%20(1).jpg)
Alžbeta zo Schönau (+ 1165) je nemecká stredoveká rehoľníčka a mystička, ktorá sa poznala aj so svätou Hildegardou z Bingenu, s ktorou si písala. Alžbetin brat Ekbert zapísal jej vízie, týkajúce sa veľkonočnej doby.
Zelený štvrtok
Potom, na Zelený štvrtok pri omši som videla ako obyčajne všetko, čo sa dialo okolo oltára, a keď kňaz hovoril kánon a pozdvihoval kalich pred Božou tvárou, videla som nad kalichom Pána Ježiša, ktorý akoby visel na kríži a z boku a nôh ako by stekala krv do kalichu.
Keď sa blížil čas vešpier, ťažko som omdlievala a opúšťala ma všetka telesná sila, a sestry ma položili v kapitule, kde sa slávil odkaz umývania nôh. A keď začínala antifóna „Pred dňom sviatočným“, ihneď mi vyrazili prehojné slzy a šiel na mňa smrteľný zápas a po veľkom utrpení som si odpočinula vo vytržení.
Vtom som videla Pána v tom istom meste, do ktorého vošiel na Kvetnú nedeľu, ako sedí so svojimi učeníkmi. v dome, akoby chcel večerať. Keď som na neho hľadela, povstal od stola a odložil svoje rúcho, prepásal sa plátnom a vzal medenú misu, pokľakol pred Petrom, a Peter ihneď vyskočil a stál akoby podesený, ale Pán, ako bol sklonený, akoby k nemu hovoril, a za chvíľu sa Peter zase posadil. A pán im každému umyl nohy a zase si obliekol svoj odev, a sedel akoby sa s nimi rozprával. Potom vstal a vyšiel s nimi z mesta a šiel smerom k onej hore, z ktorej som ho videla zostupovať, a keď som to takto uvidela, vrátila som sa k sebe a ihneď ma chytila väčšia úzkosť ako predtým, až som myslela, že zomriem.
Keď nado mnou hovorili litániu, prišla som zase do vytrženia. Tu som videla, ako Pán, zanechaný učeníkmi, odišiel od nich a kľakol na zem, vrhol sa na tvár k modlitbe, akoby vo veľkých úzkostiach. Videla som tiež tie drahocenné kropaje krvi, ako stekali na zem z jeho najsvätejšieho Tela. A po modlitbe sa vrátil k učeníkom, ktorých som tiež videla driemať, a keď k nim prehovoril, znova sa vrátil na modlitby, a to sa stalo trikrát. Vtedy ja, nadobudnúc vedomie, som ihneď mala vo svojich ústach tieto slová: „Postavený bol Ježiš v smrteľnej úzkosti, dlhšie sa modlil, a jeho pot je urobený ako kropaje krvi stekajúcej na zem.“ A dodala som: „Na Hore olivetskej som sa modlil k svojmu Otcovi: ‚Otče, ak je to možné, nech odo mňa odíde tento kalich.'"
A za chvíľu som sa vrátila do vytrženia. Aj videla som, hľa, Pán, vracajúc sa z modlitieb vzal učeníkov a šiel k východu. A za chvíľu prišiel Judáš s ozbrojenou čatou a pristúpiac ho pobozkal. Tí, čo boli s ním, ustupujúc dozadu padli na zem a vstávajúc ho zajali a spútaného ho odhodlane vliekli až k mestu. Jeho učeníkov som videla, ako sa rozbiehali každý do svojej skrýše. Tu som sa navrátila z vytrženia s týmito slovami: „Môj priateľ ma zradil znamením bozku hovoriac: ‚Ktorého pobozkám, ten to je, držte ho.“"
Potom celú onú noc, či spiac alebo bdejúc, som videla, ako sa tí zlosynovia rúhali Pánovi buchnátujúc ho, pľuvajúc na neho, dávali mu pohlavky a fackovali ho. Do vytrženia som síce neprišla, ale všetka moja myseľ bola tam, a na nič iné som sa nevedela sústrediť, až som sa zdala skoro zbavená rozumu.
