%20(1).jpg)
1. deň - Srdce Ježišovo si zasluhuje našu lásku
Keď poznáme niekoho, kto si zaslúži našu lásku, aj keď nechtiac, zahoríme k nemu láskou. Kiež by sme chceli vidieť všetky krásne vlastnosti Ježiša Krista, pre ktorú si zasluhuje našu lásku - boli by sme priam nútení ho milovať. Aká blažená by to bola nutnosť! Nájdeme azda medzi všetkými srdciami hodnejšie srdce našej lásky nad Srdce Ježišovo?
Je to Srdce celkom čisté, sväté, úplne naplnené láskou k Bohu a láskou k nám, ľuďom, lebo všetky jeho túžby sa nesú len ku cti a sláve Božej a k nášmu blahu. V tom Srdci Boh nachádza všetku svoju rozkoš a celé svoje zaľúbenie. V tom Srdci vládnu všetky cnosti a všetka dokonalosť i najvrúcnejšia láska k Bohu, jeho Otcovi, spojená s najhlbšou pokorou a úctivosťou, akú si len dokážeme predstaviť. V ňom je zlúčené najväčšie zahanbenie pre naše hriechy, s detinskou dôverou nežne milujúceho Syna, najväčšia ošklivosť nad nimi hriechmi s úprimnou sústrasťou voči nám biednym, najväčšia bolesť a utrpenie s dokonalou odovzdanosťou do Božej vôle. Srdce Ježišovo má všetky vlastnosti, ktoré prebúdzajú lásku.
Niektorí ľudia milujú svojich blížnych pre ich krásu, iných pre nevinnosť, ďalších pre príjemnú spoločnosť, či pre ich zbožnosť. Predstavme si však človeka, ktorý by v sebe spájal všetky tieto a ešte iné cnosti. Kto by ho nemiloval? Keby sme počuli, že kdesi ďaleko žije vznešené knieža, spanilý a zbožný, pokorný a láskavý, ktorý dobrým odpláca zlo ľuďom, ktorých ani nepozná, keby ani o nás nevedel a ani my ho nepoznali, či by si predsa len nezískal našu lásku? Neboli by sme priam nutkaní milovať ho pre jeho dobrotu?
Ježiš Kristus spája v sebe všetky tieto cnosti v dokonalej miere. Nežne nás miluje, ako je teda možné, že medzi ľuďmi nachádza len málo lásky, že nie je jedinou túžbou našej lásky?
Ó Bože, prečo Ježiš Kristus, i keď je hodný všetkej našej lásky a sám nám dal nespočítateľné dôkazy svojej lásky, nie je taký šťastný, aby upútal našu lásku - akoby jej nebol dosť hodný! Práve toto dojímalo až k slzám sv. Ruženu z Limy, sv. Katarínu z Janova, sv. Teréziu, či sv. Magdalénu de Pazzis, keď uvažujúc nad nevďakom ľudí s plačom volali: "Láska nie je milovaná, láska nie je milovaná!"
Modlitba. Ó môj lásky hodný Vykupiteľ, mohol mi tvoj Otec prikázať, aby som miloval niekoho lásky hodnejšieho než si Ty? Ty si krásou neba, ty si milovaným Synom svojho Otca, tvoje Srdce je hlbinou všetkých cností. Aké úbohé a nešťastné je srdce, keď Ťa nemiluje! Také nešťastné bolo, ó Bože, i moje srdce po celú dobu, kedy Ťa nemilovalo. Nechcem však už byť takto nešťastný. Milujem Ťa, môj Ježišu a chcem Ťa stále milovať.
Ó, Pane, na ktorého som doposiaľ zabúdal, načo ešte čakám? Čakám azda až ťa svojou nevďačnosťou prinútim, aby si i Ty na mňa úplne zabudol a svojou milosťou ma opustil? Nie, drahý Spasiteľ, len toto nerob! Teba miluje Boh, ako by Ťa nemal milovať taký úbohý hriešnik, ako som ja, hriešnik, ktorému si už toľko dobrého preukázal a ktorého si tak miloval? Ó nebeské plamene, ktoré horíte v milujúcom Srdci Ježišovom, zapáľte v mojom úbohom srdci ten svätý plameň, ktorý prišiel zapáliť Ježiš z neba na zem. Spáľte a zničte všetky nečisté náklonnosti, ktoré v mojom srdci prekážajú Ježišovej láske. Učiň, môj Bože, aby som žil len láske k Tebe. Milujem Ťa a nechcem milovať nič, iba Teba.
Môj milý Ježišu, nepohŕdaj mojím srdcom a dovoľ, nech ťa moje srdce miluje, ako Ťa kedysi zarmucovalo.
Najsvätejšia Panna Mária, moja nádej, pomôž a prihovor sa u Ježiša, aby ma jeho milosť spravila taký, akým si ma praje mať!
