História kántrových dní

0
Pojem kántrové dni už počul azda každý, ale málokto vie, čo naozaj znamenajú. Nie, určite nemajú nič spoločného s country hudbou, ako sa poniektorí mylne domnievajú. Podľa jazykovedného slovníka pojem kántry označuje cirkevné pôstne dni predpísané Katolíckou cirkvou, ktoré pripadajú na začiatok každého zo štyroch ročných období.

Kántrové dni v každom roku pripadajú na iný dátum. Závisí to od začiatku Adventného obdobia (zimné kántry), Popolcovej stredy (jarné kántry), dátumu Siedmej veľkonočnej nedele (letné kántry) a od jediného pevného dátumu – sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý slávime 14. septembra (jesenné kántry).

Históriu kántrových dní nájdeme v histórii samotnej Cirkvi. Po tom, ako cisár Konštantín vydal v roku 313 Milánsky edikt, začal sa život Cirkvi slobodne rozvíjať. Prejavilo sa to tak, že sa začali stavať prvé chrámy a v nich sa konala náležitá liturgia.

Sila pohanstva znač­ne slabla a postupne zanikala. U mnohých veriacich však stále pretrvával akýsi zlozvyk pridŕžať sa starých pohanských zvykov, preto sa Cirkev snažila dať pohanským sviatkom nový charakter.

Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv siatby v mesiaci december, žatvy v júni a vinobrania v septembri. Boli to dni bujarej zábavy. Cirkev im však dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia.


Keď sa v 4. storočí zaviedol štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, mnohé dovtedy zaužívané pôsty sa zrušili. Pápež Lev Veľký (440 – 461) uviedol pre rímsku Cirkev trojdňový pôst  – streda, piatok, sobota  – trikrát v roku, a to v týždni pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. 

Pápež Gregor VII. (1073  – 1085) upravil ich termíny a doplnil štvrtým jarným pôstom, ktorý pripadol do Veľkého pôstu. 

V 5. storočí pribudli k dovtedajším kántrovým dňom aj pôstne (jarné) kántry. Nazývali sa kvatembrové dni (odvodené od latinského slova quattuor, čiže štyri), lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu stanoveného týždňa.

Slovenský názov kántry má iste súvis so slovami kántriť alebo ničiť. Nejde však o ničenie človeka alebo nejakých vecí. Pretože sú v cirkevnom liturgickom kalendári, tak pre veriaceho človeka a člena Cirkvi znamenajú dni modlitieb, dobrých skutkov a pôstneho sebazapierania – teda to, čo v nás skutočne ničí hriešne tendencie, nezriadené sklony a náruživosti.

Kántrové dni sú teda dňami „zničenia“ starého hriešneho človeka a napomá­hajú tak k obnove alebo vzniku človeka nového. Niekde sa kántry nazývali aj suché dni, lebo v minulosti boli počas nich veriaci len o suchom chlebe a vode, podobne ako na Popolcovú stredu alebo Veľký piatok.

To však neznamená, že keď je Cirkvou nariadený prísny pôst, platí to aj na kántrové dni, na nich sa takéto nariadenie nevzťahuje. Pôst sa len odporúča.

Kántry máme teda štyrikrát ročne. Všeobecné smernice pre liturgický rok uvádzajú, že v týchto dňoch prosí Cirkev Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu, a takisto verejne ďakuje Bohu. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia kántrových dní a prispôsobiť ho miestnym potrebám veriacich.

Obsahom jarných kántrových dní, ktoré sa slávia v týždni po Prvej pôstnej nedeli, je príprava na pokánie a sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu.

Letné kántrové dni, slávené v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, sa venujú prosbám za jednotu kres­ťanov alebo za duchovné povolania.

Počas jesenných kántrových dní, ktoré sa konajú v treťom septembrovom týždni, po sviatku Povýšenia Svä­tého kríža, veriaci ďakujú za úrodu.

Zimné kántrové dni v druhom adventnom týždni sú zamerané na prosby za príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete.

Aké pravidlá by mali veriaci počas kántrových dní dodržiavať? Pravidlá všeobecne platné na pôstne dni. Teda pôst od jedla, napríklad zdržanie sa mäsitého pokrmu, alebo skutok ná­božnosti – či už účasť na svätej omši, krížová cesta alebo bolestný ruženec, čítanie Svätého písma trvajúce aspoň desať minút, skutok lásky k blíž­nemu, návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých, hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám, zrieknutie sa sledovania televíznych programov okrem správ, alebo fajčenia, alkoholických nápojov, prípadne iné sebazaprenia a, samozrejme, modlitba.

V oznamoch na svätej omši často počujeme, že jeden deň je záväzný. Čo to znamená? Je rovnako záväzný ako Popolcová streda alebo Veľký piatok? Záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota. Treba však zdôrazniť, že kántrové dni nie sú – čo sa týka pôstu – postavené na roveň Popolcovej strede a Veľkému piatku. Pôst v kántrové dni je celkom dobrovoľný.

Záväznosť jedného dňa sa týka kňaza, ktorý by mal v jednom z uvedených dní brať predpísaný formulár svätej omše, a tak v mene Božieho ľudu v tieto dni prosiť o požehnanie od Boha pre človeka a jeho činnosť alebo poďakovať za obsiahnuté dobrodenia.

Na naplnenie obsahu kántrových dní si každý z nás podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst a to nielen od mäsa. Bolo by dobré, aby sme sa v týchto dňoch zúčastňovali na svätej omši a hlbšie prežili ich duchovný rozmer.

Masima

Zverejnenie komentára

0 Komentáre
Prosím nespamujte. Všetky komentáre sú spravované Adminom. *Please Don't Spam Here. All the Comments are Reviewed by Admin.
Zverejnenie komentára (0)
To Top