%20(1).jpg)
Jeden z veľkých darov, ktorými Boh Alžbetu Canori Mora vyzdobil, je dar prorocký, ktorým prenikla hĺbky ľudských duší, videla do budúcnosti a predpovedala veci, ktoré ľudský rozum ani vedomosť vedieť nemohli. Svedkyňami toho boli jej dcéry, ktorým predpovedala mnoho, čo sa potom vyplnilo, bez toho, aby mal o tom ktosi tušenie.
Pretože sme zvedaví ľudia, určite sa všetkých čitateľa celkom prirodzene zmocní zvedavosť. Dajme tomu, že to, čo Alžbeta tuto rozpráva, je pravda, a to skutočne zjavená Bohom. Určite sa budeme mimovoľne pýtať s apoštolmi: »Quando haec erunt?« - »Kedy sa to stane?« Na túto otázku, hoci je iste oprávnená, musíme odpovedať s Pánom Ježišom: »Nosse tempora, vel momenta, quae Pater posuit in sua potestale « - »Poznať dobu a okamihy, ktoré Boh určil svojou mocou - nie je vaša vec!«
Tiež nám nie je dovolené, aby sme poznali presne okamih, kedy nastanú tieto veci, ktoré nebeský Otec ustanovil vo svojej moci, boli by sme možno v nebezpečenstve povedať viac, než Alžbeta napísala a než jej Boh zjavil.
Boh Alžbete tiež ukázal, ako najskôr príde veľký trest. Potečie ešte veľa mučeníckej krvi za toľko odpadlíkov od pravej viery.
25. marca videla služobnica Božia, ako je rukojemníkom božskej spravodlivosti. Boli jej ukázaní bedári, ktorí deň zo dňa drzejšie a pyšnejšie šliapali nohami svätú vieru a Boží zákon slovom i skutkom, neverou a odpadlíctvom. Užívali slov svätého Písma a evanjelií a kazili ich správny zmysel, aby tak potvrdili svoju zlobu a svoje nedôstojné zásady. Zdalo sa jej, ako by Boh ľutoval, že prijal jej obete a prosby, videla, ako nad jej hlavou šľahajú blesky jeho spravodlivosti. Obrátila sa teda na jeho milosrdenstvo, prosiac, aby od nej vzal akékoľvek zadosťučinenie a aby zmiernil svoj hnev.
Ale priaznivú odpoveď nedostala. Zarmútená, chvejúca sa hrôzou a celá ponorená do svojej ničotnosti, obrátila sa na Bohočloveka Ježiša Krista, aby vstúpil medzi Otca a hriešnikov ako náš prostredník.
Pán Ježiš jej vľúdne povedal: »Neboj sa, moja milovaná dcéra! Neboj sa hnevu môjho Otca, lebo nie je rozhnevaný na teba! Statočne sa uč odo mňa mužne vytrvať v utrpení! S mojou božskou pomocou iste zvíťazíš!«
Alžbeta prosila teraz o silu a pomoc, aby mohla zvíťaziť. Potom bola uvedená na Olivový vrch, tam jej boli ukázané muky Božieho Syna a tam bola poučená, ako sa má zachovať vo svojom utrpení.
Keď spovedník spoznal, ako Alžbeta zo dňa na deň je slabšia, keď vzala na seba utrpenie za hriešnikov a víťazstvo svätej Cirkvi, že sa tak blíži jej koniec, rozkázal jej, aby sa síce za to všetko modlila, ale aby už netrpela. A stalo sa, že vo vznešenom vytržení mysle zabudla úplne na biedu hriešnikov a tohto biedneho sveta, domnievajúc sa, že už nie je na svete. Hneď, ako sa to P. Ferdinand dozvedel, karhal ju, prečo sa za hriešnikov nemodlila, a nakázal jej, aby išla ihneď do kostola a pomodlila sa tam na spomínaný účel. Tento rozkaz hneď splnila vo svojej domácej kaplnke.