2. deň - Srdce Ježišovo nás miluje
Akou láskou horí Srdce Ježišove k nám ľuďom! Keby sa spojili všetci ľudia, všetci anjeli a svätí a zo všetkých síl nás milovali, ich láska by nebola ani tisíc dielov tej lásky, ktorou nás miluje Ježiš. On nás miluje nesmierne viac, než my milujeme seba. Miloval nás až do krajnosti. Hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme, rozpráva sväté Písmo (Lk 9,31). Poznáme väčšiu krajnosť nad tú, že Boh umrel za svojich tvorov? Ježiš nás miloval až do úplnej krajnosti (porv. Jn 13,1). Miloval nás ako Boh už od večnosti, takže po celú večnosť nebolo okamihu, aby na nás nemyslel s láskou. Láskou večnou som ťa miloval (Jer 31,3). A tento Boh sa z lásky k nám stal i človekom a pre nás si vyvolil život plný bolesti a horkú smrť kríža. Hľa, miloval nás viac, než svoju vlastnú česť, viac než svoje pohodlie, svoj život a toto všetko obetoval, aby nám ukázal nesmiernosť svojej lásky. Nie je to azda láska až do krajnosti? Anjeli i celé nebo budú nad tým žasnúť po celú večnosť.
Ježišova láska k nám ho pohla tiež k tomu, aby zostal medzi nami aj vo Sviatosti oltárnej. V nej sa skrýva našim zrakom v nepatrných spôsoboch chleba. Je uzavretý v ciboriu, kde jeho božská velebnosť akoby bola úplne zničená. Nehýbe sa v nej, takže sa zdá, ako by vo sviatosti nič iné nerobil, než iba miloval ľudí. Keď niekoho milujeme, chceme ho mať stále pri sebe. Takáto láska pohla Ježiša Krista, že zostal s nami v najsvätejšej Sviatosti. Žil síce medzi nami 33 rokov, ale táto doba sa mu zdala priveľmi krátka. Aby nám teda ukázal, ako po nás túži, rozhodol sa, že urobí najväčší zo všetkých divov a ustanovil Sviatosť oltárnu. Prečo chcel Ježiš zostať ďalej na zemi v tejto Sviatosti? Veď dielo nášho vykúpenia už bolo dokonané, ľudia boli s Bohom zmierení. Ježiš zostal na zemi preto, že od nás nemohol odlúčiť hovoriac, že je preňho rozkoš byť s ľudskými synmi. Jeho láska k nám ho prinútila k tomu, že sa urobil pokrmom našich duší, aby sa s nami spojil úplne a naše srdce zlúčil so svojím Srdcom. Kto je moje telo, prebýva vo mne a ja v ňom (Jn 6,57).
Ó div lásky Božej! Ktorýsi boží sluha hovorieval: "Keby niečo otriaslo mojou vierou v tajomstve velebnej Sviatosti, neboli by to pochybnosti, ako sa môže premeniť chlieb v telo a ako môže Pán Ježiš byť na toľkých miestach a v takej malej Hostii. Na to by som odpovedal: Boh môže všetko. Ale keby sa ma pýtali, prečo Ježiš tak veľmi miluje ľudí, že sa im dáva i za pokrm, vtedy by som nevedel čo povedať, jedine, že tak nás učí viera a že táto pravda prevyšuje môj rozum a že Ježišovu lásku nedokážeme pochopiť."
Ó láska Ježišova, daj, aby ťa ľudia poznali a milovali!
Modlitba. Ó poklony hodné Srdce Ježišovo, Srdce tak nežne milujúce ľudí, Srdce len preto stvorené, aby si milovalo ľudí, ako je možné, že sa Ti ľudia odmeňujú len pohŕdaním? Ja úbohý som tiež patril k týmto nevďačníkom! Odpusť mi, môj Ježišu, tento veľký hriech, že som ťa nemiloval, aj keď si toľko urobil, len aby si ma zaviazal k svojej láske. Viem, že by som si zaslúžil aby som Ťa už nikdy nesmel milovať, keď som doposiaľ tvojou láskou pohŕdal. Ale nie, môj drahý Spasiteľ, trestaj ma, ako chceš, len tohto trestu ma ušetri. Dúfam, že mi dopraješ, aby som smel oddnes milovať, veď počujem, ako mi na srdce kladieš aj teraz svoje prvé a najsladšie prikázanie - Milovať budeš Pána Boha z celého svojho srdca. Áno, môj Bože, ty chceš, aby som ťa miloval a ja Ťa chcem milovať. Nechcem milovať nič, iba Teba.
Ó láskou roznietené Srdce Ježišove, roznieť aj moje srdce! Nedaj, aby svet videl ten hrozný nevďak, že by som znovu Tebou pohrdol, ktorý si ma tak miloval a toľkými milosťami a osvieteniami obdaril. Nedopúšťaj to, môj Ježišu!
Ó Mária, Matka krásneho milovania, ktorá si praješ, aby bol Ježiš milovaný všetkými ľuďmi, zviaž a spútaj ma so svojím Synom, aby som sa od Neho nikdy neodtrhol.
