%20(1).jpg)
Matka Božia sa zjavila na smrť chorej Estelle Faguette celkom pätnásťkrát. Od 14. do 19. februára 1876 sa jej Panna Mária zjavila päťkrát a od 1. do 3. júla toho istého roku trikrát a medzi 9. septembrom a 8. decembrom 1876 ešte sedemkrát.
V blízkosti Châlons en Champagne žil v malej dedine menom Saint-Memmie hostinský a obchodník, pán Faguette, ktorého zlé zdravie sa nerozumnými radami jedného strýka ešte viac zhoršilo. Estelle mala práve štrnásť rokov. Estelle, ktorá sa narodila 12. septembra 1843 a ktorá sa už v mladom veku mala stať oporou svojej rodiny, mala už ako 11-ročná prvé znamenie, oveľa dôležitejšieho poslania. Pápež Pius IX. ohlásil vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí na piatok, 8. decembra 1854. Cirkev na celom svete sa pripravovala na oslavu tejto udalosti.
Ani v katolíckej farnosti Saint - Memmie tomu nebolo inak, tiež chceli dôstojne osláviť Nepoškvrnené počatie Matky Božej. Pri procesii, ktorá prechádzala celou dedinou, nieslo prápor Nepoškvrnenej jedenásťročné dievča, Estelle Faguette. Dieťa, ktoré slávnostne nieslo posolstvo po dedinských uliciach, dostalo o 22 rokov neskôr poslanie, vzbudzujúce obavy. "Šíriť Máriinu slávu" do celého sveta.
Božie plány sú tajomné a naše pozemské oči môžu sotva poznať, ako sa tieto plány majú uskutočniť v našom okolí a často skrze nás samotných. Hostinský sa zo Saint-Memmie musel odsťahovať. Usadil sa v Paríži vo štvrti Gros-Caillat. Estelle medzitým dovŕšila 14 rokov. Musela sa obzrieť po práci, aby podporila svojho otca, ktorého zdravie bolo nalomené.
Estelle začala pracovať za veľmi biednu mzdu v jednej práčovni. Bola dosť stará, aby mohla pracovať, ale aj dosť mladá, aby mohla navštevovať Pomocné dielo mládeže Milosrdných sestier. Jej mariánska zbožnosť sa vyvíjala spolu s jej láskou k chudobným, ktorých rada navštevovala. Estelle už od detských rokov miesto hier s rovesníkmi, radšej pomáhala starým ľuďom. A verila, že sa v Bohu zasvätenom živote v spoločenstve, ktoré sa stará o chorých, bude môcť ešte lepšie vykonávať službu chorým. Aj preto sa 15. septembra 1860 rozhodla vstúpiť k augustiniánkam v Paríži, kde prežila tri roky vzdelávania a modlitby.
Estelle musela spoločenstvo v roku 1863 pre zdravotné spôsoby opustiť a zároveň jej bolo jasné, že jej úlohou bude odteraz podporovať svojich rodičov. Keď dovŕšila 21 rokov, vstúpila do služby grófskej rodiny de La Rochefoucauldovej, ktorá bývala na rue Saint-Dominique v Paríži. Aj tu Estelle zostávala sama sebou - prostá a pokorná v službe blížnym. Grófka veľmi rýchlo postrehla, že v Estelle našla nielen dobrú zamestnankyňu, ale navyše i dôveryhodnú osobu, aj preto zverila Estelle dohľad nad svojimi deťmi, s ktorými v zime pobývala v Paríži a v lete na zámku pri Poiriers-Montbel, ležiacom tridsať kilometrov severozápadne od Châteauroux a tri kilometre od Pellevoisin.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Estelle je pre grófsku rodinu hotový poklad. Je oveľa viac než len slúžka. V prvom rade je vždy pri deťoch, ale ochotná aj voči domácemu personálu. Radosti, starosti a utrpenie ostatných nie sú pre ňu ľahostajné, vo dne, v noci je pre všetkých dá sa povedať, že všetkým. Nečudo, že si jej dobrota získavala srdcia.
