Narodenie Panny Márie

Betlehem je malé mestečko nachádzajúce sa 8 kilometrov južne od Jeruzalema. Práve toto najmenšie mestečko si Boh vyberá, aby prejavil svoju moc. Dejiny spásy poznajú viac takýchto udalostí, ktorými chce Boh ponížiť to, čo je pyšné a mocné v očiach sveta. Spomeňme si na mladého chlapca Dávida, ktorý ponížil pyšného Goliáša, proroka Jeremiáša, ktorý sa bránil prorockému poslaniu slovami: „Ach Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som,“ a nakoniec sa stal jedným z najväčších prorokov v Izraeli. Medzi všetkými týmito najmenšími, o ktorých svet nemá záujem, vyčnieva pokorná Pánova služobnica Mária. 

Napriek tomu, že nebola v očiach sveta ničím výnimočná, Boh si ju vyvolil pred vekmi a pripravil ju na to, aby sa stala matkou jeho Syna. Knihy Svätého Písma nehovoria nič o narodení a detstve Panny Márie. Veľmi skromné a neisté správy z prvých storočí kresťanstva podávajú apokryfné spisy. Podľa nich boli rodičmi Panny Márie bohabojní ľudia Joachim a Anna. 

Svätý Joachim často putoval do jeruzalemského chrámu, aby priniesol Bohu obetu. Kňazi v chráme mu vyčítali bezvýznamnosť jeho obety, pretože nesplodil potomka. Takýto postoj kňazov ho veľmi ranil. Preto odišiel na púšť, kde sa 40 dní postil a modlil, aby Boh z neho a z jeho manželky sňal túto hanbu. 

Na tento úmysel sa modlila i Anna. Napokon Boh vypočul ich prosby a Anna počala a porodila dievčatko, ktoré neskôr odovzdala na výchovu do jeruzalemského chrámu. Podľa tradície v ňom Mária prebývala až do 12. roku svojho života.

Milosrdný Bože, uštedri nám svoju nebeskú milosť, 

a keďže narodenie Spasiteľa z presvätej Panny bolo počiatkom našej spásy, 

nech oslava jej narodenia upevní pokoj na celom svete. 

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, 

ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje 

v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Aj keď sú to apokryfické udalosti, samotné tajomstvo počatia a narodenia Panny Márie sa odzrkadľuje v slovách apoštola Pavla z Listu Rimanom: „Lebo (Boh), ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ 

Boh si vyvolil túto pokornú služobnicu, aby mohla dať svetu jeho Syna, aby sa on stal prvorodený medzi mnohými bratmi. To je jej povolanie, to je životná misia Márie. Ona sa narodila, aby Boh mohol prísť na svet v ľudskom tele. Je ako ranná zora, ktorá za svoj lesk vďačí vychádzajúcemu slnku. Mária za všetko, aj za svoje narodenie, vďačí svojmu Synovi, jedinému Slnku.

Mária, Bohom vyvolená Pánova služobnica na sviatok svojho narodenia pripomína každému z nás, že aj my sme Bohom určení, aby sme vo svojom živote nosili obraz jeho Syna. Každý z nás sa stáva skrze sviatosť krstu a birmovania Božím vyvoleným. Je určený na to, aby bol rannou hviezdou. Na prahu tretieho tisícročia je potrebné, aby si kresťania uvedomili toto poslanie, ktoré má zahanbiť pyšných a veľkých tohto sveta.

Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a svätý Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.

Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš.

Ustanovenie sviatku

Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov. 

Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kánonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách. Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.

Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. 

Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty.

Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho svätý Ján Zlatoústy, svätý Proklus, svätý Epifán, svätý Augustín a svätý Roman Sladkopevec. 

Palestínska tradícia hovorí, že svätá Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. stor.

Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. storočí, najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. 

Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone svätej Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. decembra) a tiež preto, lebo v tento deň mal byť posvätený chrám zasvätený Panne Márii v Jeruzaleme.

Sviatok narodenia Panny Márie, ktorý patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov východného cirkevného roku nám pripomína, kým je Mária a aké je jej postavenie v dejinách spásy. V knihe proroka Micheáša čítame: „Betlehem efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela.“ 

Narodenie Panny Márie vo videní ctihodnej Anny Kataríny Emmerichovej

Večer prišli do Anninho domu tri príbuzné. Išli za Annou, ktorá bola vo svojej izbe za kozubom, a objali ju. Keď im Anna povedala, že sa blíži čas pôrodu, spolu odriekali žalm: „Nech je pochválený Pán, On sa zľutoval nad svojím ľudom, vyslobodil Izrael a splnil sľub, ktorý dal Adamovi v raji, že plod ženy rozdlávi hlavu hada...“ Už si nespomínam presne na poradie týchto slov.

Anna bola pohrúžená do modlitby a riekla: „Semeno, ktoré dal Boh Abrahámovi, dozrelo pri mne.“ Potom odriekala slová, ktorými bol Sáre prisľúbený Izák, a vravela: „Kvet Áronovej palice rozkvitol vo mne.“ Kým to hovorila, akoby ňou prenikalo svetlo, aj miestnosť naplnil jas a nad týmto všetkým sa zjavil Jakubov rebrík. Ženy ustrnuli v údive a myslím, že aj ony videli toto zjavenie.