3. deň - Srdce Ježišove túži po našej láske
Ježiš Kristus nás nepotrebuje, lebo či ho milujeme, alebo nemilujeme, je rovnako šťastný, bohatý a mocný. A predsa, obdivuhodné, tak túži po našej láske, akoby človek bol jeho Bohom a akoby jeho blaženosť závisela na blaženosti človeka. Nad týmto žasol už svätý Jób hovoriac: Čo je človek, že ho zvelebuješ? Alebo čo prikladáš k nemu svoje srdce? (Job 7,17) Ako? Tak, že Boh tak veľmi túži po láske pozemského červa a tak veľmi po nej dychtí! Bola by to veľká milosť, keby nám Boh len dovolil ho milovať. On však po našej láske túži.
Keby poddaný povedal svojmu vládcovi - Pane, milujem vás, - ľudia by to nazvali odvážnosťou. Čo by sme však povedali, keby vladár povedal poddanému: Chcem, aby si ma miloval. Mocní tohto sveta sa takto neznížia. Náš nebeský vládca Ježiš Kristus však dôrazne žiada našu lásku: Milovať budeš Pána, svojho Boha z celého svojho srdca. Naliehavo prosí: Daj mi, syn môj, svoje srdce (Prís 23,26). Ak ho nejaká duša zapudí, neodchádza, čaká vonku pri dverách srdca a klope, aby smel vojsť (Zjv 3,20). Pre Ježiša je rozkošou, keď ho milujeme a je celý šťastný, keď mu často hovoríme: Bože, ó Bože, ja ťa milujem!
To všetko pochádza z veľkej lásky, akú má Ježiš k nám. Kto miluje, dychtí, aby sám bol milovaný. Srdce túži po srdci, láska hľadá lásku. Svätý Bernard sa pýta: Prečo miluje Boh, ak nie preto aby bol milovaný? A už predtým nám povedal: Jediné od teba žiada, aby si sa bál Boha a miloval ho (porov. Dt 10,12). Preto nás učí, že On je ten pastier, ktorý našiel stratenú ovcu, a zvoláva všetkých, aby sa s ním radovali (porov. Lk 15,6). Učí nás, že On je ten otec, ktorý stratenému synovi nielen odpustil, ale ho aj nežne objal. Učí nás, že kto nemiluje, je odsúdený na smrť (porov. Jn 3,14) a naopak, kto ho miluje, patrí jemu (porov. 1Jn 4,16). Hľa, toľko Božích prosieb, takéto naliehanie, takéto hrozby, toľké sľuby! Nepohnú nás milovať Boha, ktorý si tak praje byť od nás milovaný?
Modlitba. Môj drahý Vykupiteľ, so svätým Augustínom vyznávam: Ty mi prikazuješ, aby som Ťa miloval a ak Ťa nebudem milovať, vyhrážaš sa mi peklom. Môže ma však stihnúť hroznejšie peklo a väčšie nešťastie, než by som stratil tvoju lásku? Pane, ak ma chceš zastrašiť, vyhrážaj sa mi len, že ťa nebudem môcť milovať. Tejto hrozby sa ľakám viac než tisícorakého pekla. Keby zavrhnutí uprostred pekelných plameňov mohli horieť tvojou láskou, ó Bože môj, peklo by sa premenilo v nebo a naopak, keby svätí v nebi ťa nemohli milovať, nebo by sa im premenilo v peklo.
Môj milovaný Ježišu, viem, že by som si pre svoje hriechy zaslúžil, aby ma opustila tvoja milosť a vo večnom odsúdení ťa nemohol už milovať. Ty mi však i naďalej prikazuješ, aby som Ťa miloval. Cítim v sebe veľkú túžbu po tvojej láske. Táto túžba je darom tvojej milosti, Ty mi ju vnukáš. Daj mi teda aj silu, aby som ťa naozaj miloval, Daj, aby som oddnes mohol hovoriť celým srdcom: Bože môj, milujem ťa, milujem ťa. Ty túžiš po mojej láske, ja túžim po tvojej láske. Zabudni, môj Ježišu, na urážky, ktorými som ťa predtým hneval a navždy sa milujme. Ja od Tebe neupustím, Ty neupustíš odo mňa. Najmilší Spasiteľ, tvoje zásluhy sú mojou nádejou, učiň svojou milosťou, nech Ťa miluje a veľmi Ťa miluje hriešnik, ktorý Ťa toľko urážal.
Nepoškvrnená Panna Mária, pomôž mi a prihováraj sa za mňa u Ježiša!