Estellini rodičia sa v roku 1866 presťahovali do Pellevoisin, boli bližšie pri dcérke, pobývajúcej v Poiriers-Montbel a okrem toho, život v Pellevoisin nebol taký drahý ako vo veľkom Paríži. Láskavá starostlivosť zo strany grófky a Estellina silná vôľa na istú dobu zvíťazili nad jej podlomeným zdravím, jej oddanosť neochabovala jedenásť rokov, ale 29. augusta 1875 konštatoval Dr. Bucquoy, že Estelle je ťažko chorá. "Trpí pľúcnou tuberkulózou, akútnym zápalom pobrušnice a brušným nádorom," zneli jeho slová. Navyše, pľúcna tuberkulóza bola už v takom štádiu, že bola nákazlivá, Estellin stav bol veľmi vážny, na prácu musela zabudnúť.
Estelle, 32-ročná, nechcela tak rýchlo kapitulovať. Rozhodla sa siahnuť po najsilnejších prostriedkoch. V septembri 1875 napísala Matke Božej list a odovzdala ho slečne Reiterovej s prosbou, aby ho vložila medzi kamene lurdskej jaskyne v zámockom parku. Odpoveď na tento "doporučený list" prišla o šesť mesiacov neskôr, v noci z 14. na 15. februára 1876 v Pellevoisin.
Estellin list: Ó, moja dobrá Matka, kladiem sa Ti k nohám. Ty sa nebudeš zdráhať ma vypočuť. Ty si nezabudla, že som tvoja dcéra, a že Ťa milujem. Preto mi daj od svojho božského Syna k jeho väčšej sláve zdravie môjho tela. Pozri na bolesť mojich rodičov. Ty vieš veľmi dobre, že nemajú nikoho, kto by ich podporoval. Nesmiem dielo, ktoré som začala, doviesť do konca? Ak mi pre moje hriechy nemôžeš darovať úplné uzdravenie, môžeš mi aspoň dať trochu sily, aby som svojim rodičom a sebe mohla si zaslúžiť obživu. Moja dobrá Matka, Ty vidíš, že oni si musia skoro vyžobrávať svoj chlieb. Nemôžem na to myslieť bez hlbokých starostí. Spomeň si na utrpenie, ktoré si vytrpela tej noci, kedy si priviedla svojho Syna na svet a musela si chodiť od dverí k dverám, aby si si vyžobrala ubytovanie!
Pomysli tiež na to, čo si vytrpela, keď bol Ježiš pribíjaný na kríž. Dôverujem v Teba, moja dobrá Matka. Keď to budeš chcieť, Tvoj Syn ma uzdraví. On vie, že som skutočne túžila patriť k jeho nevestám a že som svoj život obetovala za svoju rodinu, ktorá ma tak veľmi potrebuje, aby som sa Mu páčila.
Počúvaj milostivo moju úpenlivú prosbu, moja dobrá Matka, a odovzdaj ju svojmu božskému Synovi. Keď to bude jeho vôľa, nech mi znovu daruje zdravie, ale nech sa stane Jeho a nie moja vôľa. Kiež mi vo svojej vôli daruje aspoň úplnú odovzdanosť a aby mi, a tiež mojim rodičom, všetko slúžilo na spásu.
Svätá Panna, Ty máš moje srdce, stále ho opatruj. Ono nech je zástavou mojej lásky a mojej vďačnosti za Tvoju materskú dobrotu. Sľubujem Ti, moja dobrá Matka, že keď mi zaistíš tie milosti, o ktoré Ťa prosím, že urobím všetko možné, aby som Teba a Tvojho božského syna oslávila. Vezmi moju malú neter pod svoju ochranu a chráň ju od zlých príkladov. Svätá Panna, daj mi, aby som napodobnila Tvoju poslušnosť a jedného dňa mala účasť s Tebou u Ježiša.
Na konci tohto listu odporúča Estelle svoju malú neter do ochrany Matky Božej a možno nám príde zmätočné. Estelle mala totiž dve sestry, o tri roky staršiu Geneviève, ktorá zomrela 24. novembra 1864 ako 24-ročná a zanechala po sebe dve deti - synčeka Eugena, ktorý svoju mamičku nasledoval ako 13-mesačný 20. februára 1865 a dcéru Estelle, ktorá mala v čase matkinej smrti 5 rokov. Naša Estelle sa o svoju neterku, ktorá zostala u starých rodičov Faguettových starala. Do tejto rodiny patrila aj mladšia sestra Augustína.
