%20(1).jpg)
Rodičia, miesto a čas narodenia tohto svätého nie sú známe. Bol biskupom vo francúzskom meste Tongerne, keď k nemu v roku 336 zavítal na svojej ceste svätý Athanás, cisárom Konštantínom vyhnaný do Trevíru. Biskup Servác prijal chýrneho svätého učiteľa cirkvi veľmi slávne.
Svätý Servác sa vyznačoval vrúcnou a horlivou modlitbou a stálosťou v pravej viere. Keď i v tých krajoch sa začal šíriť arianský blud, bojoval proti nemu tak výdatne, že mnohí poblúdení, keď ich o svätej pravde katolíckeho učenia presvedčil, sa vrátili späť do svätej Cirkvi. Zmieril i rozhádaných veľmožov, ktorí jeden druhého ustavične napádali a viedli medzi sebou krvavé boje.
Keď vraždiaci a lúpiaci Hunnovia vtrhli do Nemecka, veľmi sa zarmútil. Vedel, s akou ukrutnosťou títo divokí pohania nivočia všetko, čo je sväté a kresťanské. Napomínal teda veriacich, nech činia pokánie a modlia sa, aby takým spôsobom vyprosili u Boha oslobodenie a zachránenie od týchto divochov.
Francúzski biskupi a veľmoži požiadali biskupa Serváca, ktorého už vtedy považovali za svätého muža, aby za týmto cieľom sám putoval do Ríma k hrobom svätých apoštolov Petra a Pavla a tam mohutnou modlitbou prosil všemohúceho Boha za odvrátenie tohto hroziaceho veľkého nebezpečenstva.
Biskup Servác šťastne došiel do Ríma a pri pozostatkoch svätých apoštolov prelieval slzy v modlitbách po tri dni. Prosil svätého Petra aj svätého Pavla, aby svojím divotvorným príhovorom ráčili podporovať u nebeského trónu jeho poníženú modlitbu.
Po dlhej vrúcnej modlitbe bol premohnutý snom. Zjavil sa mu pred hlavným oltárom skvejúci sa trón, na ktorý si sadol sám Pán Ježiš Kristus a obstupovalo ho veľké množstvo anjelov. Videl svätých apoštolov Petra a Pavla, ako kľačia a modlia sa pred Pánom. Svätý Peter o chvíľu vstal, pristúpil k nemu a hovoril: "Muž Boží, prečo neprestávaš plakať a modliť sa? Máš vedieť, že najspravodlivejší Boh ustanovil, aby Húni nivočili Francúzsko a iné krajiny a mestá v Európe pre ich nemravnosť a zločiny. I mesto Tongern zastihne Božia pokuta pre neprávosti jeho obyvateľov. Tebe bude Boh milosrdným; ty nemáš uzrieť tú biedu vlastnými očami. Ponáhľaj sa domov, vezmi so sebou, čo potrebuješ k svojmu pohrebu a choď do mesta Maastricht, lebo toto mesto Pán zachráni pred vpádom Húnov pre teba, aby miesto tvojho hrobu nebolo nepokojné a znivočené."
Svätý Servác sa nad týmto mimoriadnym videním zarmútil. Ale keď sa spamätal, videl v tom prst Boží. Odovzdal sa teda do vôle Božej a vrátil sa naspäť do Francúzska. Kadekoľvek išiel, hlásal dôrazne pokánie, tiež i svoje videnie. Ale Francúzi sa nechceli polepšiť, pokračovali vo svojom hriešnom živote. Mnohí ho vysmiali a jeho výstražný hlas stíchol ako hlas volajúceho na púšti.
Keď sa vrátil do svojho sídelného mesta, poďakoval za biskupskú hodnosť a odobral sa od svojho plačúceho stáda, ktoré napomínal dojemnými slovami k pokániu a pobral sa do Maastrichtu. aj v tomto meste hlásal pokánie a dal si prichystať hrob. "Zanedlho musím zomrieť," povedal a pripravoval sa na smrť.
13. mája 384 usnul v Pánovi a Francúzsko za krátky čas pocítilo, čo svätý Servác predpovedal. Mesto Maastricht však bolo pred krvilačnou návštevou divokých Húnov zachránené.
Modlitba.
Prosíme Ta, ó Pane, vyslyš naše prosby, ktoré v sviatočný deň Tvojho svätého biskupa Serváca prednášame, a odpusť nám na orodovanie a skrze zásluhy toho, ktorý Ti verne slúžil, naše hriechy. Skrze Ježiša Krista, Tvojho Syna, nášho Pána. Amen.
