%20(1).jpg)
Stalo sa to v noci zo 14. na 15. septembra roku 1530. Jeden z bratov žijúcich v kláštore dominikánov v kalábrijskom talianskom meste Soriano chystal veci na rannú svätú omšu. Zapaľoval sviece na hornom oltári, keď tu zrazu v ich jase uvidel postavy troch žien.
Brat Lorenzo sa tomu začudoval, lebo dvere boli zamknuté, nikde ani len škáročka, ktorou by čo i len myš mohla prekĺznuť. Nemal však veľa času na rozmýšľanie, lebo už sa k nemu jedna z tých žien približovala.
„Komu je zasvätený tento kostol?“ opýtala sa.
„Svätému Dominikovi,“ odpovedal brat Lorenzo.
„Máte tu obraz toho svätého?“ vyzvedala ďalej.
„Nie, nemáme,“ povedal popravde rehoľník.
Keď to žena počula, náhle mu vložila do rúk zvitok papiera a kým naň brat Lorenzo upieral zrak, stratila sa aj so svojimi dvoma spoločníčkami v stemnelej lodi kostola. Brat Lorenzo vtedy rozvinul papier a, čuduj sa svete, pred očami mal obraz svätého Dominika. Nebolo sa komu poďakovať, lebo po troch ženách akoby sa zľahla zem, a tak utekal o tejto nevšednej udalosti povedať svojim spolubratom.
Otec Galiano s ďalšími dvoma sa vrátili do kostola, rozhliadali sa, vypytovali, ale za ženami akoby sa zľahla zem. Dominikáni si zrazu uvedomili, že obraz je darom nebies. Posledné zvyšky váhavosti sa rozptýlili už nasledujúcu noc, keď sa pravdepodobne bratovi Galianovi ukázala jedna z trojice žien. Predstavila sa ako Katarína Alexandrijská a povedala, že v kostole bola s Pannou Máriou a svätou Máriou Magdalénou.
Obraz sa po týchto udalostiach stal čoskoro známym najmä vďaka zázrakom, ktoré ľudia jeho prostredníctvom zažili. A hoci nemožno povedať, že by bol vyslovene umeleckým dielom, výrazná expresia tváre svätého Dominika a emócie, ktoré vyjadruje, sa zatiaľ nepodarilo nikomu napodobniť. Je veľa dôkazov potvrdzujúcich, že nik neurobil z obrazu vernú kópiu. Akoby sám svätý znemožňoval umelcom práce na kopírovaní. Veľa kópií zostalo nedokončených a tie, ktoré vznikli, sa od originálu značne líšia.
Lenže to ešte stále nie je odhalenie všetkého tajomného, ktoré s obrazom svätého Dominika súvisí. Málokto totiž vie, že svätý Dominik je patrónom neplodných žien, tehotných a rodičiek. Pásik odmeraný podľa obvodu zázračného obrazu nosia ženy uviazaný okolo pása. Vyrobený je z bavlnenej stužky a sú na ňom slová modlitby, ktorou sa v hodine smrti lúčil s týmto svetom svätý Dominik. Vtedy sľúbil svojim bratom, čo boli okolo neho, pomoc a orodovanie u Boha, keď zastane pred jeho trónom. „Ó, spem miram – Ó, vzácna nádej…“
Ženy – rodičky, neplodné a tehotné, prosiace o pomoc a orodovanie svätého Dominika, svojho patróna – nosili pásik najprv pripnutý na odeve, neskôr sa ním opásali a nosili ho tak dlho, kým sa ich problém nevyriešil. Samozrejme, nie pásiku treba pripísať zázračnú moc, ten je vonkajším požehnaným znakom, ale modlitbe, ktorú vrúcne, aj niekoľko ráz denne, odriekali ženy v ťažkostiach, vo viere, že im svätý Dominik pomôže. Viera a láska sú základom prosebnej modlitby…
Vzácne svedectvá o tejto pomoci nedávno zverejnili sestry dominikánky z Poľska. Ich brožúrka je plná vypočutých modlitieb žien a fotografií ich detí. Sú to matky, čo dlhé roky márne čakali na počatie a niektoré potom aj na zdravonarodené deti, o ktorých lekári vyhlasovali s veľkou pravdepodobnosťou, ba istotou, že budú mentálne alebo fyzicky postihnuté. Mamičkám odporúčali akurát interrupciu.
Ale svedectvá matiek nekončia. Keď Pán vypočuje prosby mnohých ďalších žien, ktoré sa medzitým k pásiku dostali, a nakloní svoj sluch orodovaniu svätého Dominika, budú aj ďalšie.
Úžasné, aké cesty si vyberá Pán na splnenie ľudských túžob a ako tajomne začleňuje do svojich plánov ľudí. Ó, spem miram – Ó, vzácna nádej…
Masima
zdroj: dominikani.sk