Na jeseň roku 1875 sa Estellina choroba zhoršila, aj preto grófka váhala s návratom do mesta. Vo februári 1876 mala grófka v Paríži vybaviť dôležité záležitosti a musela sa tam vrátiť. Ešte predtým však nechala v Pelleoisin zariadiť v blízkosti kostola a cintorína jeden dom, v ktorom mala Estelle bývať. Prisťahovali sa doňho aj Estellini rodičia, aby sa o svoju dcéru mohli lepšie starať. Pretože bol Estellin zdravotný stav beznádejný, grófski manželia kúpili na cintoríne v Pellevoisin hrob, aby tam mohla byť ich dobrá Estelle pochovaná.
Estelli stav sa medzitým veľmi zhoršil, nebola schopná do seba prijať ani lyžičku tekutiny. Keď ju zamestnankyňa zo zámku, ktorá s ňou prišla bývať do nového obydlia vedľa cintorína uvidela v takom zúboženom stave, zvolala: "Zanesme ju na miesto jej posledného odpočinku!"
Bojovníčka Estelle sa s nevyliečiteľnou chorobu trápila dlhé mesiace. Ale vďaka grófke, ktorá jej bola veľmi vďačná, bola Estelle opatrovaná s láskou a veľkou starostlivosťou. "Jej vďačím za časť svojej odozdanosti," povedala grófka a dodala: "Moja úbohá Estelle, bolo by lepšie, keby si vás milý Boh vzal k sebe, namiesto toho, aby ste musela tak dlho trpieť, pretože to vyzerá tak, že sa nikdy neuzdravíte." Sviatosť posledného pomazania jej dala úplnú jasnú odovzdanosť. Estelle bola od toho dňa pokojnejšia a často hovorila: "Môj Bože, Ty vieš lepšie ako ja, čo potrebujem. Urob, ako chceš, daj len, aby som svoju obeť priniesla veľkodušne."
Dr. Hubert zistil 14. februára 1876, že: "Zostáva jej len niekoľko hodín života." Pre Estelle bolo aspoň tou útechou, že v dome s ňou bývali aj jej rodičia a mohli byť s ňou v posledných okamihoch.
Prvé zjavenie, 14. februára 1876. Večer bola Estelle celkom vyčerpaná. Okolo polnoci sa k jej posteli blížila temná bytosť, "ktorá sa v noci obzerala po koristi", a chcela využiť jej úplnú vyčerpanosť.
Estelle hovorí: "Náhle sa pri nohách mojej postele zjavil diabol. Ako veľmi som sa bála! Bol úplne strašný a robil grimasy, zatiaľ čo na druhej strane mojej postele sa zjavila Matka Božia. Mária mala okolo svojej hlavy ovinutú šatka z celkom bielej vlny. Povedala diablovi: »Čo tu robíš? Nevidíš, že nosí môj šat a šat môjho Syna? « (Škapuliar)
Potom prehovorila ku mne: »Nemaj žiadny strach, ty predsa vieš, že si moja dcéra!«" Do Estellinho srdca sa znovu vrátil pokoj.
Pri prvom zjavení, 14. februára 1876, jej Panna Mária ohlásila tri dôležité udalosti: "Odvahu, maj trpezlivosť, môj Syn sa nechá obmäkčiť. Budeš ešte päť dní trpieť, k úcte piatich rán môjho Syna. V sobotu budeš buď mŕtva, alebo uzdravená. Keď ti môj Syn daruje život, chcela by som, aby si šírila moju slávu."
Medzi ňou a mnou som uvidela bielu mramorovú tabuľu, ktorú som poznala ako votívny dar. Povedala som jej: "Ale moja dobrá Matka, kde bude musieť byť položená? Je to v Notre-Dame des Victoires, v Paríži alebo v Pellevoi ...? Nedala mi čas na dokončenie slova Pellevoisin. Odpovedala mi: "V Notre-Dame des Victoires majú dosť známok mojej sily, ale v Pellevoisin nie je nič. Potrebujú stimul.“
Sľúbila som jej, že urobím to, čo závisí od mňa pre jeho slávu. Opäť mi povedala: „Odvahu, ale chcem, aby si dodržala svoj sľub."
