%20(1).jpg)
Keď najmúdrejšia Matka poznala, že nastáva okamih, kedy má byť splnené tajomstvo vykúpenia, a že kati sa chystajú pred ukrižovaním Pána Ježiša obnažiť, obrátila sa v duchu k večnému Otcovi a prosila Ho takto: "Môj Pane a večný Bože, Ty si Otcom svojho jednorodeného Syna. Večným plodením je splodený, Boh z pravého Boha, totiž z Teba a ako človek sa narodil z môjho lona a prijal odo mňa túto ľudskú prirodzenosť, v ktorej teraz trpí. Ja som Ho chovala a napájala svojimi prsiami, a ako najlepšieho zo všetkých synov, aký sa vôbec z ľudí mohol narodiť, milujem Ho materskou láskou. Ako Jeho Matka mám prirodzené právo na Osobu Jeho najsvätejšieho človečenstva a Tvoja Prozreteľnosť nikdy neukracuje svoje tvory od ich práv. Toto právo matky teraz prenechávam Tebe a znovu odovzdávam do Tvojich rúk Tvojho a môjho Syna ako obeť na vykúpenie ľudstva. Prijmi Pane môj, túto príjemnú obetu, lebo toto je viac než kedykoľvek budem môcť obetovať, keď odovzdávam aj seba ako obetu k utrpeniu. Táto obeta je väčšia nielen preto, že môj Syn je pravý Boh a z Tvojej vlastnej podstaty, ale tiež preto, že ma stojí oveľa viac horkostí a bolestí. Lebo keby naše losy (osudy ) boli zamenené a bolo mi dovolené, aby som zomrela, aby sa tým zachoval Jeho najsvätejší život, považovala by som to za veľkú úľavu a za splnenie môjho najsvätejšieho priania."
Večný Otec prijal túto modlitbu vznešenej Kráľovnej s nevýslovným zaľúbením a uspokojením. Patriarcha Abrahám mal dovolené iba predobraziť túto obetu a pokúsiť sa obetovať svojho Syna, ale skutočné vykonanie takej obety Boh vyhradil pre seba a svojho jednorodeného Syna.
A Sára, matka Izákova, vôbec nevedela o tomto mystickom obrade, lebo rýchla poslušnosť Abraháma to nedovolila, ale tiež preto, že sa Abrahám obával, aby azda materská láska Sáry ju nepohla k tomu, aby zabránila uskutočniť božský rozkaz. Ale u najsvätejšej Márie to tak nebolo, Jej mohol večný Otec bez obavy oznámiť svoju nezmeniteľnú vôľu, aby sa mohla, nakoľko Jej sily stačia, spojiť s Ním v obeti Jeho jednorodeného.
Nepremožiteľná Matka dokončila svoju modlitbu a spozorovala, že bezbožní kati sa pripravujú podať Pánovi nápoj, víno so žlčou a myrhou, ako zapísali evanjelisti svätý Matúš (27,34) a svätý Marek (15 ,23). Podľa slov Šalamúna: Podaj silný nápoj zarmútenému a trpiacemu a víno tomu, kto trpí horkosťou srdca, Židia obyčajne dávali tým, ktorí mali byť popravení, silné, korenené víno, aby rozjarili ich myseľ a pomohli im znášať ich muky statočnejšie.
Tento zvyk teraz zmenili, aby zväčšili muky Spasiteľa, lebo do nápoja, ktorý bol určený pre posilnenie odsúdených, zlomyseľní Židia primiešali žlč, aby tou horkosťou spôsobili utrpenie Spasiteľovej chuti. Blahoslavená Matka vedela o ich úmysle a vo svojej materskej nežnosti prosila Pána, aby to nepil. Ježiš z úcty k prosbe svojej Matky neodmietol síce toto nové utrpenie úplne, okúsil tú zmiešaninu, ale viac nechcel piť. (Mt 27, 34)
Keď veľká Kráľovná anjelov, najblahoslavenejšia Mária videla, že sa Židia vo svojej nevere a zatvrdnutej nenávisti pretekali v zneuctievaní Krista a rúhali sa Mu ako najhoršiemu z ľudí a že sa snažia vyhladiť Jeho meno zo zeme živých, ako Jeremiáš prorokoval (11, 19), roznietila Ju nová horlivosť pre česť svojho Syna a pravého Boha.
Padla na kolená pred ukrižovaným Kristom a klaňajúc sa Mu prosila večného Otca, aby sa postaral o česť svojho Jednorodeného a ukázal to takými zrejmými znameniami, aby nimi nevera Židov bola zahanbená a ich úmysel zmarený.
Keď predniesla večnému Otcovi túto žiadosť, s horlivosťou a mocou Kráľovnej vesmíru oslovila všetko nerozumné tvorstvo a povedala: "Necítiaci, nerozumní tvorovia, stvorení rukou Všemohúceho, prejavte svoj súcit, ktorý z nezmieriteľnej a pochabej nenávisti Mu odpierajú ľudia schopní myslieť. Vy nebesia, ty slnko, mesiac, vy hviezdy a planéty, zastavte sa vo svojom lete a prerušte svoje služby, ktoré poskytujete smrteľníkom. Vy živly zmeňte svoje vlastnosti, zem nech uvoľní svoju pevnosť, nech sa jej skaly roztrhnú. Vy hroby a hrobky mŕtvych sa otvorte a vyšlite to, čo je vo vás pre postrach živých. Ty mystická, obrazná opona chrámová, roztrhni sa na dva diely a svojím rozdelením pohroz neveriacim trestom, vydaj svedectvo pravde pre slávu ich Stvoriteľa a Vykupiteľa, ktorú sa oni snažia zatemniť."
Mocou tejto modlitby a rozkazov Márie, Matky Ukrižovaného, Boh ustanovil, aby sa toto všetko stalo pri smrti Jeho Jednorodeného. Pán tiež osvietil a pohol srdcia mnohých okolostojacich v dobe, keď sa tieto veci udiali na zemi a tiež aj pred tým, aby vyznali, že ukrižovaný Ježiš je svätý, spravodlivý a pravý Syn Boží. Urobil tak napríklad stotníkovi a mnohým iným, ako uvádzajú evanjelia, ktorí odchádzali z Kalvárie bijúc sa kajúcne v prsia.
Medzi nimi boli nielen tí, ktorí predtým počuli a uverili v Jeho učenie, ale tiež veľký počet takých, ktorí Ježiša nikdy predtým nevideli a neboli svedkami Jeho zázrakov.
Všetko neživé tvorstvo z Božej vôle poslúchlo rozkaz najblahoslavenejšej Márie. Od dvanástej hodiny na poludnie, až do tretej odpoludnia, keď Pán zomrel, ukazovalo veľké rozrušenie a zmeny ako uvádzajú evanjelia.
Slnko sa zatmelo, planéty ukazovali veľké zmeny, zem sa triasla, mnohé hory sa roztrhli, skaly klopali jedna o druhú, hroby sa otvárali a niektoré telá mŕtvych vstali a vyšli z nich.
Zmeny v živloch a v celom vesmíre boli také znateľné a neobyčajné, že boli pozorované na celom svete. Všetci Židia v Jeruzaleme boli vystrašení a ohromení, napriek tomu však ich urážlivá nevera a zloba ich urobila nehodnými pravdy a bránila im prijať to, čo im nerozumné tvorstvo hlásalo.
Masima
zdroj: ctih. Mária od Ježiša z Agredy
