%20(1).jpg)
Tento návod na cvičenie sa v pokore spísal pápež Lev XIII. Hneď v úvode sme upozornení na to, že každý kresťan prijal vo svätom krste povinnosť nasledovať Ježiša Krista. On je božským vzorom, podľa ktorého máme zariadiť svoj život. Božský Spasiteľ prejavil a dal najavo toľko pokory...
1. Pyšným sa nedostane milosrdenstvo, brány nebeské sú otvorené len pokorným. Boh dáva svoje milosrdenstvo len pokorným.
2. Zo seba máš len hriech, slabosť a biedu; a čo do darov, ktoré máš, prijal si ich od Boha.
3. „Pokiaľ, že si dostal, prečo sa chváliš akoby si nedostal?“ hovorí sv. apoštol.
4. Pamätaj často na toľko hriešnych náklonností, ktoré sa rodia v tvojej skazenej prirodzenosti.
5. Zachovaj si spomienku na hriechy svojho minulého života. Hriech prekoná každé iné zlo ako na zemi, tak v pekle. Na veky.
6. Nie je hriech akokoľvek hrozný, ktorého by si sa nemohol dopustiť; len milosrdenstvom Božím si sa doteraz uchránil. Urob pevné predsavzatie, že sa budeš počítať medzi najnehodnejších hriešnikov.
7. Často mysli na to, že musíš umrieť. Pre nepreniknuteľný závoj, ktorý zastiera smrteľným očiam božské súdy, trváš v neistote, aby si sa choval čo najpokornejšie a bol preniknutý spasiteľnou bázňou.
8. Skutky tichosti, trpezlivosti, poslušnosti, umŕtvenia, opovrhnutia sebou samým, odriekania sa svojich náklonností i svojej mienky, ľútosť nad vlastnými hriechmi a iné podobné sú jediné zbrane, ktoré boria vládu sebalásky.
9. Zachovávaj mlčanie a uzobranosť mysle; toto čiň bez obťažovania iných. Hovor so zdržanlivosťou, skromnosťou a prostotou. Keď ťa nepočúvajú, prijmi to pokojne.
10. Stráž sa prednášať slová hrdé, pyšné, výrazy vysoké a rôzne pochabé žarty. Zamlč všetko, čo by mohlo vzbudiť domnienku, že si duchaplný. Nikdy nehovor bez príčiny o sebe samom a čo by ti mohlo získať česť a chválu.
11. Vystrihaj sa doberať si a urážať iných strašnými a posmešnými rečami. O veciach duchovných nehovor, ako by si ich poučoval alebo varoval, pokiaľ nejde o tvoj úrad alebo z lásky; hľaď najradšej pýtať sa na niečo tých, ktorí tej ktorej veci rozumejú. Keby si sa chcel bez potreby hrať na učiteľa, tvoja duša je dymom pýchy.
12. Potlačuj neužitočnú zvedavosť. Namiesto toho sa snaž vedieť, čo je tvojou povinnosťou a k tvojej spáse.
13. Predstaveným prejavuj úctu a vážnosť, seberovným pozornosť a zdvorilosť, podriadeným lásku. Ak sa správaš inak, spôsobuje to duša ovládaná pýchou.
14. Vždy vyhľadaj posledné miesto. Aj v potrebách života sa chráň všetkého zbytočného a prílišných nárokov.
15. Keď sa ti dostane menej časnej útechy, buď spokojný so spôsobom, ktorým s tebou Pán Boh koná.
16. Zachovávaj svätý spôsob na seba žalovať, seba kárať a odsudzovať. Pozoruj vo svojich skutkoch nedostatok opatrnosti, prostoty a čistoty srdca.
17. Ako najväčšieho zla sa chráň posudzovať skutky iných. Hľadaj s láskou dôvody, ktorými by si ich ospravedlnil. Keby bola ich chyba príliš zjavná, snaž sa ju čo možno zmenšiť a ďalej podľa okolností na ňu nemysli, ak tvoj úrad nežiada, aby si hľadal prostriedky proti nej.