Druhé zjavenie, 15. februára 1876. Druhú noc som znova uvidel diabla ... Najsvätejšia Panna sa zjavila takmer hneď ako on, a povedala mi: "Neboj sa, som tu. Môj Syn sa nechal obmäkčiť, zanecháva ťa v živote, v sobotu sa vyliečiš."
A ja som odpovedala: "Ale moja dobrá matka, keby som mala na výber, radšej by som zomrela, kým som dobre pripravená."
Panna Mária mi povedala s úsmevom: "Nevďačnica, ak ti môj Syn vráti život, je to preto, lebo ho potrebuješ. Čo dal človeku na zemi, a je cennejšie ako život? Keď si obnovíš život, nemysli si, že budeš bez utrpenia, nie, budeš trpieť a nebudeš oslobodená od bolesti. To je to, čo robí zásluhy života. Ak sa môj syn nechá dotknúť, je to vďaka vašej veľkej rezignácii a vašej trpezlivosti. Nestrácajte ovocie podľa vlastného výberu. Či som ti nepovedala: Ak ťa vráti späť k životu, zverejníš moju slávu?"
Najsvätejšia Panna sa na mňa vždy usmievala. "Teraz sa pozrime na minulosť," povedala Svätá Panna. Jej tvár posmutnela, ale stále bola veľmi jemná ... Stále mlčím o tom, čo mi konkrétne hovorila Najsvätejšia Panna. Poviem len toľko, že mi urobila vážne výčitky, ktoré som si zaslúžila ... kvôli pochybeniam, ktorých som sa dopustila v minulosti a ktoré boli v mojich očiach len ľahkými chybami. Svätá Panna sa na mňa láskavo pozrela, potom zmizla bez toho, aby niečo povedala. Koľko smútku som mala!
Tretie zjavenie, 16. februára 1876. Tretiu a štvrtú noc som znova uvidela diabla. Stál tak ďaleko, že som sotva rozoznala jeho gestá ... Preblahoslavená Panna mi povedala: "No tak, buď odvážna, moje dieťa." ... Zase mi to vyčítala, ale tak jemne, že som sa upokojila.
"To všetko prešlo, svojou odovzdanosťou si vykúpila tieto chyby." Ukázala mi niekoľko dobrých skutkov, ktoré som urobila. Bolo to veľmi málo v porovnaní s mojimi chybami. Presvätá Panna videla môj smútok dobre, pretože mi povedala: "Som milosrdná a milenka svojho Syna. Týchto pár dobrých skutkov a niekoľko vrúcnych modlitieb, ktoré si mi adresovala, sa dotkli môjho materinského srdca. Okrem iného aj tento malý list, ktorý si mi napísala v septembri. Najviac sa ma dotkla táto veta: Pozri sa na bolesť mojich rodičov, ako im budem chýbať, musia si vyžobrávať svoj chlieb. Spomeň si, čo si vytrpela, keď bol tvoj syn Ježiš natiahnutý na kríži. Ukázala som tento list svojmu synovi, tvoji rodičia ťa potrebujú. V budúcnosti sa snaž byť verná. Nestrácaj milosti, ktoré ti boli dané, a rozšír moju slávu."
Estelle počula pri prvom zjavení, že Panna Mária chce, aby - keď ti môj Syn daruje život, chcem, aby si šírila moju slávu. Úbohé dievča tomu nerozumelo. Estelle vo svojich pamätiach píše: "Bola som celkom prekvapená a rýchlo odpovedala: Ale ako to mám urobiť? Som bezvýznamná, neviem, čo by som mala robiť."
Štvrté zjavenie, 17. februára 1876. Štvrtá noc bola skoro rovnaká ako ostatné. Každú noc som si premietala, čo mi Matka Mária povedala o predošlých časoch. Tej noci sa mi zdalo, že bola kratšia. Chcela som ju požiadať o milosť, ale nedalo sa. Moje myšlienky sa ponáhľali. V mysli som videla slová, ktoré mi Najsvätejšia Panna opakovala (... počas predchádzajúcich zjavení). Prečo, keď tam bola Najsvätejšia Panna a pozerala na mňa tá, ktorá je taká dobrá a jemná, nemohla som ju o nič požiadať? Odišla ako ostatné noci a opakovala mi: "Rozširuj moju slávu."
