Tento služobník Boží, Matteo da Agnone, sa narodil pravdepodobne v roku 1563 v Agnone v oblasti Alto Molise (dnešná provincia Isernia). Jeho otec sa volal Giuseppe Lolli, meno matky nepoznáme. Pokrstený bol ako Prospero a od detstva prejavoval bystrú inteligenciu v škole aj pri hrách so sestrami. Keď sa raz hrali so spolužiakom so strelnou zbraňou, ktorú spolužiak tajne vzal svojmu otcovi, vystrelila a jeho kamarát zomrel. Hoci bol malý Prospero nevinný, musel opustiť rodnú dedinu. Rodičia ho ukryli vo vzdialenej dedine u jedných priateľov.
Prospero mohol asi trinásť rokov, keď odišiel do Neapola študovať filozofiu a medicínu. Zostal tam tri roky a študoval u jezuitov, medzi ktorými si tiež našiel duchovného vodcu. Na radu blízkeho priateľa, ktorý sa neskôr stal kapucínom pod menom Tomáš z Trivento, zvolil si prísny rád kapucínov a zaklopal na bránu kapucínskeho kláštora Concezione v Neapole. Bol prijatý a okolo roku 1579 poslaný do noviciátu Sessa Aurunca, kde prijal kapucínsky habit a s ním aj meno brat Matteo (Matúš).
Počas ročného noviciátu musel po mnohých rokoch znovu prísť do Agnone, keď zomreli jeho rodičia, aby dohliadol na konanie príbuzných. Po návrate do noviciátu zložil rehoľné sľuby a bol pridelený do Aversa. Jeho sestry sa však postarali o to, že bol preložený späť do rodného kraja Foggia, do kláštora zasväteného svätému Archanjelovi Michaelovi.
Provinčný predstavený Silvester z Rossana ho určil pre kláštor v Serracapriole. Pravdepodobne v roku 1586 bol potom poslaný na štúdiá do Bologne, aby navštevoval prednášky slávneho znalca svätého Bonaventúru teológie Pietra Trigoso z Calatayud.
V roku 1592 dokončil štúdiá, bol vysvätený za kňaza a generálny minister Girolamo da Polizzi Generosa mu dal kazateľský patent. Ihneď bol poslaný kázať v advente a v pôste roku 1593 do Modeny, o rok neskôr do Bologne a do Castelnuovo dei Terzi, v roku 1595 do Bozzola a do Ferrary.
Z tohto obdobia pochádza dodnes zachovaný rukopis jeho kázania, ktorý predstavuje hlavný doklad pre opis jeho duchovného a kultúrneho sveta, zameraného na Kristovo utrpenie a na Máriu nepoškvrnenú a nanebovzatú. Jeho usilovná kazateľská činnosť ohrozila jeho zdravotný stav, v roku 1596 musel svoju pastoračnú činnosť prerušiť.
Keď sa konečne vrátil do provincie, bol zvolený predstaveným a učiteľom (lektorom) logiky v študijnom konvente vo Vasto v provincii Chieti. V roku 1598 bol na tri roky zvolený za provinciála, ale aj počas tohto obdobia si našiel čas na kázeň v Manfredonii, Troii, Serracapriole a v Monte Sant' Angelo. Pri kázni v Agnone sa verejne uzmieril s matkou kamaráta z detstva, ktorého kedysi nechtiac zabil, čo všetkých obyvateľov dediny veľmi dojalo. Jeho pôsobenie bolo natoľko účinné, že sa ľudia rozhodli vybudovať kapucínsky kláštor, ktorého stavba bola ukončená roku 1608.
Medzitým bol brat Matteo zvolený magistrom novicov a túto funkciu zastával aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1601 bol tiež poverený funkciou generálneho vizitátora provincie Bari. Po svojom návrate do provincie roku 1602 bol predstaveným, definitórom a lektorom v Serracapriole, vo Vasto a v Agnone. Súčasne pokračoval v kazateľskej činnosti na rôznych miestach. Bol veľmi komunikatívny a pri svojej učiteľskej činnosti v škole používal na svoju dobu neobvyklé skriptá, s ktorých pomocou vyučoval.
