%20(1).jpg)
Podobne ako svätý Ján Kapistránsky kráčal aj svätý Jakub z Marky (1394 - 1476) v duchovných šľapajach svätého Bernardína. Bol synom jednoduchých roľníkov z regiónu Marky v strednom Taliansku – odtiaľ pochádza jeho neskoršie prímenie. Pracoval ako pastier a bol analfabetom, až kým jeden z jeho príbuzných, ktorý bol kňazom, neodhalil jeho nadanie.
Rovnako ako Ján, študoval aj Jakub právo v Perugii a stal sa sudcom. Na Veľký piatok v roku 1416 hlboko precítil a zažil lásku Ukrižovaného a ako 22-ročný vstúpil v Assisi k františkánom. Jeho prvý habit mu vlastnoručne ušil Bernardín Sienský; stal sa jeho otcovským priateľom a učiteľom.
Jakubovo mimoriadne kazateľské nadanie sa ukázalo hneď po kňazskej vysviacke a pod Bernardínovým vplyvom sa k tomu pridala aj živá gestikulácia a technika hlasu. Tak sa z neho stal charizmatický kazateľ, oplývajúci zápalom a taktom zároveň, ktorý za 40 rokov precestoval celé Taliansko a slávu a moc mena Ježiš zaniesol aj na Balkán, do Bosny a Rumunska.
Ešte viac ako Bernardín a Ján bol Jakub veľkým askétom, a preto vyzeral zostarnuto. No napriek tomu bol plný mladistvej sily a pozornej lásky a jeho osobnosť všade zanechávala silný dojem. Podobne ako jeho dvaja priatelia, aj on sa prejavil ako reformátor svojho rádu, zástanca chudobných, radca a zmierovateľ.
Ale monogram s menom Ježiš nerozširoval Jakub vo forme Bernardínovho slnka s nápisom IHS. Nechal železnou pečiatkou tlačiť na kúsky papiera znak v tvare kosoštvorca s monogramom IHS, a tento znak nazval „breve“ (v taliančine „škapuliar“). Ľuďom porozdával tisícky takýchto kúskov papiera – „breve“ a počas modlitby a požehnania ich prikladal na trpiacich.
Udialo sa takto mnoho zázrakov, o ktorých sa zachovali nespočetné záznamy o uzdraveniach zo všemožných chorôb, tiež sa píše o obráteniach a oslobodeniach od démonov. To všetko sa dialo silou Ježišovho mena cez tohto svätého, kdekoľvek kázal. Stačilo, aby chorým priniesli do domu lístky s Ježišovým menom, a ak ho títo s dôverou prijali, mnohí sa uzdravili.
V roku 1468 bol svätý Jakub spolu so svojím verným spoločníkom bratom Venantiom na ceste do Ríma a prechádzal cez dedinu Monterotondo. Hneď ako sa o jeho príchode obyvatelia dozvedeli, začali k nemu prinášať chorých. Medzi nimi bol aj jeden 18-ročný chlapec, hluchonemý od narodenia. Jakub mu naznačil, že má vyplaziť jazyk, na ktorý mu potom priložil lístok s Ježišovým menom.
To isté spravil aj s chlapcovými ušami a mladému mužovi povedal: „Povedz: Ježiš!“ A chorý hneď zvolal: „Ježiš, Mária, Mária!“
Nato sa svätec obrátil k bratovi Venantiovi a povedal: „Čo na to hovoríš? Ten rozpráva lepšie ako ja!“
Niet divu, že františkán Jakub rád vyprosoval uzdravenie v Ježišovom mene pre choré deti. Za jeho najznámejší zázrak sa považuje, keď prebral k životu jedného malého chlapca, ktorý bol tri dni mŕtvy.
Neporušené telo svätého Jakuba z Marky odpočíva vo františkánskom kláštore, založenom ním samotným v jeho rodnom meste Monteprandone, ktoré je vzdialené iba 5 kilometrov od pobrežia Jadranského mora. V kláštornom múzeu sa ešte nachádza železná pečiatka s monogramom IHS a s písmenami IA, začiatočnými písmenami jeho vlastného mena (IACOBUS). S touto pečiatkou zhotovoval svätec povestné „breve“.
