%20(1).jpg)
Aj dnes by sa našlo asi dosť kresťanov, ktorí nevedia, čo si počať s mariánskou úctou. Možno nám bude povzbudením, že aj taká vzácna svätica, ako je svätá Terézia z Lisieux, bola nútená svoj vlastný vzťah k Panne Márii a mariánskym pobožnostiam postupne hľadať: musela s evanjeliom v ruke podniknúť akúsi reštaurátorskú prácu, pri ktorej sa jej pod skrášľujúcimi zbožnými nánosmi dobovej spirituality viac a viac odkrývala pôvodná Máriina tvár, tá nádherne prostá a v najlepšom slova zmysle ľudská postava Ježišovej a matky a našej matky.
Mnohý katolík by asi ťažko uveril, že nasledujúci výrok mohol vyjsť z pera svätej Terezky, karmelitánky - teda rádu zasväteného zvláštnym spôsobom Panne Márii: "Keď sa mám modliť ruženec (je mi hanba to priznať), stojí ma to viac, ako používať nejaký kajúci nástroj. Cítim, že sa ho modlím tak zle! Márne sa snažím rozjímať ružencové tajomstvá, nedokážem upútať na nich myseľ ... Dlho som bola zdrvená týmto nedostatkom zbožnosti, ktorý ma udivoval. Veď toľko milujem svätú Pannu, že by mi malo byť jednoduché konať k jej cti modlitby, ktoré sú jej milé. Teraz sa už netrápim, myslím si, že Kráľovná nebies je predsa mojou Matkou, musí vidieť moju dobrú vôľu a uspokojuje sa s ňou."
Terézia mala pritom oproti mnohým z nás veľkú výhodu, pretože s Pannou Máriou prežila krásnu osobnú skúsenosť, keď v desiatich rokoch na jej príhovor a skrze jej úsmev prežila uzdravenie z veľmi vážnej psychosomatickej choroby. Nemusela sa teda namáhavo prepracovávať k vôbec nejakému vzťahu k Márii. Vzťah už tu darom Božím bol, nielen zdedený rodinnou výchovou, ale konkrétny a osobný. Terézia pre budúcnosť nikdy nezabudne, že Mária je niekým, komu na nás nesmierne záleží, pretože jej srdce je úplne zajedno v láske so srdcom Ježišovým. Neskôr to vysloví jasne vo svojej básni / piesni venovanej Matke Božej: "Mária, ty nás miluješ ako nás miluje Ježiš ...."
Zázračná udalosť z detstva však nie je základom jej vzťahu k Márii, základom sú evanjelia, jej najobľúbenejšie a napokon jediné duchovné čítanie; preto ju toľko mrzí, keď sa zásluhou jej rodnej sestry správa o uzdravujúcim úsmeve Panny Márie dostane aj na Karmel a niektoré sestry ju uvítajú ako senzáciu, nemôžu sa nasýtiť rozprávaním udalosti a chcú ďalšie a ďalšie detaily Terezkinho "videnia".
Terezka je ešte dieťa, ale nejako tuší, že touto senzáciechtivosťou sa sestry úplne míňajú s podstatou veci. Ako už bolo povedané, aj ona považuje mimoriadnu skúsenosť za veľký dar, ale svoju vieru na nej vedome nestavia. V tomto ohľade je jej nakoniec inšpiráciou práve Matka Ježišova, ktorá predsa "žila z viery ako my", nie v samých videniach a mimoriadnych duchovných zážitkoch, ako zdôrazňuje Terézia nedlho pred svojou smrťou v už spomínanej piesni: "Matka plná milosti, viem, že v Nazarete si bola chudobná a nechcela si nič viac; zázraky, extázy ani vytrhnutiu tvoj život nezdobí, Kráľovná svätých! Na zemi je veľký zástup maličkých, ktorí na teba môžu bez bázne hľadieť. Cestou obyčajnú, Matka nedostižná, chceš kráčať a do neba je viesť."
