%20(1).jpg)
26. marca 2003 blahorečil Ján Pavol II. Dr. Lászlá Batthyányho, lekára a otca rodiny. Tento lekár stretával vo svojich blížnych Boha. Slúžiť im a urobiť ich šťastnými bolo pre neho cestou k naplneniu života, ako sám povedal: "Mojím pokladom sú moje deti a moji chorí."
László Batthyány sa narodil 28. októbra 1870 ako šieste dieťa v starej maďarskej šľachtickej rodine. Ako dieťaťu mu hovorili Laci. Bola to veselá bytosť a jeho mladšia sestra si na neho spomína ako na čulého chlapca, ktorý mal v hlave veľa nápadov.
V roku 1876, keď mal 6 rokov, sa jeho rodina presťahovala do rakúskeho Kittsee, kde sa nachádza krásny rodinný zámok Batthyánya. Laszló a jeho súrodenci sa tu cítili veľmi šťastní. V roku 1882 zomrela jeho matka a táto strata na 12-ročného Lászla hlboko zapôsobila. Počas jej dlhej a ťažkej chorobe dochádzal pravidelne ku grófke ošetrujúci lekár. Lászlovi vtedy hovorili, že tento muž môže mamičku vyliečiť. To na neho urobilo veľký dojem a prebudilo v ňom želanie stať sa lekárom: "Budem lekárom a budem liečiť zvlášť ťažko chorých." Ešte v čase základnej školskej dochádzky si zriadil domácu ordináciu, aby sa mohol hrať na lekára. Ako "pacienti" sa museli do jeho "ordinácie" dostavovať súrodenci.
Počas školskej dochádzky preukázal veľké nadanie na hudbu a cudzie reči. Naučil sa hrať na niekoľko nástrojov, ale najradšej hral na klavír. Neskôr nebolo vzácnosťou počuť ho, ako hrá pri svätej omši na harmónium. Ale nepredbiehajme ... Na gymnáziu mu zaimponovali prírodné vedy a jeho záujem sa sústredil hlavne na astronómiu a chémiu. Súčasne prežíval pohnutú fázu svojho vývoja. Napadajú ho všelijaké možné a nemožné veci, ktoré často premení v skutok. (raz napr. nalial do kropáča v školskej kaplnke atrament a v dôsledku toho musel zmeniť gymnázium.) Nakoniec v roku 1890 zložil maturitnú skúšku.
Je zaujímavé, že po maturite neodchádza študovať medicínu. Ako sám neskôr povedal, musel v týchto rokoch ešte len hľadať svoju cestu. Mal veľa záujmov a veľké nadanie a nevedel, kde má naozaj začať. Hudba, reči, literatúra, medicína, chémia, filozofia, to všetko boli jeho záľuby. Nakoniec sa zapísal na vysokú školu na štúdium poľnohospodárstva. V prvom ročníku sa stal otcom nemanželskej dcéry, o ktorú sa staral až do konca svojho života. Po niekoľkých ďalších študijných pokusoch sa rozhodne nakoniec vďaka stretnutiu s jedným lekárom pre štúdium medicíny na viedenskej univerzite. Ešte počas štúdia sa oženil s hlboko veriaci grófkou Máriou Teréziou Corethovou a začína tak nová, krásna etapa jeho života.
Manželstvo Lászla a Márie Terézie, jeho Misly, ako jej hovorieval, bolo šťastné a harmonické. Boli manželmi jeden pre druhého, vzájomne si pomáhali a podporovali sa. Radovali sa zo svojich 13 detí. László miluje každé z nich a chce im byť skutočným otcom, zabezpečiť im ochranu a orientáciu. Ráno sa vždy celá rodina zhromaždila v zámockej kaplnke na svätej omši. Po nej dal Laszló deťom krátku náboženskú lekciu, v ktorej im uložil konkrétne úlohy pre nastávajúci deň. Potom sa zhromaždili pri stole na raňajky. Večer sa hovorilo o úlohách dňa a deň zakončila spoločná modlitba svätého ruženca.
Vonkajší štýl rodinného života bol na šľachtickú rodinu až nápadne jednoduchý. Laszló cestuje vo vlaku druhou triedou, deťom sa kupujú topánky tam, kde sú najlacnejšie. Nedávajú sa tu žiadne veľké darčeky, rodičia urobia radosť deťom k narodeninám aj maličkosťami. Ale v láske a náklonnosti sa v rodine nešetrí. Vo výchove vsádza László všetko na lásku, pravdivosť a živý príklad. Deti svojho otca veľmi milujú a vážia si ho. Cenia si aj jeho mnohostranné záujmy: rád muzicíruje, pečie výborné torty a v Taliansku si urobí kurz hodinára. Vie sláviť sviatky a dokáže deti čarovne baviť celé hodiny. So všetkým, čo sa mu dostane do ruky, sa zaoberá veľmi dôkladne.
