%20(1).jpg)
Pochádzam z rodiny, kde bolo veľa detí. Mama nás vychovala sama, pretože otec od nás odišiel, keď som mala sedem rokov. Vždy som si chcela založiť rodinu, ktorá sa bude opierať o kresťanské hodnoty, preto keď som ešte bola na lýceu, modlila som sa k svätému Jozefovi za dobrého muža. A raz, keď som sa starala o deti známych, som spoznala svojho budúceho manžela. Bola to láska na prvý pohľad.
Svätý Jozef ma nesklamal, navyše môj muž pochádzal z farnosti svätého Jozefa. Spolu s mužom sme chceli mať deti hneď po svadbe. Žiaľ, počas prvých rokov manželstva sme sa stretávali s problémom neplodnosti. Naše prvé dieťa, počaté štyri mesiace po svadbe, zomrelo v ôsmom týždni tehotenstva. Potom som ešte dvakrát otehotnela, ale každé tehotenstvo skončilo predčasne. Hľadali sme pomoc u odborníkov, čakalo nás veľa vyšetrení a konzultácií. Bohužiaľ, žiadny expert nemohol nájsť príčiny našich problémov.
Bolo to jedno z najťažších období nášho života, plné frustrácie, zúfalstva aj hnevu. Prežila som krízu viery a počiatky depresie. Nechápala som, prečo sa to všetko deje. Moje srdce bolo plné nespokojnosti. Mala som veľa otázok pre Boha. On ale mlčal a nechával moje lono neplodné ... Keď teraz na tú dobu spomínam, tak si myslím, že to bola pre mňa skúška viery, zážitok "temnej noci". Keby nebolo toho, že sme s mužom boli tak veľmi angažovaní v živote neokatechumenátneho spoločenstva, boli by sme mohli úplne stratiť vieru. Cirkev nás ale cez tie najťažšie chvíle nášho života preniesla a my sme v tej skúške vytrvali, hoci v istú dobu sme už Boha a svätých prestali prosiť o pomoc a začali sa zmierovať s tým, že budeme bezdetné manželstvo.
Učili sme sa žiť tak, že "nám niečo chýba "- že nám chýba potomstvo, chýba odpovede na naše otázky - a pokúšali sme sa prijať Božiu vôľu, jeho plán pre náš život. Uvažovali sme tiež o adopcii, ale náš známy nám poradil, aby sme ešte ponechali miesto pre pôsobenie Bohu, aby sme mu dôverovali a úplne mu zverili tú záležitosť, bez akéhokoľvek "ale".
Keď po siedmich rokoch manželstva a bezvýsledného liečenie neplodnosti už všetky nádeje hasli, Boh sa nad nami zľutoval. Postavil nám do cesty svätú Filoménu - o iného aj patrónku matiek, detí a šťastného narodenia.
Život svätej Filomény ma od začiatku uchvátil aj to, že jej rodičia tiež čakali toľko rokov na potomstvo. Chopila som sa teda tejto svätej a začala som sa k nej modliť spolu s mužom. Priznávam, že po nejakej dobe "bezvýslednej" modlitby som bola znechutená a obrázok svätej Filomény skončil v šuplíku. Táto skutočnosť sa mi potom prepojila s príbehom mučenice: tak, ako ona bola po mnohých storočiach pre Cirkev nájdená v rímskych katakombách, tak sa aj teraz dala nájsť v katakombách, ktorými bola moja zásuvka.
A stalo sa to takto: Cez prázdniny sme spoznali rehoľnú sestru, ktorá po vypočutí nášho príbehu sľúbila, že sa bude modliť k svätej Filoméne - svätici, "ktorej Boh nič neodmieta". Túto skutočnosť sme uznali ako znamenie od Boha, že sa máme vrátiť k modlitbe k mučenici.
Jej obrázok sa zo šuplíka dostal znovu na významné miesto v našom dome. Taktiež sme sa rozhodli navštíviť v Poľsku jedinú farnosť svätej Filomény (a jej svätyňu) v Gniechowiciach. Farnosť svätej Filomény sme navštívili 7. októbra, na sviatok Matky Božej Ružencovej. Miestny farár nám ukázal kostol, pomodlil sa za nás, pomazal nás olejom svätej Filomény a dovolil nám pobozkať relikvie svätice.
Toho dňa bolo počaté naše štvrté dieťa! Tehotenstvo bolo od začiatku rizikové. Počas prvých mesiacov som musela ležať, brať lieky a byť pod dohľadom lekárky, špecializovanej na naprotechnológiu. Po celú dobu tehotenstva som sa s mužom modlila na príhovor svätej Filomény, aby to dobre dopadlo. Na Deň otcov, 23. júna, prišla na svet naša dcérka - Hanna Filoména. Bohu vďaka za ten veľký zázrak!
O zázrakoch a uzdraveniach svätice
sa dočítate aj v knihe Tajomná sila svätej Filomény
Teraz viem, že všetko má svoj čas a že Boh má pre nás lepší plán, ako sa nám zdá. Som si istá, že sa naša dcérka narodila v najvhodnejšej chvíli nášho života. Pán Boh nás viedol podľa svojich zámerov, posielal na našu cestu nádherných ľudí, vďaka ktorým sa teraz môžeme tešiť z nášho dieťatka.
Stvoriteľ nám ukázal, že môže urobiť, čo chce, a vo chvíli, kedy chce, a že pre neho neexistuje slovo "nemožné". Využil našich pochybností aj neistého hľadania a rozhodol sa spôsobiť zázrak na príhovor svätej Filomény. To on vybral vhodnú chvíľu, a nie my.
Vďaka nášmu príbehu nás Boh naučil, že je potrebné byť trpezlivým, že v živote nie sú udalosti náhodné, alebo zbytočné. Aj tie zdanlivo najťažšie, zraňujúce, či nechcené poslúžili na prejavenie sa Božej slávy. Zažili sme, že Boh môže dokonca aj veľmi hlboké utrpenie a vzburu zmeniť na úprimný pocit vďačnosti. On nikdy nespí ani nikdy nič neponecháva náhode, a čo je najvýznamnejšie, miluje každého bezhranične. Nám navyše daroval svätú Filoménu, ktorá sa stala nezlyhávajúcou sprostredkovateľkou u neho.
Masima