Roku 1613 sa stal generálnym definitórom, kvardiánom a lektorom v Agnone a zostal tam až do roku 1616. Počas týchto rokov zomrel jeho blízky priateľ a súčasne predstavený a provinciál otec Tomáš z Trivento. Matteo bol pri ňom počas jeho smrteľného zápasu a oslávil ho v dojemnej pohrebnej reči.
V čase, keď sa v Bologni pripravoval na svoje kňazské svätenie, došlo k udalosti, pri ktorej vyšla najavo jeho mimoriadna charizma oslobodzovať od zlých duchov, ktorej sa mu dostalo od Boha a ktorá z neho urobila jedného z najmocnejších exorcistov v dejinách Cirkvi.
Žena z Castelbolognese, držaná diablom trinásť rokov, bola odvezená do Bologne na exorcizmus, ale počas exorcizmu začali démoni ústami posadnutého kričať: "Robte čo chcete, nikdy sa odtiaľto nedostaneme, ak nepríde Fra Matteo d'Agnone, ktorého pokora nás predovšetkým znepokojuje a bičuje."
Brat Matteo bol vo svojej cele ponorený do štúdia a modlitby, a keď ho prišli zavolať, odmietol ich nasledovať, myslel, že je to diabolský podvod. Ale na rozkaz nadriadeného bol nútený ísť k posadnutej a diabol vzápätí zvolal: "Tu je ... čo odo mňa tento Fra Matteo chce? Už nemôžem trpieť, keď ho vidím." A v tom okamihu utiekol a nechal ženu voľnú. Bolo spočítané, že za celý svoj život tento služobník Boží oslobodil najmenej 650 posadnutých.
Matteo mal okrem toho aj ducha proroctva a duchovného rozlišovania, milosť hlbokej modlitby, v ktorej bol často uchvátený do extázy, dar jemnej lásky k chudobným a chorým. V jeho prítomnosti vždy vládlo ovzdušie duchovnosti a ľudovej zbožnosti. Zomrel v Serracapriole a počas svojich posledných okamihov si nechal predčítať zo svojho spisu Vyhlásenie v hodine smrti a stále sa pritom uprene pozeral na kríž. Diecézny proces o povesti svätosti bol oficiálne zahájený 19. júna 1996.
Charizmu Fra Mattea da Agnoneho ako exorcistu znova objavil otec Cipriano de Meo (narodený v roku 1924), dekan exorcistov, ako aj vicepostulátor kanonizácie otca Mattea da Agnone. Otec Ciprian za 56 rokov exorcistickej služby zažil, že pri kontakte s hrobom otca Matteo da Agnone a s jeho relikviami vyrušovaní ľudia, sú veľmi výbušní a diabol sa v nich prejavuje násilím. Diabol ústami posadnutých narieka, že ho vzývanie otca Mattea mučí.
Otec Cipriano zhromaždil v dvoch objemných zväzkoch rozhovory s diablom, ktoré zaznamenal počas exorcizmov v rokoch 1986 až 2003. Čítanie je silným podnetom k viere a dôležitou podporou pre dôvod kanonizácie dona Mattea. Niekoľko pasáží z rozhovoru exorcistu so satanom, v ktorom nepriateľ priznáva svätosť Božieho služobníka:
Démon s hnevom: "Nemám rád Mattea, pretože zapácha po Kristovi! ... Smrdí to blaženosťou, svätosťou a ja to nemôžem vydržať ... Nechcem počuť o tom, kto by mi mohol spôsobiť veľkú škodu, ak by si mu podal ruku. Nemusíš to nikomu dávať vedieť."
Exorcista: "Príčina blahorečenia otca Mattea je môjmu srdcu blízka ..."
Démon: "Nevieš, čo nám robí. Prestaň sa tým zaoberať!"
Exorcista: "Prečo tak hovoríš?"
Démon: "Pretože ten mŕtvy muž je veľmi nebezpečný, nebezpečnejší, ako keď bol nažive, a bude to ešte viac, ak bude kanonizácia pokračovať a keď bude ten prekliaty oslávený tvojou vinou."
zdroj: teleradiopadrepio.it