Vo svojom denníku napísal po jednom dni prežitom v dôvernom rodinnom kruhu: Dnes sme boli opäť všetci pri svätom prijímaní, všetky deti ... Večer prišiel Lalo z Viedne. Potom som hral s Aničkou štvorručne Trubadur od Verdiho. Sedeli sme potom všetci okolo môjho stola v pracovni. Rodinný život je taký príjemný. Aké je to smutné, keď ľudia hľadajú šťastie mimo a nehľadajú ho tam, kde ho môžu prežívať spolu s deťmi ... Tak to stojí v liste Korinťanom: ešte len láska robí život krásnym. Napokon - Boh je láska a každá ušľachtilá láska je odrazom Božej bytosti. Misly a ja si často opakujeme heslo listu Korinťanom, a potom vie ona, aj ja, čo máme robiť.
Veľpieseň lásky z 1. listu Korinťanom je pre manželov Batthyányových zvlášť dôležitá a je to súčasne Magna charta ich manželstva. Táto trinásta kapitola je natoľko Lászlovým každodenných chlebom, že nakoniec toto miesto nemusí vôbec čítať, keď o ňom hovorí. Všetky oblasti svojho života a svojho okolia zmiešava s týmito slovami svätého Pavla: Áno, technika a pokrok sú aj vaším požehnaním; ale len vtedy, keď sú v požehnaných rukách, pretože vo svetovej vojne sme videli, ako všetky moderné vynálezy slúžia zabíjaniu ... Aký krásny by bol pokrok vždy v službách podľa listu Korinťanom! Laszló sa pokúša žiť aj svoj život vo svetle slov listu Korinťanom - láska všetko znáša, i svoju lekársku činnosť. Láska je takým silným programom jeho života, že dal slovo "caritas" vpísať do svojho erbu.
Laszló zriadil na svojej usadlosti v Kittsee nemocnicu. V každej miestnosti visí kríž a obraz Matky Božej. Jeho vlastnou špecializáciou je liečba zraku. Ustavične sa vo svojom odbore vzdeláva a čoskoro sa stáva doma aj v zahraničí váženým špecialistom. Má zvláštnu náklonnosť k chudobným pacientom. Existuje veľký počet svedectiev, predovšetkým ľudí chudobných a bez prostriedkov, ktorí by si vôbec nemohli dovoliť lekárske vyšetrenie, ako ich dr. Batthyány ošetril bezplatne. Na svoju, často s úzkosťou vyslovenú otázku, čo sú dlžní, dostávali odpoveď: "Pomodlite sa za mňa Otčenáš."
Jedného dňa išiel Laszló vo svojom aute - vtedy ešte nepatrilo k samozrejmostiam - a uvidel na ceste dievča, ktoré kráčalo s obväzom na oku neisto vpred. Laszló zastavil, prihovoril sa dievčaťu a na ceste choré oko vyšetril. Dievča mu vysvetlilo, že jej rodičia nemajú peniaze, aby mohla zájsť k lekárovi. Ihneď jej dal väčšiu sumu peňazí a svoju vizitku s výzvou, aby zajtra vyhľadala tohto lekára. Na druhý deň prišla matka s dcérou na udanú adresu a dieťa poznalo, že oným mužom na ceste bol dr. Batthyány. Dievča podstúpilo operáciu a po troch týždňoch mohlo opustiť nemocnicu. Veľkú sumu peňazí však doktor neprijal a povedal, aby ju dala svojej matke.
Život lekára je bohatý na zmeny, ale je aj ťažký svojím obsahom, lebo lekár nesie okrem svojho aj utrpenie druhých a musí zniesť viac, než skutočne podstupuje, pretože musí cítiť aj s možnými komplikáciami, ktoré môžu nastúpiť. A predsa deň bez pomoci blížnym je pre lekára taký prázdny! Pred niekoľkými dňami hrozná operácia nádoru na jazyku, včera radostné rozbalenie ... O všetkých týchto radostiach nevedia ľudia v čalúnenom kresle pri sherry vôbec nič. A predsa by som nemenil; keby som sa tisíckrát narodil, tisíckrát by som povedal Bohu na nebesiach: "Pane, urob ma zase lekárom, ale aby som pracoval pre Teba a pre Tvoju slávu."