Stále som sa snažila pýtať, ako... Nemala som žiadny čas na odpoveď... Mária povedala: "Vynasnaž sa zo všetkých síl."
Piate zjavenie, 18. februára 1876 … Presvätá Panna sa priblížila uprostred mojich záclon. Panebože, aká bola krásna! Dlho nehybne zostávala bez toho, aby niečo povedala ... Usmievala sa, pripomínala moje sľuby.
Videla som svoju podlahu, ale tentoraz nebola celá biela. V štyroch rohoch boli zlaté púčiky ruží, na vrchu plamenné srdce zo zlata s korunou ruží prebodnuté mečom. Tu bolo napísané: „Na vrchole svojej biedy som vyzvala Máriu. Moje úplné uzdravenie získala od svojho syna.“
Znovu som jej sľúbila, že urobím všetko, čo bude závisieť odo mňa pre jeho slávu. Povedala mi: "Ak mi chceš slúžiť, buď jednoduchá a nechaj svoje skutky reagovať na tvoje slová."
Spýtal som sa jej, či aby som jej mohla slúžiť, musím zmeniť svoju pozíciu. Odpovedala: "Môžeš sa zachrániť za každých podmienok, tam, kde si, môžeš urobiť veľa dobrého a môžeš šíriť moju slávu."
Po chvíli mi povedala (v tom okamihu zosmutnela): "Najviac ma znepokojuje nedostatok úcty, ktorú máte k môjmu Synovi pri svätom prijímaní, a postoj pri modlitbe, ktorý ľudia zaujímajú, keď je myseľ zamestnaná inými vecami. Hovorím to pre ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú zbožní."
Po týchto slovách sa jej tvár zasa usmievala. Spýtala som sa jej, či by som mala okamžite hovoriť o tom, čo mi povedala, Panna Mária mi odpovedala: "Áno, áno, šír moju slávu, ale predtým, ako o tom budeš hovoriť, počkaj si na názor svojho spovedníka a vodcu. Budeš mať úskalia, budú ťa volať vizionárkou, fanatičkou, bláznom, toto všetko si nevšímaj. Buď mi verná, pomôžem ti."
Stále som sa pozerala, moje oči na ňu zízali bez toho, aby som sa unavila, a potom sa Svätá Panna veľmi pomaly vzdialila. Nikdy som nevidela nič také pekné. Postupne zjav mizol, neostávalo nič iné ako hmla (jemné svetlo), ktorá bola okolo, a potom všetko zmizlo.
V tom okamihu som mala strašné bolesti ... spýtala som sa na čas, bolo pol polnoci. Cítila som sa uzdravená, až na svoju pravú ruku, ktorú som mohla použiť až potom, čo som prijala dobrého Pána ...
Estelle dostala v priebehu roka 1876 ešte desaťkrát návštevu Matky Božej. Na konci zjavenia 18. februára 1876, Estelle povedala: "Trpela som strašne. Moje srdce búšilo tak prudko, že som si myslela, že sa mi roztrhne hruď. Žalúdok a brucho mi pôsobili tiež veľké bolesti. Bolo pre mňa nemožné, aby som zdvihla pravú ruku. Po chvíľke pokoja som sa cítila dobre. Pýtala som sa, koľko je hodín: bolo pol hodiny po polnoci. Cítila som sa byť uzdravená, okrem svojej pravej ruky."
K úplnému uzdraveniu potom došlo v kostole, keď Estelle v sobotu 19. februára okolo 7.45 prijala sväté prijímanie z ruky farára z Pellevoisin. Teraz bola úplne zdravá. V Pellevoisin dochádzalo čoraz viac k úplne prekvapivým "pociťovaným milostiam" a znameniam, ako je zmienená podlahová doska, ktorá sa pod "ťarchou" Matky Božej "skrivila".