18. Nikdy neodporuj niekomu v rozhovore o veciach neistých, pre ktoré môžeš byť za i proti. V rozpore sa nerozohňuj; keby tvoja mienka bola uznaná za mylnú alebo menej dobrú, skromne ustúp. Rovnako ustupuj pri veciach malicherných, aj keby si si bol istý o nesprávnosti toho, čo iný tvrdí. Kde ti patrí obhajovať pravdu, usiluj sa o to s odvahou, avšak bez náruživosti, skôr zvíťazíš ľúbeznosťou.
19. Chráň sa niečo nemilé urobiť podriadeným osobám, ak ťa k tomu nevedie povinnosť alebo poslušnosť či láska.
20. Ak máš niekoho, kto ti pôsobí ťažkosti potupou a urážkou, považuj ho za nástroj, ktorý používa Božie milosrdenstvo, aby bola vyliečená zastaraná rana tvojej pýchy.
21. Hnev berie svoju silu z pýchy. Je takou veľkou náruživosťou, že ho nemožno vystáť u nikoho, zvlášť u osôb duchovných. Snaž sa založiť si silnú zásobu tichosti; keď ťa iní urazili, správaj sa pokojne. Varuj sa živiť v sebe city nepriazne a pomsty. Odpusť im, aby si dosiahol odpustenie urážok učinených Bohu.
22. Buď láskavý a trpezlivý v znášaní chýb blížneho, maj pred očami svoju vlastnú biedu.
23. Správaj sa vždy pokorne, zvlášť k tým, ku ktorým cítiš odpor a nechuť. Tento odpor pochádza iba z pýchy. Pravá pokora znáša trpezlivo i sebapríkrejšiu a hrubšiu myseľ.
24. Ak ťa trápi nejaká tieseň, chváľ za to Hospodina, ktorý ti ju zaslal k tvojmu dobru; pamätaj, že si si ešte viac zaslúžil. Môžeš prosiť, aby ťa Pán od nej vyslobodil, ak je to jeho vôľa; inak pros o silu, zvlášť keď môžeš poznať, že ti utrpenie posiela Pán Boh, aby ponížil tvoju domýšľavosť.
25. Nemáš sa poddať ošklivosti, keď ti predložia jedlo, ktoré ti nie je po chuti.
26. Keď ťa niekto neprávom haní a keď tvoje konanie posudzuje niekto, kto ti je podriadený, nenechaj sa strhnúť k hnevu a nezabudni pokojne pred Bohom skúmať svoje konanie. Buď presvedčený, že môžeš klesnúť pri každom kroku, ak ťa neochráni Božia milosť.
27. Nikdy nežiadaj, aby si bol obzvlášť milovaný. Láska závisí od vôle a vôľa je svojou prirodzenosťou naklonená k dobrému. Inými slovami: Ak máš byť milovaný, musíš byť považovaný za dobrého a to sa nezlučuje s pokorou. Duša, ktorá nevyžaduje lásku tvorov, ukryje sa vo svätých ranách Spasiteľa. Tam, na klaňaní hodnom Srdci svojho Ježiša, pocítia nevýslovné božské slasti, pretože sa pre neho veľkodušne zriekla ľudskej lásky. Môže hojne zakúšať med božskej útechy, ktorý by jej bol odmietnutý, keby bola zaujatá klamnými a zvodnými svetskými útechami; lebo božské útechy sú také čisté a rýdze, že neznesú zmiešanie s pozemskými útechami. V takej duši bude Boh vládnuť nad celým srdcom, nerozdeleným s inými tvormi. Nestrachuj sa, že ochladne tvoja láska k blížnemu, naopak budeš ho milovať láskou čistejšou a dokonalejšou, pretože ho nebudeš milovať vo svojom záujme, ale jedine aby si sa zapáčil Bohu.
28. Všetko, čo robíš, aj to najnepatrnejšie, konaj s veľkou pozornosťou a s najväčšou presnosťou, lebo konať niečo ľahkovážne a unáhlene je následok domýšľavosti. Pokorný sa v skutočnosti bojí pochybiť aj v najmenšej veci. Úplne sa vyvaruje konať veci mimoriadne, ku ktorým by ho mohla zvádzať náklonnosť. Pyšný chce vždy konať niečo zvláštne.