Jeden pacient sa pýtal pani Misly, ktorá stála po boku svojmu mužovi v nemocnici ako asistentka na honorár. Pani Batthányová odpovedala, ako obyčajne odpovedala chudobným pacientom: "Pomodlite sa Otčenáš."
"Prosím," pýta sa pacient, "musím sa ho pomodliť hneď?"
Pred operáciou sa Laszló s pacientom modlí o Božie požehnanie. On sám vidí uzdravenie ako Boží dar, seba len ako nástroj v Božích rukách. Pri odchode z nemocnice dostane pacient obrázok s modlitbou, ktorú Laszló sám zložil. Okrem toho dostane pacient brožúru s titulom "Otvor oči a pozeraj sa!", ktorá má ľuďom pomáhať v ich náboženskom živote. Lebo Laszló vie, že dnes tak často citované príslovie "Zdravie je nadovšetko" nie je pravdivé. Nadovšetko je Boh a tak to tiež formuluje stručne a výstižne vo svojom denníku: Strata Boha znamená stratu všetkého.
Keď sa ho jedna sestra spýtala, prečo sa špecializoval práve na liečbu zraku, odpovedal: "Pretože oko je zrkadlo duše, a keď sa mi s Božou pomocou podarí vrátiť niekomu svetlo zraku, potom môžem obyčajne mať tiež vplyv na jeho dušu. Pretože tí, ktorí boli slepí, a opäť vidia, sú veľmi vďační." Pritom Laszló nechce nikoho v užšom slova zmysle "obracať". Želá si, aby všetci boli prístupní Božej láske, ktorá ich núti, aby konali dobro.
Predsudky sú mu cudzie. Chcel by byť pre všetkých všetkým. Stará sa o to, aby jeho židovskí pacienti dostávali k jedlu svoj kóšer. Neraz sa židovskí pacienti modlili za svojho katolíckeho lekára: Včera mi povedal jeden Žid, že jeho prvá cesta bola do synagógy, kde sa za mňa modlil. Rovnako tak som počul, že jedna Židovka - tá s vybuchnutou sódovkou - sa za mňa v židovskej synagóge dokonca verejne modlila. Mám z toho veľkú radosť, pretože láska k blížnemu spája všetkých ľudí a vedie ich k Bohu!
Laszló pracoval neúnavne a nával práce bol nesmierny. Veľa sa hovorilo o tom, že tento šľachetný doktor ošetruje chudobných zadarmo, aj preto bol dav ľudí v jeho čakárni samozrejme veľký. Jeho žena by ho chcela šetriť a má radosť, keď nepríde z ambulancie bledý.
V jeho denníku sú časté zápisy, ako je tento: Operácia štyroch sivých zákalov po sebe. Šesťdesiat pacientov v ambulancii. Skutočne veľká ambulancia ..., diagnóza, terapia a už nasleduje ďalší prípad. Napriek tomu si zapísal: Milujem svoje povolanie. Chorý ma učí čoraz viac milovať Boha a ja milujem Boha v chorých. Chorý pomáha mne a ja jemu! Oni sa za mňa modlia a zahŕňajú mňa a moju rodinu milosťami. Chorý zo mňa robí, vďaka Bohu, Šimona z Cyrény tým, že pomáham niesť Kristov kríž, kríž blížneho skrze lásky k blížnemu.
Áno, môj Odon! Ako veľmi sme sa milovali! Tieto slová v denníku platia jeho najstaršiemu synovi, ktorý zomrel v 21 rokoch. Smrť najmilovanejšieho syna bola pre Laszlá ťažkou skúškou. Sprevádzal svojho Odona ako lekár aj ako otec v ťažkej chorobe a musel sa bezmocne prizerať, ako sa stav jeho syna stále viac zhoršoval. V nebi hore bude na nás myslieť, kým spojení s ním nebudeme večne chváliť Boha, myslime na neho s radosťou, že sme mali syna, a s bolesťou, že sme ho stratili.
29. júna 1926 zaznamenáva 56-ročný Laszló vo svojom denníku: Dnes ráno som trikrát kašľal krv. Má to byť začiatok rakoviny hrtana? ... Moja dobrá Misly bola veľmi ustarostená. Všetko som zveril do Božej vôle. On je môj Otec a všetko, čo on robí, je dobré. Skúsený lekár sa vo svojej diagnóze nemýli. Lekár a zriaďovateľ nemocnice sa nakoniec sám ocitne v nemocnici, kde 14 mesiacov trpí vo svojej chorobe.