4. deň - Srdce Ježišove sa rmúti pre našu ľahostajnosť
Nie je možné uvažovať, ako veľmi zarmútené bolo Srdce Ježišovo tu na zemi z lásky k nám a nemať s ním súcit. Pán Ježiš sám vyznal, akým zármutkom bolo jeho srdce skľúčené: "Smutná je duša moja až na smrť." Tento zármutok by už sám o sebe stačil, aby mu vzal život. Pán Ježiš by bol zomrel samou bolesťou, keby nebol svojou vlastnou božskou mocou smrť zázračne zadržal. Najväčšiu bolesť, ktorou Srdce Ježišove trpelo, nepochádzala však z pohľadu na muky a bolesti, ktoré mu ľudia chystali, ale z pohľadu na ich nevďačnosť za jeho nesmiernu lásku. Pán Ježiš zreteľne videl všetky hriechy, ktorých sa kedy dopustíme, i keď on bude za nás trpieť a zomrie horkou a potupnou smrťou. Videl zvlášť hrozné urážky, ktorými ľudia budú zahŕňať jeho poklony hodné Srdce, ktoré nám zanechá dôkaz svojej lásky v najsvätejšej Sviatosti.
Ó Bože, aké potupy sa už dostali Ježišovi Kristovi od ľudí v tejto Sviatosti lásky! Šliapali po nej nohami, hádzali ju do stoky, zneuctievali ju, aby diablovi spravili radosť. A napriek tomu pohľad na všetky tieto urážky ho nezadržal, aby nám v nej nezanechal vzácne záruky svojej lásky. Pán Ježiš nadovšetko nenávidí hriech, ale pri ustanovení velebnej Sviatosti láska k nám, zdá sa, zvíťazila i nad nenávisťou, v ktorej má hriech. Radšej dopustil nespočetné svätokrádeže, než by zbavil duše tohto milujúceho pokrmu. Nemalo by to všetko stačiť, aby sme svoje srdce zasvätili láske toho, ktorý nás tak veľmi miloval? Aj my chceme byť takí nevďační a necháme Ježiša opusteného na oltári, ako robí väčšina ľudí? Nepridáme sa radšej k zbožným dušiam, ktoré sa k nemu hlásia, aby sme sa strávili láskou ako sviece, ktoré plápolajú pri svätostánku? Srdce Ježišove horí vo Sviatosti láskou k nám a my v prítomnosti Ježišovej nezahoríme k nemu láskou?
Modlitba. Môj milý a poklony hodný Ježišu, viď pri svojich nohách hriešnika, ktorý tak veľmi zarmútil tvoje lásky najhodnejšie Srdce. Ó Bože, ako som mohol tak veľmi zarmútiť tvoje Srdce, ktoré ma toľko miluje a nič nešetrilo, len aby získalo moju lásku. Ale teš sa, Spasiteľ môj, ak Ti smiem tak povedať, moje srdce je teraz zranené tvojou láskou a tak horko ľutuje tebe učinených urážok, že by si prialo umrieť bolesťou nad nimi. Ó kto mi dá takúto bolesť nad mojimi hriechmi, akú si mal ty, môj Ježišu, dokiaľ si žil na svete!
Otče verný, obetujem Ti ľútosť a ošklivosť, ktorú pocítil tvoj Syn nad mojimi hriechmi a pre bolesti jeho svätej duše Ťa prosím: daj mi takú veľkosť nad hriechmi, aby som stále, kým budem živý, pociťoval horkosť a zármutok, pretože som kedysi pohŕdal tvojím priateľstvom. A Ty, môj Ježišu, daj mi oddnes pred hriechom toľko hrôzy, aby som mal v ošklivosti i ten najmenší hriech, pamätajúc sa, ako hriech nenávidíš.
Najmilší Pane, teraz zavrhujem všetko, čo sa Ti nepáči a v budúcnosti nechcem milovať nič, iba Teba a čo Ty miluješ. Pomôž mi a posilni ma, udeľ mi, Spasiteľ, milosť, aby som Ťa vždy vzýval a stále opakoval prosbu: Môj Ježišu, daj mi svoju lásku! A ty, ó najsvätejšia Panna Mária, vypros mi, aby som Ťa vždy vzýval volajúc: Matka moja, učiň, aby som miloval Ježiša Krista!
5. deň - Srdce Ježišovo je k nám plné zľutovania
Kde nájdeme zľutovnejšie a nežnejšie srdce, ktoré by malo väčšiu sústrasť s našimi biedami, ak to nie je Srdce Ježišove? Táto zľutovnosť ho priviedla z neba na zem, táto zľutovnosť mu vložila do úst slová, že On je dobrý pastier, ktorý ide, aby dal svoj život za spasenie svojich oviec. Nám hriešnikom chcel zjednať odpustenie a preto neodpustil sám sebe. Obetoval sám seba na kríži a svojimi mukami tak odčinil trest, ktorý sme si zasluhovali. Táto bolesť a zľutovanie mu i teraz vkladá do úst slová: Prečo by ste mali umrieť, dom izraelský? Obráťte sa a budete živí (Ez 18). Ľudia, vraví Spasiteľ, moje úbohé deti, prečo sa chcete zatratiť, prečo utekáte odo mňa? Či nevidíte, že utekáte do večnej smrti, ak sa odo mňa odlúčite? Nechcem, aby ste zahynuli, nezúfajte! Vráťte sa kedykoľvek ku mne a zasa nájdete život. Obráťte sa a budete živí, túto zľutovnosť nám dal Ježiš Kristus tiež najavo, keď rozprával, že on je ten láskyplný otec, ktorý vidiac, že ním syn pohrdol, predsa ho nezapudí, hneď ako sa k nemu vrátil, ale nežne ho objíme a zabudne na všetky urážky. Všetky jeho neprávosti si nespomenie (Ez 18,22). Celkom inak konajú ľudia, hoci aj odpustili, predsa im v pamäti utkvie urážka, ktorá sa im stala a ponúka ich k pomste a ak sa nemstia, bojac sa Boha, predsa cítia vo svojom srdci veľký odpor, hovoriac s tými, ktorí ich pohanili.
