%20(1).jpg)
Charlene Maria Richard zomrela v roku 1959 vo veku 12 rokov a v rodnej Louisiane požíva veľkú ľudovú oddanosť aj napriek tomu, že táto Božia služobnica ešte nie je kanonizovaná.
Charlenini rodičia, Joseph a Mary Alice širokú rodinu, boli rodičmi desiatich detí. Druhá najstaršia, Charlene, bola obyčajným dievčaťom, ktoré však rado športovalo a modlilo sa ruženec. Nebolo na nej nič zvláštne, čím by ostatné deti prevyšovala, azda len tým, že keď mala 12 rokov, zomrela na leukémiu.
Charlene bola aktívne, živé dieťa, ale keď začala chorľavieť, aktivitu znížila a radšej si do ruky vzala knihu o svätej Terézii z Lisieux. Bol máj 1959. Svätica mala na ňu blahodarný vplyv, keď sa raz Charlene vybrala do kostola, aby sa pomodlila, navštívila potom starú mamu a spýtala sa, či sa tiež modlí ako svätá Terézia a či sa môže stať svätou aj ona. Babička ju uistila, že môže.
Príznaky choroby však neustávali, ale naopak, pretrvávali, aj preto ju rodičia vzali k lekárovi. Ten ju poslal na testy a zistilo sa, že u Charlene prepukla akútna lymfatická leukémia. Rodičia sa hneď obrátili na farára a kaplána, ktorý bol novovysvätený kňaz a bol pridelený do nemocnice Panny Márie Lurdskej. Volal sa Joseph Brennan.
Otec Brennan navštevoval pacientku Charlene každý deň. Keď prišiel, Charlene sa ho opýtala, za koho sa majú v ten deň modliť. Hoci bola choroba bolestivá, zostala veselá, pokorne prijala svoj osud. Kaplánovi Brennanovi povedala, že prijala svoju chorobu ako Božiu vôľu a že svoje utrpenie chce „ponúknuť“ za iných. Otec Brennan bol hlboko dojatý vierou a láskou, ktorú 12-ročné dieťa prejavilo.
Charlene sa počas umierania modlila za uzdravenie iných jednotlivcov alebo za konvertovanie na katolicizmus. Riaditeľka pediatrie v nemocnici Theresita Crowleyová, mníška, bola tiež svedkom jej pokojného prijímania utrpenia a modlitieb za iných. Brennan a sr. Crowleyová tvrdili, že tí, za ktorých sa Charlene modlila, sa vyliečili z chorôb alebo sa stali katolíkmi.
Na žiadosť rodiny jej kaplán Joseph Brennan mal oznámiť, že zomrie. Povedal, že ju príde vziať do neba krásna dáma. Odpovedala: "Ach, ty myslíš blahoslavenú Matku. Keď príde, poviem jej, že ju otec Brennan pozdravuje." Kňaz onemel. Bol pri nej, keď 11. augusta 1959 zomrela.
Pred jej smrťou začali kňaz Brennan a sestra Crowleyová rozprávať ľuďom o Charlene. Veľký dojem spravila aj na o. Floyda Calaisa, katolíckeho kňaza, ktorý bol v tom čase kaplánom Charitnej nemocnice v Lafayette, a bol blízkym priateľom Brennana. V roku 1961 sa Calais začal modliť k Charlene, aby bol pridelený do farnosti. V tom istom roku bol pridelený do farnosti St. Edwards v Charleninej rodnej Louisiane. Keď tam prišiel, zistil, že je potrebné získať peniaze na výstavbu nového kostola. Calais hovorí, že bol pozvaný na duchovné cvičenia, kde hovoril o Charlene, ako dosiahla milosť pred jej smrťou. Mnohí pred smrťou konvertovali na katolicizmus.
Už koncom 60-tych rokov a najneskôr do roku 1972 boli v obehu modlitebné karty s označením „Len pre súkromnú oddanosť“ s fotografiou Charlene, modlitbou k nej a modlitbou za jej kanonizáciu a xerografické kópie sa často posielali jednotlivcov, ktorí potrebovali pomoc.
Séria článkov o sympatickej dievčine z roku 1975 v novinách diecézy Lafayette šírila kult a v roku 1979 boli znovu publikované v brožúre „Charlene, svätica z juhozápadnej Louisiany“. Neskôr boli texty pridané a brožúra bola znovu vydaná v roku 1988. V roku 1989 sa viera rozšírila aj mimo oblasť Cajun.
Odvtedy sa mnohí modlili k Charlene o jej príhovor a veria, že sa za nich prihovárala. Sestra Theresita spomínala: "Nemôžem na ňu zabudnúť. Cítim jej prítomnosť. Cítim jej úsmev." Sú takí, ktorí sa modlili k Charlene za vyliečenie, manželské problémy, pomoc so zamestnaním a dobré počasie, aby zachránili úrodu. Charlene si rýchlo vytvorila nasledovníkov, ktorí sa rozšírili za hranice kraja.
Napokon, po rokoch uvažovania, biskup J. Douglas Deshotel z diecézy Lafayette nedávno otvoril kauzu svätosti Charlene Richardovej. Božia služobnica Charlene Richardová, prosím, oroduj za nás!