29. Nie si sám sebe dobrým radcom. Poraď sa vždy s človekom múdrym a svedomitým.
30. Keby si i tisíc rokov žil v nevinnosti, vždy sebe nedôveruj, zvlášť v svätej čistote. Bdej nad sebou; zavri oči, aby si nevidel, čo by mohlo poškvrniť tvoju dušu; unikaj nebezpečným príležitostiam, chráň sa každého zbytočného stretávania s osobami druhého pohlavia, v stretávaní nutnom sa správaj s najväčšou skromnosťou a zdržanlivosťou. Pros stále Boha, aby ťa ani chvíľu neponechal tebe samému.
31. Hádam si od Boha dostal veľké nadanie? Si vážený pre nejaký veľký čin? Potom sa snaž vždy viac sa presvedčiť o svojej neschopnosti.
32. Keď ťa niekto ťažko urazil, nehnevaj sa na neho. Pozri k Hospodinovi, ktorý zariadil, aby si sa takto kajal za hriechy, alebo aby si v sebe zničil pyšného ducha a cvičil sa v trpezlivosti a pokore.
33. Ak sa ti naskytne príležitosť preukázať blížnemu opovržlivú službu, urob to s radosťou.
34. Nestaraj sa o veci, do ktorých ťa vôbec nič nie je a z ktorých nemáš klásť počet ani pred ľuďmi ani pred Bohom. Miešať sa do všetkého pochádza z tajnej pýchy, preceňovania seba samého, rodí nespočetné ťažkosti a roztržitosti. Ak dbáš iba na seba samého a svoje povinnosti, nájdeš žriedlo pokoja.
35. Ak sa nejako mimoriadne umŕtvuješ, dbaj na to, aby si sa uchránil jedu márnej slávy, ktorý ničí zásluhu. Buď presvedčený, že hriešnikovi, akým si ty, nepristane žiť v pohodlí. Máš toľko chýb, za ktoré treba urobiť zadosť.
36. Kedykoľvek sa cítiš vo svojich trápeniach a pokoreniach zvedený k netrpezlivosti a smútku, odporuj pevne a pamätaj, že si si zaslúžil ešte krutejšie tresty. Keby si mohol pochopiť, aké spasiteľné je pre teba byť v tomto biednom živote trestaný rukou takého láskavého Otca, potom by si sa iste úplne vložil do jeho moci. Neprijímať ťažkosti znamená búriť sa proti Božej spravodlivosti.
37. Keď sa dopustíš chyby, ktorej by niekto bol svedkom, maj bolesť, že si Pána Boha urazil a blížnemu dal zlý príklad, avšak ono pohŕdanie a zneuctenie, ktoré si utrpel, prijmi, aby si sa stal pokornejším a cnostnejším. Keď ťa trápi, že seba vidíš v opovrhnutí, nemáš pravú pokoru. Pros ešte vrúcnejšie Pána, aby ťa vyliečil.
38. Ak počuješ, že ťa chvália, neraduj sa, ale obávaj sa, aby táto chvála nebola všetkou tvojou odmenou za tvoje ohromné dobré skutky. Poznávaj svoju biedu, hľaď ukončiť reč s posvätnou opatrnosťou, aby na tvoje skutky ďalej nikto nemyslel. Obráť všetku česť a slávu len na Pána Boha.
39. Máš ukazovať radosť nad chválou a cťou vzdávanou iným a máš ich cti prispieť. Závistliví nemôžu zniesť slávu blížneho, lebo ju považujú za zmenšenie svojej slávy.
40. Ak v rozhovore počuješ ohováranie svojho blížneho, vzbuď nad tým bolesť, hľaď ospravedlniť krehkosť ohovárajúceho; háj česť ohovorenej osoby, a konaj to so zručnosťou, aby sa tvoja obrana nestala ďalšou žalobou. Najprv uvedieš jeho dobré vlastnosti, ukážeš vážnosť, ktorú požíva u iných a ktorú ty sám pre neho chováš. Potom obrátiš opatrne reč k inému predmetu, alebo dáš nejako najavo svoju nevôľu, ktorú cítiš nad ohováraním.