Ó Ježišu môj, Ty odpúšťaš kajúcim hriešnikom a nezdráhaš sa dať sa im celý vo svätom prijímaní v tomto živote a celý v nebi, vo večnej sláve. Ty nemáš ani najmenší odpor, keď si nám odpustil a po celú večnosť chceš vo svojom objatí chovať dušu, ktorá Ťa urazila. Ó, kde nájdem milovania hodnejšie a zľutovnejšie srdce nad tvoje, drahý môj spasiteľ?
Modlitba. Ó zľutovné Srdce môjho Ježiša, zľutuj sa nado mnou. Najsladší Ježišu, zmiluj sa nado mnou! Tak volám teraz a prosím Ťa o milosť, aby som tak stále opakoval, Najsladší Ježišu, zmiluj sa nado mnou! Už vtedy, než som Ťa urazil, môj Vykupiteľ, nezaslúžil som si iste ani jednu z tých milostí, ktoré si mi dával. Ty si ma stvoril a toľkými darmi ozdobil, a to všetko bez mojej zásluhy. Keď som Ťa však začal hriechmi urážať, nielen som si nezaslúžil milosť, ale zasluhoval som, aby si ma celkom opustil a zavrhol do pekla. Ty však vo svojom zľutovaní si čakal na mňa a zachovával si ma nažive, aj keď som žil v tvojej nemilosti. Tvoje zľutovanie ma osvecovalo a ponúkalo mi odpustenie, napĺňalo ma ľútosťou nad hriechmi a vnukalo mi túžbu, aby som Ťa miloval. Teraz dúfam, že Tvojím milosrdenstvom som už v Tvojej milosti. Nedaj, môj Ježišu, aby som kedy znovu zneužil tvoju dobrotu. Milosť, o ktorú Ťa prosím, je iba táto: Pomôž mi, aby som Ti už nikdy nebol nevďačný. Nie, láska moja, nespolieham na Tvoje odpustenie, keby som Ťa opäť opustil. Takého spoliehanie by bolo hriešne a zavrelo by mi bránu k Tvojmu milosrdenstvu. Veď aké zľutovanie by som mal od Teba očakávať, keby som vo svojej nevďačnosti nanovo pohrdol Tvojím priateľstvom a odlúčil sa od Teba? Nie, môj Bože, milujem Ťa a chcem Ťa vždy milovať. A len toto milosrdenstvo od Teba dúfam, a o neho prosím: Nedaj mi odlúčiť sa od Teba! O to prosím i Teba, Matka moja, Mária, nedaj, aby som sa odlúčil od svojho Boha!
6. deň - Srdce Ježišove je k nám plné štedrosti
Ľudia dobrého srdca majú vzácnu vlastnosť, že si prajú urobiť každého šťastným, zvlášť tých, ktorí trpia vo veľkej núdzi a zármutku. Môže však mať niekto lepšie srdce, než ho má Ježiš Kristus? On je nekonečná dobrota, preto má nesmiernu túžbu štedro dávať zo svojich milostí. So mnou je bohatstvo, aby sa obohatili, ktorí ma milujú (Prís 8). Preto sa stal chudobným, aby nás obohatil (porov. 2Kor 8). Preto zostal s nami v najsvätejšej Sviatosti, kde má stále ruky plné milosti, ako videl P. Alvarez, aby nimi obdaroval toho, kto ho príde navštíviť. Preto sa tiež daruje nám celý vo svätom prijímaní. Dáva nám najavo, že nám nemôže odoprieť svoje dary, keď nám vopred seba daroval (porov. Rim 8). A tak máme v Srdci Ježišovom všetko dobré a každú milosť, ktoré si prajeme (porov. 1Kor 1). Áno, zo Srdca Ježišovho sme dostali a máme všetky milosti: milosť vykúpenia a povolania, všetky osvietenia, odpustenie hriechov, pomoc v pokušeniach a trpezlivosť v protivenstvách. Bez jeho pomoci by sme neboli ničoho schopní. Aké bohaté je Srdce Ježišove a štedré ku každému, kto sa k nemu utieka (porov. Rim 10,12). Koľko mnoho milosrdenstva dostávajú duše, ktoré sa usilovne utiekajú k Ježišovi Kristovi o pomoc hovorí žalmista (Ž 86,5). Ponáhľajme sa teda vždy k Srdcu Ježišovmu, volajme k nemu s dôverou a dostane všetko!
