%20(1).jpg)
Príbeh svätej Filomény ukazuje, že Boh má svoje cesty a všetkému určuje najvhodnejší čas. Niekedy poznanie a prijatie Božej vôle vyžaduje od človeka trpezlivosť. Tú trpezlivosť museli prejaviť najprv Filoménini rodičia, kráľ a kráľovná gréckej provincie, ktorí mnoho rokov čakali na potomstvo. Až keď odmietli pohanské praktiky a prijali kresťanstvo, otvorili sa Božej milosti a počatiu dieťaťa.
Rodičia z vďačnosti dali pri krste dievčatku meno Filoména ako znamenie obdržaného svetla viery. Trpezlivá musela byť budúca svätá, ktorá už vo veku 11 rokov zložila sľub panenstva a odovzdania sa výlučne do služby Bohu, očakávajúc večné zjednotenie so snúbencom. Dramatické udalosti, ktoré sa odohrali o dva roky neskôr, vystavili skúške jej vieru aj zasvätenie sa Bohu.
Keď sa totiž Filoména spolu s rodičmi dostala do Ríma, aby tam prosili o mierové podmienky pre ich ohrozené kráľovstvo, začula od cisára Diokleciána slová, ktoré zneli ako rozsudok. Cisár sľúbil ušetriť grécku provinciu za ruku mladej Filomény. Dievčina, ktorá chcela zostať verná sľubu, ktorý zložila Bohu, ponuku manželstva odmietla. Nepomohol ani nátlak rodičov, ani hrozby zo strany cisára. V takejto situácii urazený vládca, známy ako ukrutný prenasledovateľ kresťanov, prikázal Filoménu uvrhnúť do väzenia a následne ju podrobiť mučeniu.
Bola bičovaná, potom vhodená do Tiberu s priviazanou kotvou a neskôr vystavená strelám z luku. Zázračne prežila. Jej život sa skončil tým, že jej bola hlava uťatá mečom. Jej smrť v roku 302 nebola neplodná. Svedkovia dievčinho utrpenia, ktorí videli jej hrdinstvo a neochvejnú vieru v Boha, sa v hojnom počte obracali. Ale to, čo je na príbehu trinásťročnej mučenice najzaujímavejšie je skutočnosť, že na začiatok kultu a kanonizáciu čakala celých 1500 rokov. Až nájdenie Filoméninho hrobu v rímskych katakombách svätej Priscily, 24. mája 1802, dalo do pohybu lavínu Božích znamení a zázrakov na jej príhovor.
Prvá z neobvyklých udalostí bola spojená s ampulkou Filoméninej krvi. V urne, nachádzajúcej sa pod náhrobnou doskou, boli nájdené nielen kosti mladého dievčaťa, ale aj nádobka s vysušenou krvou, čo v zhode s obyčajmi pochovávania prvých kresťanov znamenalo mučenícku smrť. Očiam vedcov, ktorí zbierali substanciu, sa ukázal neuveriteľný jav: zbadali drahokamy a strieborné aj zlaté zrniečka, ktoré sa následne zmenili v ľudskú krv. Svedkov tej premeny krvi bolo veľmi veľa, najmä keď sa to mnohokrát opakovalo až do roku 1972, kedy bol relikviár ukradnutý.
Otec Paul O'Sullivan vykreslil ten zázrak takto: "Tridsať až štyridsaťkrát som mal tú česť skúmať ten neoceniteľný poklad. Zakaždým som, bez pochyby, videl najzázračnejšiu premenu krvi, premenu takú očividnú a jasnú, že nemohlo byť reči o najmenších pochybnostiach alebo nepochopenia. Drahé kamene, rubíny a smaragdy, hrudky zlata a kúsočky striebra sa miešali s kúsočkami krvi. Po zatrasení relikviárom sa drahocenné kamene zase objavili, nie vždy v rovnakej podobe, ale stále viditeľné a zreteľné." Vzorky krvi, ktoré boli po krádeži v 20. storočí vzaté z iného fragmentu svätej relikvie a umiestnené v druhom relikviári, boli mnohokrát podrobené vedeckým skúmaniam. Naposledy v roku 2003, kedy k tomu bola využitá najnovšia technika, bolo jednoznačne potvrdené, že to je ľudská krv obsahujúca o iného hemoglobín, železo, fosfor a vápnik.
10. augusta 1804 boli Filoménine relikvie prenesené z Ríma do Mugnano del Cardinale. Tam od samého počiatku mladá kresťanka dávala znamenie svojej prítomnosti a účinných príhovorov v nebi. Veriaci, dojatí neobyčajným svedectvom Filoméninho mučeníctva, jej zverovali svoje starosti, vedeli, že jej Boh nič neodmietne.
Modlitba k svätej Filoméne
Pozdravujeme ťa, svätá Filoména,
ku ktorej sa po Panne Márii
utiekame ako k našej vyprosovateľke
u tvojho Božského Ženícha.
Buď našou orodovnicou teraz,
i v hodinu smrti našej!
Svätá Filoména,
milovaná dcéra Ježiša a Panny Márie,
pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame.
Amen.
Za dobu 35 rokov od nájdenia dočasných pozostatkov mladej mučenice bolo uzdravení a ďalších mimoriadnych milostí toľko, že ju nazvali "divotvorkyňou 19. storočia" a pápež Gregor XVI. ju vyzdvihol na oltár. Nebol by to urobil tak rýchlo, keby sa nestretol s Božou služobnicou Pauline Mariou Jaricot z Francúzska.