Keď sa pomodlili, sluhovia im ponúkli skromné občerstvenie, chlieb, ovocie a vodu. Postojačky si zajedli, napili sa a potom si ľahli do polnoci, aby si po ceste odpočinuli. Anna ostala hore a modlila sa. O polnoci ženy zobudila, aby sa modlili s ňou. Nasledovali ju za záves, za ktorým sa nachádzala jej modlitebňa.

Anna otvorila dvere na malej skrinke, v ktorej boli posvätné predmety a ktorá bola osvetlená dvomi lampami. Bol to taký malý oltárik. V jednej nádobe bolo niekoľko Sáriných vlasov, ktoré si Anna veľmi uctievala, relikvie Jozefa, ktoré Mojžiš priniesol z Egypta, kúsok Tobiášovho rúcha a malý biely kalich hruškovitého tvaru, z ktorého pil Abrahám, keď ho požehnal anjel a neskôr tento kalich zdedil Joachim.

Anna si pred skrinkou kľakla, dve ženy po jej pravici a ľavici a jedna za chrbtom. Znovu odriekali žalm, myslím, že to bol ten, v ktorom sa spomína Mojžišov horiaci ker.

Miestnosť opäť naplnilo nadprirodzené svetlo a sústredilo sa okolo Anny. Vystrašené ženy popadali tvárami k zemi. Svetlo nadobudlo tvar Mojžišovho horiaceho kra na vrchu Horeb, takže Anna im úplne zmizla spred očí. Plameň žiaril smerom dovnútra a ja som zrazu uvidela, že Anna má v náručí malú Máriu. Zavinula ju do svojho plášťa, pritúlila si ju na prsia a potom ju položila na podnožku pred oltárikom a modlila sa. Dievčatko začalo plakať, tak ho Anna zavinula do sivého a červeného súkna, takže bol odhalený len hrudníček, rúčky a hlavička. Svetlo v tvare horiaceho kra zmizlo.

Ženy vstali, užasnuté objímali novorodeniatko a plakali od radosti. Vtedy zaspievali chválospev a Anna pozdvihla bábätko v geste obetovania. Izbu znovu zaplavil jas a videla som anjelov, ktorí prespevovali glória a aleluja. Počula som, ako povedali, že na dvadsiaty deň majú dať dieťatku meno Mária.

Anna išla do svojej izby a ľahla si. Ženy rozvinuli dieťatko, umyli ho, znovu ho zavinuli a napokon ho odniesli jeho matke, ktorá ho uložila do malého koša, ktorý sa dal presunúť ku stene alebo k nohám postele, aby bola maličká blízko pri mame alebo trochu ďalej od nej.

Potom zavolali otca Joachima. Pribehol ku Anninej posteli, kľakol si a plakal nad dievčatkom od radosti. Vzal ju do náručia, zdvihol k nebu a zaspieval pieseň chvál, ako Zachariáš pri narodení Jána. V žalme hovoril o svätom zárodku, ktorý vložil Boh do Abraháma a ktorý teraz v tomto dievčatku rozkvitol a stal sa telom. Hovoril tiež, že teraz sa naplnilo slovo proroka: „Vyklíčila ratolesť z koreňa Jesseho.“ Pokorne a úprimne vyznal, že teraz zomrie spokojný.

Až vtedy ma napadlo, že Mária Héliho, staršia Máriina sestra, nevidela dieťatko medzi prvými. Hoci sama už bola niekoľko rokov matkou, nebola prítomná pri Máriinom narodení. Azda to bolo tak preto, lebo podľa židovských zákonov sa nepatrilo, aby dcéra pomáhala pri pôrode matky.

V nasledujúce ráno sa zišli v dome Joachima a Anny sluhovia, slúžky a mnoho iných ľudí z okolia. Vchádzali dnu po malých skupinách a ženy všetkým ukázali dieťatko. Všetci boli dojatí a viacerí zmenili svoj život k lepšiemu.

Susedia z okolia prišli preto, lebo v noci videli okolo domu veľký jas, a preto, lebo pôrod Anny, o ktorej si mysleli, že je neplodná, považovali za veľkú milosť nebies.

Keď sa Mária narodila, videla som veľké a radostné zmeny na prírode, všetkých zvieratách a srdciach dobrých ľudí. Hriešnikov však ovládol pocit úzkosti.

V Jeruzaleme som videla starého kňaza Simeona, ktorý býval v chráme. Zobudil sa práve v hodinu Máriinho narodenia na krik človeka, ktorý bol posadnutý zlým duchom a dobýjal sa do jeho príbytku. Simeon mu otvoril a satan zreval, že musí odísť, lebo sa narodila Panna a na zemi je veľa anjelov, ktorí ho trápia. Simeon sa modlil a diabol vyšiel z toho úbohého človeka, ktorý konečne našiel pokoj. Bola som veľmi šťastná, že som videla starého Simeona.

Zobudila sa aj prorokyňa Anna a Noemi, sestra Lazárovej matky, ktorá bývala v chráme a neskôr sa stala Máriinou učiteľkou. Aj ony mali videnia narodenia vyvoleného dievčatka. Zišli sa a rozprávali sa o tom, čo videli. Myslím, že sa so svätou Annou poznali.

Na druhý deň po narodení Márie, 9. septembra, sa do domu Anny a Joachima zišlo množstvo príbuzných. Počula som veľa mien, ale zabudla som ich. Prišlo aj veľa Joachimových sluhov, ktorí pracovali na vzdialených hospodárstvach. Všetkým ukázali bábätko a všetkých zaplavila veľká radosť. V dome usporiadali veselú hostinu.

Masima