Tu uzrela v duchu veľké potreby svätej Cirkvi a spoznala, ako musí opäť trpieť, aby zmizli. Alžbeta povedala, že je ochotná tak spraviť, ale pripomenula Pánovi, že jej to spovedník zakázal. Boh jej odpovedal, že tento zákaz nemôže viazať jeho Božskú vôľu. Keď potom na to upozornila svojho spovedníka, vzal svoj rozkaz ihneď späť.
Boh chcel byť zmierený a hľadal u nej a u mnohých iných omilostených duší zadosťučinenia za toľko urážok. Chcel, aby sme povedali, len zasvitne bleskami svojho hnevu, ale nechcel ich ešte spustiť na vinami preťaženú zem, oddialil trest, ktorý však bol neodvolateľný. Boh sám svojej služobnicu zjavil, že príde čas, kedy už nebude počúvať na prosby svojich vyvolených, ale bude musieť trestať.
Alžbeta, ktorá bola s Bohom čo najužšie spojená, zrazu zbadala, ako sa otvárajú nebesia. Slávne knieža apoštolov, svätý Peter, zahalený v nádhernom pontifikálnom rúchu s pastoračnou palicou v ruke, zostupoval k zemi. Obklopoval ho zástup anjelov a ku cti antifónu mu spieval antifónu: Constitues eos principes. Videla, ako kráča do štyroch svetových uhlov. V každom urobil svojou pastierskou palicou kríž.
Zbadala tam nádherný tajomný strom s drahocenným ovocím. Mal podobu kríža. Potom svätý Peter zhromaždil všetkých, ktorí zostali verní Božiemu zákonu, a ukryl ich v tieni týchto stromov, rastúcich vo všetkých svetových uhloch. Značili zásluhy Ježiša Krista a jeho Cirkvi.
Svätý Peter potom otvoril všetky brány mužských a ženských kláštorov a z ich obyvateľov oddelil, ako aj zo svetského duchovenstva, všetkých, ktorí zostali verní Kristovi, od tých, ktorí mali falošné zásady modernej filozofie.
Tých, ktorí sa udržali v duchu Kristovom, videla ako biele baránky, ktoré boli vedené do tieňa tajomných stromov. Ostatné potom zostali vo svete vystavené hrozným Božím trestom, ktoré chcel Boh zoslať na pokazené ľudstvo. Keď bolo maličké stádo verných ovečiek prevedené pod ony tajomné štyri stromy, vystúpil svätý Peter opäť do neba.
Teraz sa pokryla obloha temnými mrakmi, zaviala strašná búrka, v hroznom zmätku sa vraždili vzájomne ľudia a zvieratá. K potrestaniu pyšných, chcejúc vo svojej nadutosti zničiť Božiu cirkev až do základov, dovolil Boh mocnostiam temnosti, aby vyšli z hrozných pekelných priepastí. Légie démonov sa hnali celou krajinou, ako nástroje Božieho hnevu ničili všade paláce, domy, mestá, dediny a celé provincie, strašným spôsobom zabili mnoho vzbúrencov.
Služobnica Božia Alžbeta videla, ako netvory vychádzajú z pažeráka pekelnej priepasti v najohyzdnejších postavách, zrovnávali so zemou všetky Bohom ustanovená miesta, na ktorých Boh bol ťažko urazený, alebo kde boli spáchané svätokrádeže, takže po nich nezostalo ani pamiatky.
Zrazu sa nebo vyjasnilo. Svätý Peter opäť zostúpil z neba v sprievode prespevujúcich anjelov, posadil sa na nádhernom tróne a anjeli ho vyhlásili za kniežaťa zeme. S podobnou slávou zostúpil z neba tiež apoštol národov, bol vyzbrojený od Boha veľkou mocou a zahnal všetkých spomínaných zlých duchov naspäť do pekla.
Ako predchodca zmieru medzi Bohom a ľuďmi sa na zemi rozlialo nádherné svetlo, ktoré oblažovalo ľudí. Anjeli uviedli pred trón apoštolského kniežaťa svätého Petra maličké stádo verných, zhromaždené v tieni tajomných stromov. Uctievali svätého Petra, oslavovali Boha a ďakovali mu, že riadi a spravuje svätú Cirkev a že nedopustil, aby upadla v zlé svetské zásady.