41. Je veľmi užitočné, keď si upozornený na nejaké chyby, preto povzbudzuj tých, ktorí ti to niekedy z lásky urobili, aby tak robili pri každej príležitosti. Pokorný uznáva múdre rady, ktorých sa mu dostalo, ako prichádzajúce od samotného Boha, aj keby bol akýkoľvek nástroj, ktorý na to Pán Boh použil.
42. Oddaj sa Pánu Bohu úplne. Nechaj ho všetko so sebou robiť, čo sa mu páči; nebuď zmätený, ani sa neznepokojuj nad nejakou vecou, ktorá sa ti prihodí, inak by si sa javil nevďačným, nedôveroval by si mu. Pokora nám ukazuje, že v Bohu je všetka naša sila a všetka naša útecha.
43. Bez Boha nemôžeš robiť nič dobré. Buď si vždy vedomý toho, aký si slabý niečo dobrého urobiť. Ku každému skutku je ti potrebná Božia pomoc. Neustávaj Pánovi ďakovať za ochranu a pros ho neustále.
44. Ak si prijal nejakú mimoriadnu milosť, nesmieš sa hneď považovať za hodného. Pán Boh ti ju udelil zadarmo. Ak sa ti nedostalo nejakého znamenitého daru, nebuď nespokojný. Pán Boh ťa pri svojich nohách znáša ako chudobného, ktorý čaká pri dverách boháča na skromnú almužnu na zmiernenie svojej núdze.
45. Buď vždy ochotný vzdať Bohu všetku česť za dobrý úspech a sebe pripísať len vyskytnuvšie sa chyby. Ver, že každá iná osoba by dosiahla lepší úspech. Zamietaj chválu.
46. Keď naopak záležitosti tebe zverenej sa nedarí, možno je tvoj neúspech zavinený nedbalosťou. Tvoja pýcha by rada zvalila vinu na iných. Spytuj starostlivo svoje správanie, priznaj si vinu a prijmi pokorenie ako zaslúžený trest.
47. Pri svätom prijímaní vstúp do priepasti svojej nehodnosti a približuj sa k Božej svätosti len s najväčšou úctou. Avšak tento pocit tvojej biedy nesmie ti zvierať srdce, ani ti odňať svätú dôveru, akú máš mať pri tejto nebeskej hostine; naopak, má rozhojniť lásku k Bohu.
48. K svojmu blížnemu chovaj úprimnú lásku a úslužnosť. Hľaď mu byť nápomocný, aby si sa Pánovi Bohu zapáčil; skúmaj aj pohnútky. Ak skryješ dobrý skutok a len Pán Boh ho pozná, to ti prinesie neoceniteľný zisk; keď sa však pre tvoju nedbalosť ľudia o tom dozvedia, skutok stratí všetku cenu.
49. Spasiteľná bázeň, aby si sa Pánu Bohu neznepáčil, nech je vždy sprevádzaná vnútornými povzdychmi k nemu. To je žriedlo pravej pokory a chudoby duchom. To nech je stále tvojou modlitbou.
50. Pri každej príležitosti dbaj, či to, čo chceš robiť, smeruje k pokore alebo nie, aby si to ihneď vykonal s radosťou alebo to naopak zavrhol.
51. Ježiš Kristus sa skutočne pokoril a my, keď máme pocit, že sme pokorení, vôbec sa neponižujeme, ale zaujímame miesto nám príslušné. On je Boh, a predsa sa stal slabým človekom, chcel byť mužom bolesti. Múdrosť niesla pohanu blázna, Svätého svätých považovali za zločinca. Chcel umrieť najpotupnejšou smrťou na kríži. Aké poníženie sa nám má zdať byť tvrdým?
52. Všetci svätí sa ľakali hodnosti, chvály a cti. Z veľkej nevôle, ktorú nad tým prejavili, poznávame, že po ničom inom netúžili ako po upokorení a ponížení.