Pri šiestom zjavení, 1. júla 1876, sa akoby zjavil dážď milostí z rúk Márie, ktorá sa zjavila so široko rozpätými pažami. Bez toho by povedala nejaké slovo, bolo zreteľné, ako z jej rúk prúdia milosti ako "prúdy živej vody do púšte". Potom povedala: "Buď pokojná, dieťa moje, trpezlivosť... Budeš mať ťažkosti, ale budem s tebou."
Siedme zjavenie, 2. júla 1876. ... kľakla som si a zarecitovala polovicu Zdravas ́. Najsvätejšia Panna bola predo mnou. ... Bolo to rovnaké ako včera, z jej rúk padal dážď a na svetlom pozadí, ktoré ju obklopovalo, bol girlanda z ruží ... „Moju slávu si už rozšírila. Pokračuj. Môj syn má tiež niekoľko ďalších pripútaných duší. Jeho srdce má toľko lásky k môjmu, že nemôže odmietnuť moje žiadosti. Skrze mňa sa dotkne toho najtvrdšieho zo sŕdc." V tom okamihu bola taká krásna! ... List, ktorý som videla v noci z 15. na 16. februára, sa mi vrátil. Tak som povedala: "Moja dobrá matka, čo sa urobí s týmto papierom?"
"Použijú sa na zverejnenie príbehov, ktoré posúdia niekoľkí moji služobníci. Bude veľa rozporov, neboj sa, buď pokojná." ... "Nie je tvoje uzdravenie jedným z najväčších dôkazov mojej sily? ... Prišla som najmä kvôli obráteniu hriešnikov."
Pri ôsmom zjavení, 3. júla 1876 povedala Mária dôrazne: "Chcela by som, aby si bola ešte pokojnejšia."
Deviate zjavenie, 9. septembra 1876. "15. augusta som ťa nenavštívila, pretože si nebola dostatočne pokojná. Ty máš typický charakter Francúzky: Chceš všetko vedieť skôr, než sa to naučíš, a všetkému rozumieť skôr, ako to vieš." Mária pri tomto zjavení nadvihla kúsok vlny, ktorý mala na hrudi.
"Ja som tento malý kúsok vždy videla, ale nevedela som, čo to je, pretože až doteraz som to považovala za úplne biele. Keď to ale nadvihla, zbadala som červený kríž, ktorý bol celkom zreteľne viditeľný. Hneď som si pomyslela, že to bude škapuliar Srdca Ježišovho. Mária ho pozdvihla a povedala: Mám rada túto úctu."
To, čo bolo najskôr osobné poznámkou pre Estelle a potom všeobecne pre všetky Francúza, sa potom vzťahovalo na celú cirkev: "Vezmem do úvahy námahy, ktorých si podstúpila, aby si zachovala pokoj. Prosím nielen teba, ale aj cirkev a Francúzsku o tento pokoj, pretože to nie je ešte také, ako by som si priala. "(15. septembra 1876)
10. septembra 1876, pri desiatom zjavení, prišla Panna Mária zhruba v rovnakom čase. Povedala iba tieto slová: "Len sa modli, ukážem ti príklad." Keď to povedala, zopla ruky a potom zmizla. V tej chvíli sa ozval gong vešpier.
Jedenáste zjavenie, 15. septembra 1876. "Budem brať do úvahy úsilie, ktoré si vyvinula, aby si zostala pokojná. Prosím o tento pokoj to nielen teba, ale aj Cirkev a Francúzsko. V Cirkvi nie je taký pokoj, po akom túžim," povzdychla a pokrútila hlavou so slovami: "Niečo je." Prestala. Nepovedala mi, čo tam je, ale okamžite som pochopila, že došlo k nejakému sváru. Potom pomaly pokračovala: "Nech sa modlia a veria mi."
Potom mi Najsvätejšia Panna smutne povedala (neplakala): "Ach, Francúzsko! Čo som preňho neurobila! Toľko varovaní, a napriek tomu stále odmieta počuť! Už nemôžem zadržať svojho syna." Vyzerala dojatá a dodala: "Francúzsko bude trpieť." Potom sa opäť zastavila a neskôr pokračovala: "Odvaha a dôvera." V tej chvíli som si v duchu pomyslela: Keď to poviem, ľudia mi možno nebudú chcieť uveriť, a Presvätá Panna ma pochopila, pretože mi odpovedala: „Varovala som ťa vopred, škoda pre tých, ktorí ti neuveria, neskôr spoznajú pravdivosť mojich slov." Potom veľmi pomaly odišla.