Svätý Peter zvolil nového pápeža. Cirkev bola podľa predpisov svätého evanjelia znovuzriadená, duchovné poriadky obnovené a kresťanské rodiny premenené akurát v iba rehoľné rodiny, tak veľmi horlili pre česť a slávu Božiu.
Svätá Cirkev bola všetkými uznaná a schválená, pápež bol uznaný za námestníka Ježiša Krista na zemi. Tak sa skončilo toto videnie.
Keď Alžbeta, Božia služobnica ukončila krutý boj s mocnosťami temnosti vo februári roku 1821, videla zase svätých apoštolov Petra a Pavla. Píše: »Boh učinil, aby som spoznala veľké veci, ktoré sa týkali bojujúcej cirkvi, ale všetko mi nebolo oznámené slovami, ale vnútorným osvietením. Narážajúc na budúce víťazstvo svojej cirkvi, Spasiteľ dodal: »Obnovím svoj ľud a svoju Cirkev, pošlem horlivých kňazov, ktorí budú kázať moju vieru, utvoríme nový apoštolát a vylejem svojho Ducha, ktorý obnoví tvárnosť zeme. Rehoľné rády obnovím skrze svätých a učených mužov. Svojej cirkvi dám nového pastiera, ten, naplnený mojím duchom a nadšený horlivosťou, povedie moje stádo.«
Pán Boh dal Alžbete poznať ešte iné jasné a určité okolnosti, týkajúce sa celého kresťanstva, jednotlivých národov a štátov, ktoré sa obrátia na katolícku vieru a budú uvedené do lona pravej Božej cirkvi. Rozprávala o tom aj svojim dcéram. »Hovorím vám teraz toľko krásnych vecí, lebo Boh otvoril pred mojím zrakom knihu svojej Božskej múdrosti, takže môžem čítať, čo rozprávam, akonáhle sa však táto kniha opäť zatvorí, nebudem vám môcť už nič oznámiť.« A tak sa aj stalo. Dcéry sa potom už nemohli na nič rozpamätať, čo im matka rozprávala, ona potom nemohla ihneď oznámiť všetko svojmu spovedníkovi. Neskôr to už Boh nedovolil, »lebo nechce vo svojom spravodlivom úrade, aby jeho súdy boli známe.«
Čo sa týka obnovy, ktorá bola Alžbete zjavená so všetkými okolnosťami, píše: »že síce na tie Božie rozhodnutia nezabudne, ale že ich nesmie nikomu oznámiť. Čo smie povedať je, že toto veľké dielo sa neuskutoční, kým sa neobnoví celý svet, všetci kresťania a zvlášť celé kňazstvo ako rehoľné, tak i svetské, rehoľné rodiny a pokolenia, sa musia prvé obnoviť v Kristovom duchu, poslední potom podľa ducha svätých zakladateľov.«
Pretože sme zvedaví ľudia, určite sa všetkých čitateľa celkom prirodzene zmocní zvedavosť. Dajme tomu, že to, čo Alžbeta tuto rozpráva, je pravda, a to skutočne zjavená Bohom. Určite sa budeme mimovoľne pýtať s apoštolmi: »Quando haec erunt?« - »Kedy sa to stane?« Na túto otázku, hoci je iste oprávnená, musíme odpovedať s Pánom Ježišom: »Nosse tempora, vel momenta, quae Pater posuit in sua potestale « - »Poznať dobu a okamihy, ktoré Boh určil svojou mocou - nie je vaša vec!«
Tiež nám nie je dovolené, aby sme poznali presne okamih, kedy nastanú tieto veci, ktoré nebeský Otec ustanovil vo svojej moci, boli by sme možno v nebezpečenstve povedať viac, než Alžbeta napísala a než jej Boh zjavil. Ako vieme, ani ona sama nevedela, kedy to všetko bude vykonané, myslela, že sa to stane pri ďalšej voľbe nového pápeža.