Modlitba. Ó Ježišu, Ty si sa nezdráhal dať za mňa svoju krv i život a ja by som váhal dať Tebe svoje úbohé srdce? Nie, drahý Vykupiteľ, celé ti ho obetujem a darujem Ti všetku svoju vôľu. Prijmi aj tú a sprav, čo sa ti páči. Nič nemám a nič nemôžem, ale mám srdce, ktoré si mi daroval a to mi nemôže nikto ulúpiť. Môžem síce stratiť svoj majetok, krv i život, nie však svoje srdce. Týmto srdcom Ťa môžem milovať, ním Ťa chcem milovať.
Ó Bože môj, nauč ma, ako by som celkom zabudol na seba, nauč ma, čo mám robiť, aby som Ťa miloval čistou láskou, po ktorej túži moje srdce. Cítim v sebe rozhodnú vôľu Tebe sa páčiť, ale od Teba očakávam, že mi k tomu pomôžeš. Na Tebe záleží, láskavé Srdce Ježišove, či Ti bude náležať moje srdce celkom úbohé, ktoré bolo k Tebe predtým také nevďačné a vlastnou vinou stratilo Tvoju lásku. Učiň, aby moje srdce horelo pre Teba tak, ako Tvoje Srdce horí pre mňa. Učiň, nech je moja vôľa dokonale spojená s Tvojou vôľou a nechce, čo Ty nechceš. Kiež oddnes je pravidlom všetkých mojich skutkov, myšlienok a žiadostí Tvoja najsvätejšia vôľa. Dúfam Pane, že mi neodoprieš svoju milosť, aby som splnil, čo si teraz pred Tebou zaumieňujem.
Nepoškvrnená Panna Mária, blahoslavená si, že Tvoje srdce bolo vždy a vo všetkom podobné Srdcu Ježišovmu. Ó Matka moja, vypros mi u Boha, aby som v budúcnosti nič nechcel ani si nežiadal, iba čo chce Ježiš a Ty čo chceš.
7. deň - Srdce Ježišove je vďačné za našu lásku
Srdce Pána Ježiša je také vďačné, že niet najmenšieho skutku, ktorý vykonáme z lásky k nemu, najmenšieho slova, ktoré prednesieme k jeho cti, dobrej myšlienky, ktorá sa nesie k jeho zaľúbeniu, aby ju podľa zásluhy neodmenil. Áno, také vďačné je Srdce Pána, že všetko odmeňuje stonásobne. Keď sú ti ľudia vďační a odmenia sa ti za preukázané dobrodenie, odmenia sa ti raz. Urobili svoju povinnosť, ako hovoria, a už na teba nepomyslia, ale Ježiš Kristus tak voči nám nerobí. Každý dobrý skutok, ktorým sa mu chceme zapáčiť, odpláca nielen stonásobne v tomto živote, ale bude odplácať nekonečne po celú večnosť. Bol by ktosi taký ľahostajný a nehľadel by urobiť radosť Srdcu Ježišovmu, ktoré je také vďačné? Ako ľudia dbajú, aby sa zaľúbili Pánovi Ježišovi? Alebo povedzme lepšie, ako je možné, že sme boli takí nevďační k svojmu Spasiteľovi? Keby prelial len jedinú kvapku krvi, uronil jedinú slzu za naše spasenie, boli by sme mu nekonečne zaviazaní, veď tá úbohá kvapka, tá jediná slza mala by u Boha nekonečnú moc a cenu, aby nám zjednala všelijakú milosť. Ježiš však za nás obetoval každé okamihy svojho života a daroval nám všetky svoje zásluhy, všetky muky i potupu, všetku krv a celý svoj život. Preto sme nie raz, ale tisíckrát povinní ho milovať.
Bývame vďační i nemej tvári, napríklad sa k nám túli psík a máme ho preto radi, ako je však možné, že sme takí nevďační k Bohu? Božie dobrodenie u ľudí, sa zdá, stráca svoju prirodzenosť a mení sa v ukrutnosť, ktorou miesto lásky a vďačnosti plodia Bohu len urážky a potupu. Osvieť Pane, týchto nevďačníkov, aby poznali lásku, akou ich miluješ.
Modlitba. Milovaný Ježišu, pohliadni na nevďačníka pri svojich nohách! Býval som vďačný tvorom, iba Tebe som bol nevďačný, Tebe, ktorý si za mňa zomrel a už ani nevieš, čo by si urobil, aby si ma pohol Ťa milovať. Ale to ma teší a dodáva mysli, že je Tvoje Srdce nekonečne dobrotivé a milosrdné, že zabúda na všetky urážky, len keď ich hriešnik ľutuje a Teba miluje.