Veľký piatok
Ráno o tretej hodinke som s veľkou trýzňou prišla do vytrženia, v ktorom som zostala až asi do šiestej hodinky. Vtedy som videla, ako mu obliekli purpurovú suknicu a obtočili ho purpurovým plášťom a vkladajúc mu na hlavu tŕňovú korunu, sa mu vysmievali.
A potom ho vyzliekli z týchto rúch a odeli ho do jeho šiat a vložili naňho kríž a viedli ho von z mesta na akési miesto, akoby zorané a prosté všetkého zeleného. Tam ho obnaženého vyzdvihli na kríž a pribili. Podobne urobili aj iným dvomi. Vtedy som precitla a s prehojnými slzami som vyrazila tieto slová: „Kristus Pán je učinený poslušným až na smrť." A dodala som: „Život umiera na dreve, peklo a smrť sú olupované."
O chvíľu po tom sa bratia dali oslavovať ofícium toho dňa, a keď došli až na čítanie pašií, prišiel na mňa smrteľný zápas a súženie nad všelijakú mieru, že by som o tom nikomu nevypovedala. Isteže, brat môj, keby celé moje telo bolo po častiach trhané, zdá sa mi, že by som to ľahšie vytrpela. Neskôr som však prišla opäť do vytrženia a zase som videla Pána na kríži, a už v tú hodinu vypustil ducha a naklonila sa jeho šija, sklesla roztomilá hlava, kolená sa skrútili a všetky údy ovisli. A takto viselo bezduché telo, poľutovaniahodné nadovšetko, čo ľudské oko zbadalo žalostného. A aká, myslíš, brat, bola pri tom bolesť mojej duše, keď som videla také muky, také nedôstojné opovrhnutie k mužovi najlepšiemu a nevinnému, ktorý nič za seba, ale za nás všetko zadarmo vytrpel? Ale videla som aj Matku svojho Pána, ako stála pri kríži s učeníkom, ktorého Ježiš miloval. Nakoniec som videla aj to, ako jeden z bezbožníkov pribehol, vrazil mu kopiju do boku, a ihneď vyrinulo hojne krvi zároveň s vodou. A hľa, po celej krajine nastali husté a hrozné mrákoty a skaly sa po krajinách akoby zbiehali, zrážali a trieštili.
Keď sa potom tento strašný zmätok utíšil, hľa, akísi ctihodní muži pristúpiac uvoľnili telo od kríža a s úctou ho odniesli do akejsi zelenej pôvabnej záhrady a ovinuli ho čistým jemným plátnom, uložili do hrobu.
Vtedy som sa prehorko plačúc dala do náreku: „Odišiel náš Pastier, zdroj živej vody, pri ktorého prechode sa zatmelo slnko." A dodala som: „Zdravas Mária, družka mučeníkov, prebodnutá krvou ukrižovaného Zrodenca." A dodala som: „Pochovanému Pánovi je zapečatený hrob.“
Nedeľa Zmŕtvychvstania
Potom v sobotu, na vešperách, keď som bola vo vytržení, sa mi zjavili akési velebné pani, ktoré akoby niesli vonné masti.
Na veľkonočnú nedeľu, keď už sa rozodnievalo, sedela som v oratóriu a čítala v žalmoch. A keď som sa už blížila ku koncu žalmov, prišla som do vytrženia a videla záhradu, v ktorej bol hrob. Od jeho vchodu bol odvalený kameň, sedeli pri ňom anjeli, a hľa, akási pani plačúc pristúpila k hrobu, nazrela do neho a keď nenašla telo, ako by zarmútená kúsok ustúpila. Potom jej prišiel v ústrety Pán, a ona ihneď stála, ako by sa ho na niečo pýtala. Po chvíli sa obrátila, aby sa vrátila k hrobu, a zase sa náhle obrátila, akoby bola od neho zavolaná, a bežala a padla mu k nohám. Keď zmizol, rýchlo sa postavila a bežala až do domu, kde boli zhromaždení učeníci, a zvestovala im.