Svojej dcére napísal zo sanatória: Neviem, ako dlho ma dobrý Boh nechá trpieť. Dal mi v živote veľa radostí, takže teraz, keď mám šesťdesiat, mu musím ďakovať aj za ťažké doby.
Svoje sestre povedal: "Som šťastný, že trpím. Trpím hrozne, ale milujem svoje utrpenie a je mi útechou, že ho znášam pre Krista."
Deň pred svojou smrťou povedal svojim príbuzným: "Vyneste ma na balkón, aby som sa pozrel na svet, aký dobrý je milý Pán Boh!" Zomrel 22. januára 1931. Jeho hrob sa nachádza vo františkánskom kostole v Güssingu v rakúskom Burgenlande.
Zo spisu blahoslaveného Laszlá svojim pacientom
Modlitbou získavaš účasť na Božej moci
Chceš spoznať prostriedok, s ktorého pomocou môžeš u dobrého Boha dosiahnuť všetko? Týmto prostriedkom je modlitba. Modlitbou získavaš účasť na Božej moci.
Ježiš nás uisťuje: „Veru, veru, hovorím vám: Všetko, o čo budete prosiť môjho Otca v mojom mene, ja vám to dám.“ Už toto slovo „otec“ ukazuje, že sa musíš na neho obracať s detskou dôverou a láskou. My všetci bez výnimky bezpodmienečne potrebujeme modlitbu. Sám Vykupiteľ zjavuje: „Proste, a dostanete.“ To nie je len nejaká rada, ale jeho príkaz. Kto neprosí, ten aj neobdrží.
O tom hovorí svätý Augustín: Boh, Pán, si želá a chce, aby sme dosiahli milosť. Svoju milosť dáva ale iba tým, ktorí o ňu prosia. Niekedy na to viacerí odpovedia: Boh predsa vie, čo potrebujem. Na túto námietku odpovedám: Aj otec vie, čo jeho dieťa potrebuje, čo mu spôsobí radosť. Avšak očakáva, že o to poprosí. Tým si totiž dieťa uvedomí to, od koho obdržalo dary a komu sa musí za to poďakovať. Máme nejakého väčšieho dobrodincu než Boha? Jemu máme ďakovať za všetko naše telesné i duchovné dobro. Neváhajme sa mu teda úplne zveriť, prosiť ho o to a každý deň mu za to úprimne poďakovať.
Iní namietajú: Často som sa modlil, avšak nedostal som to, o čo som sa modlil. Vyhovie teda otec každej prosbe svojich detí? Iba tým však, ktoré poslúžia ich dobru! Boh je nekonečne múdry, jeho podivuhodné riadenie a cesty sú nepochopiteľné. Preto mu pokojne smieme prenechať rozhodnutie, ktoré z našich prosieb poslúžia nášmu dobru, takže nám ich splní.
Modli sa s vytrvalosťou. Nebolo nám totiž sľúbené, že naša modlitba bude hneď vypočutá. Mysli na svätú Moniku. Modlila sa počas mnohých rokov, aby sa duch jej syna otvoril svetlu Pravdy, a jej úpenlivá prosba bola vypočutá. Jej syn sa stal veľkým „svätým“ Augustínom.
Modli sa s úplnou dôverou. Na modlitbu nie je naše srdce žiaľ dosť veľké. Vieme predsa: Do malého džbánu sa zmestí len málo vody, do veľkého však viac. Naše srdce sa – alegoricky povedané – dôverou a nádejou rozširuje, aby doň prúdilo veľa milosti. Nedôvera a beznádej zmenšujú objem nášho srdca a obmedzujú mieru vtekajúcej milosti.
Modli sa „Otčenáš“. Premýšľaj často o jednotlivých slovách a prosbách. Medzi tvojimi prosbami majú byť vždy najdôležitejšie sláva Boha a spása tvojej duše. Ak si sa už dávno dobre nemodlil, začni teraz!
Modlitba je dôležitá zvlášť v čase pokušenia. Kto v boji nepoužíva svoje zbrane, bude porazený. V duchovnom boji je ale modlitba našou najlepšou zbraňou, ktorá nás nikdy nezradí.
Modli sa ráno, keď vstaneš. Popri starostlivosti o telo je dôležité, aby si nezabúdal aj na tvojho Stvoriteľa a Otca. Potrebuješ predsa každý deň jeho požehnanie.
Rovnako dôležitá je večerná modlitba. Poďakuj Bohu za všetko, čo si dostal, a vzbuď si vo svojom duchu hlbokú ľútosť. Modlitba priťahuje ako magnet otcovské požehnanie Boha na teba a na všetkých trpiacich ľudí.