Terézia nemá rada, keď sa Mária stáva objektom veľavravnej kazateľskej výrečnosti a preháňania všetkého druhu: "Je dobré hovoriť o jej prednostiach, ale nemá sa hovoriť len o tom, a či sa pri nejakej reči od začiatku až do konca musí volať "ach, ach !", je to prehnané! Ktovie, či by to niekoho neprimälo až k tomu, že by pocítil akúsi priehradu medzi stvorením tak výnimočným a sebou."
Terezka je tiež proti tomu, aby sa z Panny Márie robil pre jej zvláštne milosti nedostihnuteľný ideál pre každý životný stav, či aby sa z jej života robila jedna veľká mimoriadnosť. Pod dojmom všetkého toho, čo musela za svoj život na danú tému vypočuť, sa raz dočista rozhorlí a vyhlási pred sestrou Anežkou:
"Ako rada by som sa stala kňazom, aby som mohla rozprávať o Matke Božej. Stačilo by mi to jedenkrát a povedala by som všetko, čo si o tom myslím. Najprv by som vysvetlila, ako málo poznáme jej život: nemali by sa hovoriť veci nepravdepodobné, alebo to, čo nepoznáme; napríklad to, že úplne malá, v troch rokoch, išla svätá Panna obetovať sa Bohu s vrúcnymi a celkom mimoriadnymi pocitmi lásky. (...)
Aby sa mi nejaká reč o Panne Márii páčila a prospievala mi, je potrebné, aby som videla jej skutočný život, nie život predpokladaný; a som si istá, že jej skutočný život musel byť veľmi prostý. Ukazujú nám ju neprístupnú; bolo by však potrebné ukázať, že je možné ju napodobňovať, zdôrazniť jej cnosti, povedať, že žila z viery ako my, dokázať to z evanjelia, kde čítame: "Nepochopili, čo im povedal" ... A iné miesto, rovnako tajomné: "Jeho rodičia žasli nad tým, čo o ňom bolo povedané "... Vieme dobre, že svätá Panna je kráľovnou neba a zeme, ale je viac Matkou než kráľovnou .... "
Teréziu na Márii upútava všetko to, v čom je nasledovateľná - a v čom je darom pre nás, svoje deti. Fascinuje ju úžasná Máriina miernosť a pokora, ktorá však nemá nič spoločné s pasivitou a ušliapanosťou, práve naopak: je odvahou viery, hlbokým vnútorným smädom po spravodlivosti, po jedinom Spravodlivom ...
Terézia ospevuje Máriinu pokoru, ktorá ju v istom zmysle slova činí všemohúcou, pretože umožnila, že jej srdce mohlo pojať Krista, "Oceán Lásky", že sa mohlo stať príbytkom celej Trojice; ale vzápätí svedčí o tom, že ako kresťanka má predsa podiel na tom istom úžasnom tajomstve: "Milovaná matka, vo svojej nepatrnosti vlastním aj ja v sebe Všemohúceho." A hneď vysvetľuje, prečo je pre ňu Mária "viac Matkou než kráľovnou ", prečo je také dôležité ju do svojho života prijať ako svoju Matku: "Neznepokojuje ma, že som slabá; poklady matky prechádzajú na deti a ja som tvoja dcéra, milovaná matka. Tvoje cnosti sú mojimi, mojou je aj tvoja Láska!"
Áno, všetko, čo je a čím je Matka Božia, je darom pre nás, jej deti, je možnosťou pre nás pre všetkých! A Ježiš dobre vedel, čo robí, keď nám z kríža odkázal svoju matku ako to najcennejšie, čo na zemi zanechával, a to najdôležitejšie pre nás, ktorí sme ešte "na ceste": "Spasiteľ poznal tvoju dobrotu a tajomstvo tvojho materského srdca. Útočisko hriešnikov, zveruje nás tebe, keď zanecháva kríž a vstupuje do neba."
Terézia dobre vníma, že Mária nám nebola daná len k obdivovaniu: jej materská prítomnosť v našom živote, väčšinou taká tichá a diskrétna ako v živote Ježišovom, je pre naše dozrievanie a cestu viery mnohokrát dôležitejšie, ako vôbec tušíme. Nedajme sa o ňu obrať, bola by to nesmierna škoda.
zdroj: upravené podľa pastoracecz