Dvanáste zjavenie. V Estelliných zápiskoch sa nachádzajú tieto vety: Nakoniec som dnes, 1. novembra 1876 uvidela túto dobrú Matku v nebi znova. Bola ako vždy, ruky mala vystreté a nosila škapuliar, ktorý mi ukázala 9. septembra (deviate zjavenie). Keď prišla vo zvyčajnom čase, pozerala na niečo, čo som nevidela, potom sa obzrela. Nič mi nepovedala. Potom na mňa zdvihla zrak a veľmi láskavo sa na mňa pozrela a odišla. Urobím všetko, čo je v mojich rukách, pre tvoju slávu.
Trináste zjavenie, 5. novembra 1876. ... Asi za 2,5 hodiny som išla do svojej izby, aby som sa pomodlila ruženec, a keď som ho dokončila, uvidela som Najsvätejšiu Pannu. Bola krásna ako vždy. Keď som ju videla, myslela som si, že som veľmi nehodná jej milostí a že toľko iných si zaslúžia jej priazeň viac ako ja a môžu viac šíriť jej slávu.
Pozrela sa teda na mňa a usmiala sa so slovami: "Vybrala som si ťa." ... "Na svoju slávu si vyberám malých a slabých."
Znovu sa zastavila a potom mi povedala: "Odvahu, čas tvojich skúšok začne."
Potom si založila ruky na jej hrudi a odišla.
Štrnáste zjavenie, 11. novembra 1876. ... Keď prišla, bola Najsvätejšia Panna ako inokedy, ruky mala vystreté a mala škapuliar. (Aký je pekný, pretože jej vyniká na hrudi!) Prichádzajúc, ako vždy, chvíľu mlčala, potom sa na mňa pozrela a potom mi povedala: "Dnes si nestrácala čas, pracovala si pre mňa."
(Mala som škapuliar.)
Usmiala sa a potom dodala: "Musíš urobiť oveľa viac."
Na dlhú chvíľu sa odmlčala a potom trochu smutným hlasom povedala: "Odvaha." A potom odišla so skríženými rukami na hrudi. Svoj škapuliar úplne skryla.
Pätnáste zjavenie, 8. decembra 1876. Panna Mária v deň sviatku Nepoškvrneného počatia oznámila Estelle: "Zájdeš osobne k biskupovi a ukážeš mu model, ktorý si zhotovila. Povedz mu, že ti má pomôcť podľa svojich síl a že sa mi nepáči nič viac, než vidieť tento odev u každého z jeho detí. Ony sa majú snažiť zmierovať tie pohanenia, ktoré boli spôsobené môjmu Synovi vo sviatosti jeho lásky. Pozri sa na milosti, ktoré budem vylievať na všetkých, ktorí tento škapuliar s dôverou nosia a ktorí ti s jeho rozšírením pomôžu." Zatiaľ čo Mária toto hovorila, roztiahla svoje ruky.
"Vytryskol z nich prebohatý dážď a mala som dojem, akoby som v každej jednotlivej kvapke videla tieto milosti: zbožnosť, spásu, dôveru, obrátenie, zdravie, jedným slovom, všetky druhy milostí, viac či menej silné."
Potom Svätá Panna dodala: „Tieto milosti sú od môjho syna, beriem ich v jeho Srdci, nemôže ma odmietnuť."
Spýtala som sa: "Moja dobrá matka, čo dáme na druhú stranu škapuliara?"
Presvätá Panna mi odpovedala: „Šetrím si to pre seba, predložíš moju myšlienku a Cirkev rozhodne."
Cítila som, že ma táto dobrá Matka opustí, smútila som. Pomaly vstala, stále sa na mňa pozerala a povedala: "Odvaha. Ak by nemohol vyhovieť tvojim požiadavkám (blahoslavená Panna hovorila o prelátovi) a ak sa vyskytnú ťažkosti, choď ďalej. Neboj sa, pomôžem ti."
Otočila sa okolo mojej izby a zmizla zhruba tam, kde bola moja posteľ. Bože môj, aká som bola smutná! Ďakujem ti, moja dobrá Matka, bez teba nič neurobím.
