Prvé tri zjavenia sa uskutočnili na konci 5. storočia v pohorí Gargano, presnejšie povedané na hore Drion medzi rokmi 490-493. Dnes sa toto miesto volá Monte di San Angelo v Apúlii.
Prvé zjavenie sa uskutočnilo v roku 490. Bohatému vlastníkovi zo Siponto Elvio Emanuelovi sa stratil najlepší býk z jeho stáda. Po dlhom hľadaní ho našiel v ťažko prístupnej jaskyni. Jaskyňa bola predtým zasvätená pohanskému bohu Mitrovi. Vôbec sa mu nepodarilo priblížiť sa ku zvieraťu. Niečo mu bránilo vstúpiť dovnútra a býk odmietal vyjsť von. Elvia zachvátil hnev a chcel býka zabiť šípom zo svojho luku. Ale šíp sa obrátil naspäť a zranil Elvia do nohy.
Elvio teda znovu volal býka, ale ten nevyšiel. Zrazu sa v jaskyni objavilo silné svetlo vo farbe dúhy. Elvio sa domnieval, že ide o diabolské zjavenie, a odišiel k miestnemu biskupovi Lorenzovi Maiorano. Ten nevenoval záležitosti veľkú pozornosť, ale nariadil Elviovi, aby sa tri dni modlil.
Na tretí deň, 8. mája 490, sa biskupovi vo sne zjavil svätý archanjel Michael. Predstavil sa a povedal, že stále zdržuje v Božej prítomnosti: "Jaskyňu som si vyvolil a je zasvätená mne. Nesmie sa tu už prelievať krv zvierat. To, o čo tu budete prosiť, dostanete. Preto vystúpte na horu a zasväťte jaskyňu kresťanskému kultu." Biskup zhromaždil ľud a vydal sa v procesii k jaskyni. Podľa ľudovej tradície však jaskyňu nenašli.
O dva roky neskôr Odoakrovi barbarskí žoldnieri obliehali Siponto. Dali mestu lehotu tri dni. Biskup nariadil, aby sa konalo pokánie a modlitby k svätému Michaelovi. Ten sa zjavil biskupovi vo sne a sľúbil mu pomoc. Ráno o desiatej hodine sa strhla divoká búrka, ktorá pieskom a krúpami tak zaútočila na obliehajúcich žoldnierov, že sa dali na útek a zanechali obliehanie.
Biskup potom zorganizoval novú púť na horu Svätého Anjela v Apúlii. Biskup Lorenzo teda uveril vo zjavenie svätého Michaela a od pápeža Gelasia I. dostal povolenie jaskyňu posvätiť. Ale archanjel mal iné zámery. Zjavil sa opäť biskupovi a povedal mu: "Nie je potrebné, aby ste jaskyňu svätili. Posvätil som ju svojou prítomnosťou. Vstúp tam a s mojou pomocou zahájte modlitby a sláv svätú obeť. Ukážem ti, ako ja sám som toto miesto posvätil."
Biskup Lorenzo sa tam odobral ešte so siedmimi ďalšími biskupmi a početným klérom. Bolo to 29. septembra 493 a bolo veľké teplo. Prileteli dva orly a roztiahli nad biskupmi krídla a chránili ich pred slnečným žiarením.
Ďalší div sa stal na hore. Keď tam došli, našli tam už vybudovaný, červenou prikrývkou prikrytý oltár, na ktorom sa týčil drevený kríž. Archanjel Michael opísal znamenie, že je to jaskyňa, ktorú posvätil. Týmto znamením bola vytlačená stopa detskej nožičky. Biskupovi potom zostala úloha postaviť pri vstupe do jaskyne chrám, ktorý stojí dodnes.
Súkromnú, cirkevne schválenú pobožnosť
21 dní s Michalom Archanjelom,
Archanjel Michael sa tu zjavil ešte raz, a to v roku 1656. Vtedy vyvádzal medzi talianskym obyvateľstvom mor. Biskup Alfonso Puccinelli nariadil pôst a modlitby k svätému Michaelovi a položil k jeho soche písomnú prosbu menom všetkého miestneho obyvateľstva.
25. septembra, keď sa v jednej izbe biskupského paláca modlil, pocítil zemetrasenie a zjavil sa mu svätý Michael v žiari svetla všetkých dúhových farieb. Povedal mu: "Som archanjel Michael. Ktokoľvek si vezme k sebe kameň z tejto jaskyne, bude od moru uzdravený. Požehnaj kamene a vyry do nich kríž a iniciály môjho mena AM." Biskup poslúchol a mor veľmi skoro ustal.
Biskup dal potom do podstavca sochy vytesať tento nápis: "Kniežaťu anjelov, víťazovi nad morom, patrónovi a ochrancovi na večnú pamiatku z vďačnosti Alfonso Puccinelli 1656."
Castello Malafronte, farár u svätého Michaela