci, ale nie je nutné, aby sme ho držali v ruke. Môžeme sa ho pomodliť naraz, i po častiach, alebo popri práci hovoriť iba invokácie.
Masima