Dostala na výber, zostať pri Bohu, alebo vyslobodiť duše z očistca - svätá Kristína Obdivuhodná

Svätá Kristína Obdivuhodná žila v Belgicku na konci dvanásteho storočia a dnes je jej telo uložené v meste Saint Trond, v kostole otcov redemptoristov. Život tejto slávnej panny napísal Thomas de Cantimpre, rehoľník Rádu svätého Dominika. Kardinál James de Vitry v predslove k Životu Márie d'Ognies hovorí o veľkom počte svätých žien a slávnych panien; ale ten, koho nadovšetko obdivuje, je svätá Kristína, o ktorej rozpráva tie najúžasnejšie skutky.

Táto Božia služobníčka, ktorá prvé roky svojho života prešla s pokorou a trpezlivosťou, zomrela vo veku tridsaťdva rokov. Keď ju mali pochovať a telo už ležalo v kostole a odpočívalo v otvorenej rakve podľa vtedajšieho zvyku, vstala plná elánu a spôsobila tak nemalý úžas celého mesta Saint Trond, ktorého obyvatelia sa toho stali svedkami. Ich úžas bol ešte väčší, keď sa z jej vlastných úst dozvedeli, čo sa s ňou po smrti dialo.  

"Hneď, ako bola moja duša oddelená od tela, bola prijatá anjelmi, ktorí ju odviedli na veľmi ponuré miesto, úplne naplnené dušami. Muky, ktoré tam podstupovali, sa mi zdali také prehnané, že je pre mňa nemožné si ich krutosť predstaviť. Videla som medzi nimi mnoho svojich známych a hlboko dojatá ich smutným stavom som sa opýtala, aké je to miesto, pretože som verila, že je to peklo. Môj sprievodca mi odpovedal, že je to očistec, kde sú potrestaní hriešnici, ktorí pred smrťou oľutovali svoje chyby, ale nepriniesli Bohu dôstojné zadosťučinenie. Odtiaľ som bola vedená do pekla a tam som tiež medzi zavrhnutými spoznala niektorých, ktorých som predtým poznala."

"Anjeli ma potom preniesli do neba, dokonca k trónu Božského Veličenstva. Pán sa na mňa pozeral priaznivým okom a ja som zažila extrémnu radosť, pretože som si myslela, že získam milosť večného prebývania s Ním. Ale môj Nebeský Otec, keď videl, čo sa mi odohrávalo v srdci, mi povedal tieto slová: Samozrejme, moja drahá dcéra, jedného dňa budeš so mnou. Teraz ti však dovoľujem vybrať si, či odteraz zostaneš so Mnou, alebo sa opäť vrátiš na zem, aby si splnila misiu lásky a utrpenia. Aby si vyslobodila z plameňov očistca tie duše, ktoré ťa inšpirovali takým veľkým súcitom, budeš za nich trpieť na zemi; znesieš veľké muky, no nezomrieš na ich následky. A nielenže uľavíš zosnulým, ale príklad, ktorý dáš živým a tvoj život neustáleho utrpenia, povedie hriešnikov k obráteniu a k odčineniu ich zločinov. Keď skončíš tento nový život, vrátiš sa sem plná zásluh."

Kristína pri týchto slovách, vidiac veľké výhody, ktoré sa jej ponúkali pre duše, bez váhania odpovedala, že sa vráti k životu, a v tom istom okamihu vstala. "Do tohto sveta som sa vrátila práve pre tento jediný cieľ, úľavu zosnulých a obrátenie hriešnikov, som sa vrátil do tohto sveta," hovorí Kristína a dodáva: "Nebuďte preto užasnutí nad pokániami, ktoré budem praktizovať, ani nad životom, aký ma odteraz uvidíte viesť. Bude to také výnimočné, že nič podobné ešte nikto nevidel."

Toto všetko vyrozprávala sama svätica. V kapitolách z opisu jej života životopisec dodáva: "Kristína okamžite začala prácu, kvôli ktorej ju poslal Boh." 

Kristína sa vzdala všetkého pohodlia života a znížila sa do krajnej núdze, že žila biednejšie ako nebeské vtáky, ktoré majú hniezdo, ktoré ich chráni. Ona totiž zostala bez domu aj tepla z ohňa. S týmto nedostatkom sa neuspokojila, dychtivo hľadala všetko, čo by jej mohlo spôsobiť utrpenie. Vrhla sa do horiacich pecí a tam utrpela také veľké mučenie, že to už nemohla zniesť, vydávala tie najstrašnejšie výkriky. Napriek tomu, že bola ponorená v ohni dlho, keď vyšla von, na jej tele neboli nájdené žiadne známky spálenia. 

V zime, keď bola rieka Meuse zamrznutá, ponorila sa do nej a zostala v tej studenej vode nielen hodiny a dni, ale celé týždne, po celý čas sa modlila k Bohu a prosila o jeho milosrdenstvo. Niekedy, keď sa modlila v ľadových vodách, nechala sa uniesť prúdom dolu k mlynu, ktorého koleso ju rozvírilo strašidelným spôsobom, no bez Kristína z toho vyšla bez toho, aby si zlomila alebo vykĺbila čo len jednu z kostí. 

Inokedy, prenasledovaná psami, ktorí hrýzli a trhali jej mäso, utekala a lákala ich do húštin a medzi tŕnie, až kým nebola pokrytá krvou, ale ani vtedy po jej návrate nebolo vidieť žiadnu ranu ani jazvu.“ 

Takéto obdivuhodné pokánie vykonávala svätá Kristína. Nie je to vymyslená legenda, veď utrpenie tejto obdivuhodnej panny nebolo skryté. Dosť veľa párov očí ju videli, že bola uprostred plameňov bez toho, aby bola pohltená a pokrytá ranami, z ktorých každá stopa po chvíli zmizla. Ale viac než toto bol úžasný život, ktorý viedla štyridsaťdva rokov po tom, čo bola vzkriesená z mŕtvych, pričom Boh jasne ukázal, že zázraky, ktoré sa v nej udiali, boli mocou z výsosti. Nápadné obrátenia, ktoré vykonala, a zjavné zázraky, ktoré sa udiali po jej smrti, zjavne dokázali Boží prst a pravdivosť toho, čo po svojom vzkriesení odhalila o inom živote.

Masima

zdroj: F.X.Schouppe