Táto, Cirkvi oddaná zakladateľka Diela šírenia viery (dnes Pápežských misijných diel), Spoločenstva živého ruženca a Spoločenstva svätého detstva, sa vydala v roku 1835 na cestu do Talianska. Cieľom jej púti bolo Filoménino sanktuárium v Mugnano del Cardinale. Pútnička sa cestou zastavila v Ríme, kde sa stretla s pápežom Gregorom XVI. Svätý otec bol otrasený zlým zdravotným stavom zbožnej kresťanky. Pauline, ktorej francúzski lekári predpovedali, že sa nedočká ani prvej zastávky na ceste, trpela rôznymi chorobami. Mala výduť na srdci, dýchavičnosť a chrlila krv. Niektoré jej vnútorné orgány boli čiastočne ochromené a celé jej telo bolo opuchnuté.
Žena počas cesty mnohokrát stratila vedomie. Vzhľadom k celkovej paralýze tela sa nemohla sama pohybovať a nebola schopná ani samostatne jesť. Nebolo nič zvláštne na tom, že keď sa s ňou pápež lúčil, prosil ju, aby sa za neho prihovárala v nebi. Očakával totiž jej skorú smrť. Zatiaľ sa však chorá dostala do Mugnano del Cardinale a po dva dni zotrvávala na modlitbe pri Filoméniných relikviách.
10. augusta, na výročie sťatia patrónky sanktuária mečom, v čase žehnania Najsvätejšou sviatosťou sa udialo uzdravenie Pauline Jaricot. Chorá vstala a začala normálne chodiť. Po ďalšie dni prichádzala do kostola ďakovať Bohu za prijatú milosť, a v Ríme rozprávala o zázračnom uzdravení Gregorovi XVI. Pápež už skôr študoval dokumentáciu Kongregácie pre svätorečenie týkajúce sa Filomény a potreboval posledný argument v podobe nespochybniteľného zázraku, aby ju mohol vyhlásiť za svätú. Teraz bol očitým svedkom premeny Pauline Jaricot. Čakal ešte viac ako rok, aby sa potvrdila trvalosť uzdravenia tejto Francúzky, a potom Svätý Otec kanonizoval Filoménu 30. septembra 1837. Trpezlivá svätá sa po 1500 rokoch dočkala vyzdvihnutia na oltár.
Vďaka Božej služobnici Pauline Márii Jaricot, ktorá nielen že svedčila o milosti, akej sa jej dostalo v Taliansku, ale priviezla aj svätému Jánovi Mária Vianney sošku svätej Filomény aj s jej relikviami, bolo o mučenici tiež počuť vo Francúzsku. Mestečko Ars sa totiž ukázalo obzvlášť vhodnou základňou pre šírenie kultu svätej panny. Do tunajšieho kostola prichádzali muži i ženy z celého kraja, ktorí sa túžili vyspovedať u presláveného kňaza. Ten zas, pretože veľmi uctieval svätú Filoménu, často odporúčal veriacim príhovor nedávno kanonizovanej kresťanky. Zvykol si hovoriť: "Choďte k Filoméne, Filoména je veľká svätá."
Známy je aj príbeh mladej ženy, Louisy Dortanovej, ktorá túžila po rozhovore so svätým Jánom Vianney v záležitosti, ako rozpoznať svoje povolanie. Keď kňaza po tri dni nevidela, stratila nádej na rozhovor s ním. Vtedy farár prišiel k tej žene a napomenul ju: "Moje dieťa, nemáš veľa trpezlivosti. Si tu sotva tri dni, a už sa chceš vracať domov? Zostaň pätnásť dní a celú tú dobu sa modli ku svätej Filoméne." A naozaj, za ten čas sa cesta tej ženy objasnila, vstúpila potom do rehole a dostala meno Mária od Ježiša.
V máji roku 1843 potreboval pomoc sám farár z Arsu. Mal vtedy vážny zápal pľúc a jeho stav sa zo dňa na deň zhoršoval. Davy veriacich sa za neho modlili, mnohí chceli dostať jeho posledné požehnanie. Na piaty deň, keď už sa obávali najhoršieho, pomazali kňaza Jána olejom.
Na druhý deň prišiel do farnosti kňaz zo susednej farnosti, aby na prosbu otca Vianney odslúžil svätú omšu pri oltári svätej Filomény za umierajúceho kňaza. V čase, keď pozvaný kňaz konal obeť Eucharistie, sa stal zázrak. Ján Mária Vianney sa uzdravil!
Za prítomnosti davu katolíkov, ktorí sa s ním ešte nedávno chceli rozlúčiť, odslúžil ďakovnú svätú omšu 19. mája roku 1843. Dodnes sú farár z Arsu spolu so služobnicou Božou Pauline Máriou Jaricot považovaní za jedných z najznámejších ctiteľov svätej Filomény, po boku svätého Jána Nepomuckého, blahoslaveného Bartola Longa, či pápežov Leva XII., Pia IX., Leva XIII. a Pia X.
Divotvorkyňa 19. storočia neprestala napriek plynúcemu času u Boha vyprosovať milosti. Aj v súčasnosti mnoho osôb, ktoré zverujú svoje ťažké záležitosti príhovoru rímskej mučenice, neodchádzajú sklamaní. Svedčia o tom hrubé knihy svedectiev v talianskom Muganu del Cardinale, kde sú zachytené početné príbehy uzdravení z chorôb tela i ducha, ktoré potvrdzujú odporúčanie pápeža Leva XII .: "Majte plnú dôveru k tej veľkej svätej. Získa pre vás všetko, o čo poprosíte. "
Masima