Môj milý Ježišu, predtým som Ťa urážal a pohŕdal Tebou, teraz Ťa milujem nadovšetko, milujem Ťa viac než seba. Povedz, čo odo mňa žiadaš a s tvojou milosťou som ochotný všetko urobiť. Verím, že si ma stvoril a že si obetoval svoju krv a život z lásky ku mne. Verím tiež, že kvôli mne prebývaš v najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Ďakujem Ti za to, môj Spasiteľ. Nedaj, aby som za toľké dobrodenia, za také početné dôkazy tvojej lásky Ti bol nevďačný. Zviaž a pripútaj ma k svojmu Srdcu a nedopúšťaj, aby som Ťa ešte niekedy zarmútil. Už som Ti, môj Ježišu, učinil dosť urážok. Kiež by sa vrátili moje stratené roky! Tie sa však už nevrátia a mojich dní je stále menej. Nech je ich mnoho, či málo, všetok zostávajúci čas života chcem vynaložiť, Bože môj, aby som miloval Teba, najvyššie dobro, ktorý si hodný večnej a nekonečnej lásky.
Ó Mária, Matka moja, nedaj, aby som bol nevďačný tvojmu Synovi, prihováraj sa za mňa u Ježiša!
8. deň - Srdce Ježišovo zakúša náš nevďak
Nič nebolí srdce toľko, ako keď miluje a vidí, že sa jeho láskou opovrhuje. Tá bolesť je tým väčšia, čím väčšieho dôkazu svojej lásky dávalo a čím menej sa uznáva. Keby sa všetci ľudia zriekli všetkých svojich statkov a odišli na púšť, keby sa živili korienkami, bylinami a spali na holej zemi, keby konali kajúce skutky a napokon sa dali usmrtiť pre Ježiša Krista, odmenili by sa tým Božiemu Synovi za to, že z lásky k nim trpel a obetoval krv a svoj život? Keby sme sa každým okamihom obetovali na smrť, nedáme tým ani najmenšiu náhradu za lásku, ktorú nám prejavil Ježiš Kristus, darujúc sa nám vo Sviatosti oltárnej. Uvažujme, čo to je: Boh sa skrýva pod nepatrnými spôsobmi chleba a dáva sa za pokrm svojim tvorom! Ale ako sa, ó Bože, odmeňujú ľudia Ježišovi Kristovi za dar najsvätejšej Sviatosti, čím mu dávajú najavo svoju vďačnosť? Čím? Tým, že ho trápia a sužujú, pohŕdajú jeho prikázaniami a učením, urážajú ho tak, že by sa takto nesprávali ani k svojmu nepriateľovi, alebo otrokovi, ba ani k najhoršiemu človekovi na svete. Dokážeme si pomyslieť na všetky tieto príkoria a útrapy, ktorých sa Ježišovi Kristovi dostáva, nemajúc s ním súcit? Nesnažíme sa svojou láskou splácať mu za nesmiernu lásku, ktorou k nám horí jeho božské Srdce v najsvätejšej Sviatosti, túžobne si prajúc celé sa nám darovať? Privykli sme si počúvať o stvoreniu, vteleniu a vykúpeniu, o narodení Pána Ježiša v chlieve, o jeho smrti na kríži. Bože, keby niekto iný nám preukázal niektoré z týchto dobrodení, nemohli by sme ho nemilovať. Jedine Boh, zdá sa, má to nešťastie s ľuďmi, že si nemôže získať ich lásku, aj keď už nevedel čo urobiť, aby bol nimi milovaný, naopak, denne vidí, ako ľudia, miesto toho, aby ho milovali, ním opovrhujú a dávajú prednosť iným. A toto všetko podchádza z toho, že ľudia zabúdajú na lásku svojho Boha a Spasiteľa.
Modlitba. Ó Srdce Ježišove, priepasť milosrdenstva a lásky, prečo som taký nevďačný, keď vidím ako si Ty ku mne dobrotivý, prečo sa nestrávim ľútosťou a žiaľom? Ty, môj Spasiteľ, si mi dal život, daroval si mi tiež svoju krv a svoj život, podrobiac sa pre mňa potupnej smrti. Nemal si však dosť, našiel si spôsob, aby si sa za mňa denne obetoval v najsvätejšej Sviatosti a nedbal si na to, že sa tým vydávaš premnohým urážkam a svätokrádežiam. Bože, ako môžem byť taký nevďačný a umrieť zahanbením? Učiň, Pane, už koniec mojej nevďačnosti, zraň moje srdce svojou láskou a učiň ma celkom svojím. Spomeň si na krv a slzy, ktoré si za mňa vycedil, a odpusť mi. Kiež nie sú stratené pre mňa tvoje veľké bolesti! Ty si ma neprestával milovať, Ježišu môj, i keď si vedel, aký budem nevďačný a nehodný tvojej lásky, neprestával si ma milovať ani vtedy, keď som Ťa ja nemiloval, ba o tvoju lásku ani nestál, čím viac smiem dúfať v tvoju lásku teraz, keď si neprajem iné, než Teba milovať a Tebou byť milovaný? Ó nasýť dokonale túto moju túžbu, učiň, aby dnešný deň bol dňom môjho dokonalého obrátenia tak, aby som Ťa začal milovať a už nikdy Ťa, najvyššie Dobro, neprestal milovať. Učiň, nech celkom zomriem sebe, nech nežijem, iba jedine Tebe, nech som roznietený Tvojou láskou.