Keď zomrel Pius VII. a bol zvolený Lev XII., Alžbeta sa 14. januára 1824 veľmi modlila za potreby svätej Cirkvi a zvolala: »Môj Bože, kedy konečne uvidím, že si od všetkých ľudí ctený a velebený, ako sa sluší a patrí! Bože môj, ako málo je tých, ktorí ťa naozaj milujú, ako veľa však je tých, ktorí ťa tupia a pohŕdajú tebou! Domnievala som sa, že pri voľbe nového pápeža bude cirkev obnovená, celé kresťanstvo že bude horlivejšie, ale ako vidím, zostane asi všetko pri starom.«
Pán Ježiš mi na túto otázku odpovedal: »Dcéra moja, nepamätáš sa, že som ti povedal, loďka zostáva tá istá, a málo prospeje cestujúcim, ak sa zmení len kormidelník?« Tieto slová služobnicu Božie úplne neuspokojili. S horlivosťou sebe vlastnej prosila Boha ďalej. Ale nedozvedela sa toľko, aby sme mohli uspokojivo odpovedať na otázku: »Quando haec erunt?«
Keďže sa Alžbeta dozvedela, že musí byť obnovený nielen kormidelník, ale aj celá loď, prosila Pána a upomenula ho na jeho zasľúbenie, že totiž vypočuje jej modlitby. Nato volala takmer ho zaprisahajúc: »Veď nás sám, Bože, pravou cestou, prosím a zaprisahám ťa pre drahocennú krv Tvojho Syna! Vystav predsa loď, ktorá by nás iste spasila!«
Ježiš jej odpovedal, že skôr, než sa bude môcť stavať loď, musí byť vykorenených päť stromov. »Keď som to začula, bola som veľmi zarmútená,« pokračuje Alžbeta ďalej, »lebo som sa domnievala, že k stavbe takej ohromnej lodi bude potreba veľa času a práce. Plačúc som teda hovorila: »Postačia teda dve storočia, aby bola vystavaná taká veľká loď, keď Noe potreboval na svoj koráb stodvadsať rokov. Bože môj, a ty dovolíš, aby si bol po celú tú dobu tak veľmi urážaný?«
Pán jej pre útechu odpovedal: »Poteš sa, milá dcéra, a nermúť sa! Vedz, že to nebude pozemská, hmotná práca, akú konal Noe, ale iná, duchovná, lebo stavitelia budú moji anjeli. Doba, po ktorú sa má stavať, je v mojej moci, môžem ju skrátiť, keď budem chcieť. Neprestaň sa len modliť, čas na to nie je taký ďaleký, ako sa domnievaš!«
Zatiaľ čo Alžbeta Bohu srdečne ďakovala a prosila, aby onen čas milosrdne skrátil, bola vedená do akejsi zbrojnice, obsahujúcej mnoho stavebného materiálu a predmetov, ako aj nástrojov k jeho spracovaniu; zbadala tiež, že tam pracovali mnohí anjeli. Pred onou budovou uzrela veľký les a mnoho stavebného dreva. Nepochopila hneď, čo by to znamenalo. A bolo jej ukázaných päť vysokých stromov v lese, ktoré zo svojich koreňov vysielali mnoho miliónov neužitočných stromčekov. Bolo jej vyložené, čo to všetko znamená, potom prosila svätých anjelov, aby urýchlili Božie dielo.
O tomto zjavení rozprávala svojmu duchovnému otcovi, ktorý jej prikázal, aby prosila Boha o vysvetlenie, čo znamená oných päť stromov. 22. januára 1824 uzrela opäť onen veľký les s podivnými piatimi stromami. Dostala tiež vysvetlenie, čo znamenajú, sú to moderné bludy, ktoré chcú vyvrátiť pravdu svätého evanjelia. Tieto stromy otravujú svojimi koreňmi stromy v celom lese. Všetko, čo v tom lese rastie, je neplodné a naznačuje zvedené duše, bez viery, náboženstva a svedomia. Oklamané falošnými svetskými zásadami a modernými bludmi odhadzujú Boží zákon a jeho sväté prikázania. Všetky tieto rastliny sú, ako hovorí nebeský hospodár Boh, nielen neplodné, ale práveže škodlivé, a preto sa musia uvrhnúť do večného ohňa.