A naozaj: Arcibiskup z Bourges, Msgre de la Tour d'Auvergne, uznal škapuliar 12. decembra 1876. Rovnako tak urobil neskôr Lev XIII.
30. januára 1900 prijal Estelle pri jednej audiencii Lev XIII. Tento pápež, ktorý medzi 1. septembrom 1883 a 8. septembrom 1901 zverejnil 15 encyklík o ruženci, bol o udalostiach v Pellevoisin dobre informovaný. Využil túto príležitosť, aby získal presnejšie údaje o narážkach, ktoré Panna Mária urobila ohľadom Cirkvi a Francúzska.
Tri mesiace po audiencii, bolo to 4. apríla 1900, povolila vtedajšia Kongregácia pre obrady, na prosby pápeža oficiálne škapuliar Srdca Ježišovho, taký, aký nosila Matka Božia v Pellevoisin, pre celú Cirkev. (tento škapuliar sa dá kúpiť iba vo svätyni v Pellevoisin)
Benedikt XV. k tomu 17. októbra 1915 dodal: "Verím, že pôvod tohto škapuliara je dobrý, a možno povedať, že Pellevoisin je Matkou Božou zvlášť vyvoleným miestom, na ktorom daruje svoje milosti."
Svätá Mária dávala Estelle zúčastniť sa na nebeskom živote veľmi ľudským spôsobom. Spomeňme si na návštevu, kedy Matka Božia povedala: "Už som tento list ukázala svojmu Synovi." (16. februára 1876)
Dňa 3. júla 1876 videla Estelle na konci dňa opäť Matku Božiu. Mária prišla veľmi neskoro a zostala len niekoľko minút: "Ani som ti nepovedala, o ktorej hodine, ani ktorý deň prídem znova a že zostanem len niekoľko minút." V ten večer mala Naša Milá Pani postoj človeka, ktorý by chcel bezpodmienečne ešte pozdraviť svoju priateľku, skôr než skončí deň, a ktorá by jej rada rozprávala o šťastí, ktoré toho dňa prežila. Zdalo sa, ako by Mária prichádzala z nejakého významného prijatia a chcela sa o svoju radosť podeliť s Estelle.
"Prišla som, aby som ukončila slávnosť." Estelle k tomu poznamenala: "Nevedela som nič, aká slávnosť to bola. Na druhý deň som sa pýtala pána farára a ten mi odpovedal, že v Lurdoch sa slávila slávnosť Korunovácie našej Milej Pani z Lúrd."
3. júla sa v Lurdoch skutočne konala slávnosť. Kardinál Guilbert, parížsky arcibiskup, korunoval v prítomnosti 36 biskupov sochu Našej Milej Pani z Lúrd. Návšteva v Pellevoisin po takejto slávnosti v Lurdoch ukazuje nielen milý jemnocit voči Estelle Faguette, ale aj na príbuzenské zväzky medzi Lurdami a Pellevoisin. Nemali by sme teda zužovať význam jedného miesta na úkor druhého. Matka Božia Mária nepočíta pútnikov, aby určovala význam niektorého pútnického miesta. Prináša svoje posolstvo rôznym spôsobom, aby sa prispôsobila rôznym mentalitám, ktoré sa u ľudí vyskytujú.
Pokorná Estelle Faguette zomrela vo veku 86 rokov. Jej telesné pozostatky spočívajú na cintoríne v Pellevoisin, neďaleko od hrobu veľkého spisovateľa Georgesa Bernanosa. Na jej hrobe sú napísané dve slová: "Buď prostá."
Mária povedala Estelle: "Tu budem uctievaná." V roku 1877 bola izba, v ktorej bola Estelle uzdravená, premenená na kaplnku. Púte sú dovolené. Odvtedy prichádzajú pútnici z celého sveta, aby na tomto mieste uctili Naši Milú Pani milosrdenstva.
Uzdravenie Estelle Faguette bolo oficiálne uznané za zázrak v roku 1983 arcibiskupom v Bourges, Msgre Paulom Vigancourem. V súčasnosti je svätyňa v Pellevoisin zverená do starostlivosti bratom a sestrám Spoločnosti svätého Jána.
Masima