Ó Mária, tvoje srdce bolo oltárom, na ktorom stále horel oheň božskej lásky. Premilá Matka moja, učiň ma podobným tebe, požiadaj o to svojho Syna, ktorý Ti nič neodoprie, o čokoľvek Ho prosíš.
9. deň - Srdce Ježišove je verné svojim ctiteľom
Aké verné je spanilé Srdce Ježišove tomu, koho volá k svojej svätej láske. Božia vernosť nám dodáva dôveru, že smieme dúfať vo všetko, i keď sme si nič nezasluhovali, Keď sme vypudili Boha zo srdca, otvorme mu zasa bránu srdca a on hneď vojde do neho, ako nám to prisľúbil hovoriac: Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. (Zjv 3,20) Ak žiadame milosť, prosme o ňu Boha v mene Ježiša Krista. Ten nám sľúbil, že ju dostaneme (porov. Jn 14,13). Ak sme pokúšaní, volajme o pomoc pre jeho zásluhy a on nedopustí, aby útoky nepriateľov boli nad naše sily (1Kor 10,13). O čo lepšie je konať s Bohom než s ľuďmi. Ľudia často sľubujú a potom nestoja za slovom, buď preto, že nemali úprimnú vôľu keď niečo sľubovali, alebo potom zmenili svoju vôľu. Boh nie je ako človek, aby klamal, ani ako syn človeka, aby sa menil (Nm 23,19). Boh nemôže byť neverný svojim sľubom, pretože nemôže klamať, lebo je Pravda sama. Boh nemôže meniť svoju vôľu, pretože všetko čo chce, je dobré a spravodlivé. Ak teda sľubuje, že prijme na milosť každého, kto k nemu príde, že pomôže každému, kto ho prosí o pomoc, že bude milovať každého, kto jeho miluje, azda tak neurobí? Kiež by sme my boli verní Bohu tak, ako je On verný nám!
Ako často sme mu predtým sľúbili, že budeme jeho, jemu budeme slúžiť, budeme Ho milovať a potom sme ho zradili, vypovedali mu službu a zapredávali sa do otroctva zlému duchu. Prosme Srdce Ježišove, nech nás posilní, aby sme mu v budúcnosti boli vernejší. Blažene nám bude, ak budeme verní Ježišovi Kristovi v týchto málo prikázaniach, ktoré nám ukladá! Zaiste i On bude verný vo svojej odmene a dá nám počuť, čo prisľúbil svojim verným služobníkom: Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána. (Mt 25,21)
Modlitba. Môj milý Vykupiteľ, kiež by som Ti bol verný, ako si Ty verný mne! Kedykoľvek som Ti otvoril svoje srdce, vošiel si, aby si mi odpustil a prijal ma na milosť. Kedykoľvek som Ťa vzýval, prišiel si, aby si mi pomohol. Ty si bol verný mne, ale ja som Ti bol veľmi neverný. Sľúbil som, že Ti budem slúžiť a potom som Ťa toľkokrát opustil, sľúbil som, že Ťa budem milovať a potom som Ti tak často odopieral svoju lásku, ako by si Ty, môj Bože, ktorý si ma stvoril a vykúpil, bol menej hodný lásky než svet a moje biedne žiadosti, pre ktoré som Ťa opustil. Odpusť mi, môj Ježišu!
Poznám svoj nevďak a ošklivím si ho. Poznávam, že si nekonečná dobrota a hodný nekonečnej lásky zvlášť odo mňa, ktorého po toľkých urážkach stále ešte miluješ. Ó, mňa úbohého, keby som zahynul! Milosti, ktoré si mi už preukázal a zvláštne prejavy nežnej lásky, ktorými si ma zahŕňal, by boli, ó Bože, peklom môjho pekla. Ale nie, láska moja, zľutuj sa nado mnou! Nedaj, aby som Ťa opustil, aby som lásku, ktorou si ma miloval, ďalej Ti splácal v pekle urážkami a nenávisťou, sám sa do pekla zatratiac.
Ó milujúce a verné Srdce Ježišove, rozpáľ moje úbohé srdce, aby horelo pre Teba, ako Ty horíš pre mňa. Môj Ježišu, teraz sa mi zdá, že Ťa milujem, ale milujem Ťa málo, učiň, aby som Ťa veľmi miloval a zostal Ti verný až do smrti. O túto milosť Ťa prosím, daj mi zároveň, aby som Ťa o ňu vždy prosil.
Mária, Matka moja, pomôž mi, aby som bol verný tvojmu Synovi.
Masima
Kopírovanie a prevzatie Novény len so súhlasom administrátora!
