%20(1).jpg)
Sviatky Božieho narodenia boli pre svätú sestru Faustínu vždy časom mimoriadneho puta so Svätou rodinou a každý rok mala pri polnočnej svätej omši videnie.
V roku 1934 opísala svoje stretnutie s Pánom Ježišom takto: Počas obetovania som na oltári videla Ježiška v nevýslovnej kráse. Dieťa po celý čas hľadelo na všetkých a vystieralo svoje rúčky. Keď prišlo premenenie, Dieťa nehľadelo na kaplnku, ale k nebu. Po premení sa opäť pozeralo na nás. Toto videnie sa zopakovalo na troch svätých omšiach, vždy rovnako. (Denníček 347)
Na Vianoce 1935 svätá Faustína videnie, ktoré je spôsobilo veľkú radosť: Polnočná. Počas svätej omše som opäť uvidela malého Ježiška, neobyčajne krásneho, ako s radosťou vystieral ku mne rúčky. Po svätom prijímaní som začula tieto slová: „Som vždy v tvojom srdci. Nielen vo chvíli, keď ma prijímaš vo svätom prijímaní, ale vždy.“ (Denníček 575)
V ďalších slovách nachádzame odpoveď na otázku, prečo Pán Ježiš skryl svoj majestát a prebýval medzi ľuďmi: „Dcéra moja, láska ma sem priviedla a láska ma tu zadržiava. Dcéra moja, ó, keby si vedela, akú veľkú zásluhu a odmenu má jeden úkon čistej lásky ku mne, zomrela by si od radosti! Hovorím to preto, aby si sa ustavične spájala so mnou cez lásku, lebo to je cieľ života tvojej duše. Tento úkon spočíva v úkone vôle. Pamätaj si, že čistá duša je pokorná. Keď sa ponižuješ a spaľuješ pred mojou velebou, vtedy ťa prenasledujem svojimi milosťami, používam všemohúcnosť, aby som ťa povýšil.“ (Denníček 576)
Na polnočnej svätej omši roku 1936 videla sestra Faustína Svätú rodinu. Počas svätej omše ma Božia prítomnosť prenikla skrz-naskrz. Krátko pred pozdvihovaním som uvidela Matku a malého Ježiška aj starého Deduška. Panna Mária mi povedala: „Dcéra moja, Faustína, tu máš najvzácnejší Poklad,“ a podala mi maličkého Ježiška. Keď som vzala Ježiška na ruky, moja duša pociťovala takú nepredstaviteľnú radosť, že nie som schopná ju opísať. (Denníček 846)
Radosť z vianočného stretnutia s malým Ježiškom prežila sestra Faustína aj v roku 1937. Boli to jej posledné Vianoce. Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť. Po chvíli som však zostala sama s malým Ježiškom, ktorý vystieral ku mne svoje rúčky. Pochopila som, že ho mám vziať na ruky. Ježiško si pritúlil svoju hlávku k môjmu srdcu a svojím hlbokým pohľadom mi dal poznať, že mu je dobre pri mojom srdci. (Denníček 1442)