53. Bude ti veľmi prospešné, keď si často predstavíš urážky, ktoré by sa ti mohli prihodiť, a keď sa vynasnažíš úprimne ich prijať aj napriek odporu prirodzenosti ako istú záruku lásky, ktorú Pán Boh chová k tebe. Buď zmužilý v zápase, keď sa pocítiš pevným a odhodlaným všetko trpieť s radosťou, z lásky k Ježišovi Kristovi.
54. Nech nie je deň, kedy by si si nerobil výčitky, ktoré by ti mohli robiť tvoji nepriatelia. Keď sa cítiš pohnutý k netrpezlivosti a vnútornému náreku nad spôsobom, ktorým ťa Pán Boh skúša, povedz si: „Nezaslúžil som tresty nekonečne prísnejšie?“ Pán ťa chce prijať do počtu svojich priateľov a pravých učeníkov Kalvárie. Aké nároky máš na odmenu, keď si neniesol bremeno dňa aj horúčavy?
55. Láska k pokorovaniu nech je tvojou zbraňou, ktorej sa nesmieš ani na chvíľu zbaviť. Potrebuješ sa vždy znova a znova pokorovať, aby si zachoval vzácny dar pokory.
56. Mária je u svojho Syna všemohúcou. Hlavná milosť, o ktorú ju máš prosiť, je svätá pokora. Pros ju pre jej pokoru, ktorá bola príčinou jej povýšenia za Matku Božiu.
57. Utiekaj sa k sv. archanjelovi Michaelovi, ktorý bol prvý pokorný, k sv. Jánovi Krstiteľovi, ktorý sa považoval za nehodného rozviazať remienok na obuvi Spasiteľa, k sv. Pavlovi, vytrhnutému do tretieho neba, a napriek tomu sa považoval za najmenšieho medzi apoštolmi, k sv. Gregorovi, pápežovi, ktorý sa usiloval uniknúť úradu v najvyššej cirkvi, k sv. Augustínovi, ktorý napísal knihu „Vyznanie“ a „Odvolanie“ a zanechal celému svetu pomník svojej pokory, k sv. Alexiovi, ktorý v otcovskom dome dával prednosť pohŕdaniu od svojich vlastných, k sv. Alojzovi Gonzagovi, ktorý si zvolil život pokorný a umŕtvený. Buď presvedčený, že len títo pokorní budú za teba orodovať.
58. Spoveď je najväčším skutkom pokorenia, ktorý Ježiš Kristus uložil svojim učeníkom. Sväté prijímanie, v ktorom prijímame do srdca Boha z lásky k nám zmareného, je zázračnou školou pokory a veľmi mocným prostriedkom na jej nadobudnutie.
59. Všetky trpkosti, ktoré pocítiš v začiatku cvičby pokory, sa ti čoskoro zmenia na sladkosti a rajské útechy. Vopred zakúsiš večnú radosť. Ak ustaneš, budeš sa cítiť obťaženým, nepokojným, pre iných neznesiteľným. Prídeš do nebezpečenstva večného zavrhnutia, lebo bez pokory nemáš inú bránu, ktorou by si mohol prejsť. Pozri na Ježiša Krista, ktorý, obťažený krížom, ti ukazuje cestu pokory a trpezlivosti. Pozeraj sa na svätých anjelov, ako všetci túžia po tvojej spáse, keď budeš kráčať úzkym chodníkom. Blažení po celom nebi hlásajú, že len cestou upokorenia a utrpenia došli k radostiam nesmiernej slávy. Spomeň si na sľuby pri krste. Blaho tebe, ak tvojou prvou myšlienkou je cvičba v pokore.
60. Sme neužitoční služobníci, aj keď sme urobili všetko, čo nám bolo prikázané (porov. Lk 17, 10). Sme zaviazaní nekonečnému Božiemu milosrdenstvu, nie svojim silám. Ďakuj a pros Pána každý deň, aby ti zachoval tento poklad až do poslednej chvíle, aby tvoja duša požívala večnú slávu, pripravenú pokorným.
