Svätá Margita Wardová - mučeníčka

Nevie sa presne, kedy sa narodila, vlastne ani nejaké podrobnosti z jej života, zato sa však vie, kedy a hlavne ako zomrela. Patrí medzi tie stovky a tisícky anglických mučeníkov, ktorí radšej podstúpili smrť, než aby zradili Krista a medzi tie desiatky, ktoré za heroický postoj odmenila cirkev cťou oltára.

Krv, ktorú pre Krista preliala, bola takpovediac modrej farby. Margita Wardová totiž pochádzala zo šľachtickej rodiny Cogletonov, sídliacou v grófstve Cheshire. V dobách vlády kráľovnej Alžbety I. bola dvornou dámou kňažnej Whitallovej, ktorá sa pohybovala na Alžbetinej dvore. 

Alžbeta svojím počínaním dosvedčila, že jablko nepadá ďaleko od stromu, a "poctivo" pokračovala v zločinnej politike svojho otca Henricha VIII., spočívajúcom v prenasledovaní Cirkvi, zaberaní jej majetkov, stíhaní katolíkov, ktorí sa odmietli podriadiť zákonu, ktorý stanovil, že hlavou anglickej cirkvi je panovník, prípadne panovníčka, a nie pápež, čím sa v očiach Henricha aj Alžbety dopustili vlastizrady.

Skôr než sa Margita narodila, prišli o život už celé zástupy Rímu verných katolíkov. Aj počas svojho dospievania bola svedkom množstva popráv tých, čo nezradili, a vídala ich sťaté hlavy narazené pre výstrahu na kopije nad bránami Londýna. 

Celkom určite sa modlila, aby pokiaľ bude tejto skúške z najťažších podrobená aj ona, nezlyhala a uhájila vernosť Kristovi trebárs aj za cenu straty vlastného života.

Pre Margitu Wardovú sa nezadržateľne blížil okamih, kedy bude môcť podobnú návratnosť obete sama uskutočniť. Jedného dňa dopadli drábi P. Williama Wattsona, Margitinho priateľa, autora spisu, v ktorom potrel všetky argumenty zástancov nových náboženských poriadkov. Skončil vo väzení v Toweri, kde ho väznitelia podrobili nesmierne krutej tortúre. 

Neborák vytrvalo odmietal zložiť prísahu kráľovnej, ako svojej najvyššej duchovnej autorite, ale nakoniec neľudské trýznenie nevydržal a prísahu predsa len zložil. Sotva ho ale prepustili na slobodu, verejne svoju prísahu odvolal s tým, že k nej bol donútený násilím. 

Znovu skončil v rukách katových ozbrojencov, ktorým sa však tentoraz ani napriek vystupňovanému mučeniu P. Wattsona zlomiť nepodarilo, a to ani potom, čo nad ním bol vynesený ortieľ smrti. Ani to ním nepohlo k tomu, aby zradil Krista.

Istý podiel zásluh na Wattsonovom zotrvávaní pri viere predkov mala aj Margita Wardová, ktorá svojho priateľa vo väzení v Bridewelli navštevovala a posilňovala na duchu. Niekoľko dní pred ohlásenou popravou mu doniesla do cely povraz. Kňaz po ňom zošplhal dole, kde ho mala čakať dôveryhodná spojka a doviesť na loď kotviacu na Temži, na palube ktorej mal odplávať na bezpečné miesto. 

Dohodnutý lodník však na poslednú chvíľu pomoc odriekol, Margita preto musela improvizovať. Narýchlo sa dohovorila so svojim známym Johnom Roche, ktorý si ochotne s utečencom P. Williamom vymenil odev a doviedol ho do vopred pripraveného úkrytu. 

Nebolo pochýb, kto za útekom na smrť odsúdeného kňaza stál - Margita Wardová. Nikto iný ho v Bridewille nenavštevoval, navyše sa Margite cez všetko úsilie nepodarilo odviazať zadrhnutý koniec povrazu od mreže okna, z ktorého sa P. William spustil dole. Polapený bol aj John Roche, a to vďaka sutane, ktorú si nestihol prezliecť.

Väznitelia nehľadeli na fakt, že pred sebou majú ženu, a podrobili Margitu tortúre. Potrebovali z nej dostať, kde sa utečenec ukrýva. Vytiahli ju teda za zápästie k stropu, až sa zeme dotýkala iba končekmi prstov nôh, a bičovali ju hlava nehlava.

Margita chvíľami strácala vedomie, ku koncu ju vďaka trvalej neprirodzenej polohe a nepretržitému bitiu postihlo čiastočné ochrnutie, ale napriek tomu ani slovkom neprezradila, kde sa P. William skrýva. Sudcovi potom na jeho výzvu, aby si predsa len dala povedať, do očí šprihla, že je rada, že "zachránila aspoň jednu nevinnú ovcu z pazúrov krvilačných vlkov". 

Rezolútne tiež odmietla ponuku zachrániť si život za cenu zrady katolíckej viery. A tak bola 30. augusta 1588 na popravisku v Tyburne obesená. Zároveň s ňou slučka povrazu ukončila život ďalších katolíkov, ktorí vymenili pozemský život za ten v nebeskom kráľovstve - Johnovi Rochemu, Richardovi Leighovi, Edwardovi Shelleymu, Richardovi Martinovi a Richardovi Lloydovi (Flower). 

Všetci boli pápežom Piom XI. v roku 1929 vyhlásení za blahoslavených, Margita potom v roku 1972 pápežom Pavlom VI. v skupine 40 anglických mučeníkov za svätú - za to, že zostala verná Kristovi Ježišovi i jeho námestníkovi tu na zemi.

Masima