Hneď potom, keď som sa trochu zotavila, som videla prichádzať k hrobu dve pani s vonnými masťami, a keď videli anjelov, zastavili sa, akoby boli vydesené. Potom s bázňou pristúpili bližšie. Pobudli tam chvíľu a odišli. Potom prišiel aj im Pán v ústrety na ceste, a ihneď pribehnúc padli pred ním a objali jeho nohy. Toto som u onej prvej spomínanej pani nevidela.
Potom, keď sa slúžila omša, videla som k hrobu ponáhľať sa dvoch učeníkov, jedného, ako sa zdalo, staršieho, druhého mladšieho. A tento, hoci k hrobu prišiel náhlivejšie, nevošiel. Starší však vošiel ihneď, potom aj mladší.
A na čo sa ešte pýtaš, brat? Skoro všetko, čo sa dialo, ako čítame v evanjeliu tej doby, mi bolo zjavené. Lebo som videla aj to, ako k dvom idúcim z Jeruzalema do Emauz sa pripojil Pán v podobe cudzinca, a keď prišli do mestečka a on robil, že ich opustí, ako ho zdržali a priviedli do domu, a keď sedel pri večeri a požehnal a lámal chlieb, v tom bolo miesto, kde sedel, prázdne. A ihneď vstali, a chvatne išli k učeníkom a zvestovali im to v dome, v ktorom boli zhromaždení. V tú istú hodinu, čo im to oznamovali, sa zjavil Pán, stojac uprostred nich. Potom som videla aj to, ako s nimi jedol, a na stole bol jeden tanier s rybou a iný s medovým plástom. Rúcha, v ktorých som ho videla po zmŕtvychvstaní, boli najbelostnejšie, a výzor jeho tváre neobyčajne veselý a takej jasnosti, že som ju ťažko poznávala.
Nanebovstúpenie
Na Božie Vstúpenie pri omši, keď som bola vo svojom vytržení, som videla učeníkov, zhromaždených v dome a s nimi Matku Pána. A Pán vošiel k nim a keď s nimi pojedol, vyviedol ich z mesta na vrch. A videla som, ako sa pred nimi vzniesol a ako mu prišlo v ústrety množstvo anjelov, a vzali ho do neba. A keď stáli a hľadeli do neba, zjavili sa im dvaja skvejúci sa mládenci prichádzajúci zhora a prehovorili k nim. A ihneď sa títo vrátili do mesta a zhromaždili sa v dome, z ktorého vyšli. Tu som prišla k sebe, prednášajúc tieto slová: „Pán vyviedol svojich učeníkov von do Betánie..." a ostatné, čo nasleduje v Evanjeliu, a toto: „Ó Kráľ slávy, Pán mocností, ktorý si s triumfom dnes nad všetky nebesia vstúpil."
Zoslanie Ducha Svätého
Potom na Svätodušný Hod Boží pred omšou, keď som bola vo vytržení, som zase uvidela učeníkov zhromaždených vo vyššie spomínanom dome i Matku Spasiteľa medzi nimi. A stalo sa, zatiaľ čo sedeli, že sa nad každým z nich ukázal akoby ohňový plameň zostupujúci zhora za prudkého víchru. A ihneď všetci ako jeden sa postavili a vyšli s veselosťou a veľkým sebavedomím zvestovať slovo Božie ľudu. Keď som to takto uvidela, nadobudla som vedomie a ihneď som prehovorila tieto slová: „Duch Svätý vyšiel od trónu, hrude apoštolov neviditeľne prenikol."
A keď sa začínalo omšové ofícium, znova som prišla do vytrženia a videla akoby prežiarený prúd svetla, vrhnutý z neba na oltár. A jeho stredom priletela spanilá Holubica, ktorú vidím, nesúc v ústach čosi červeného ako ohňový plameň, niečo väčšie ako obyčajne. A najprv sa držala s rozpätými krídlami nad hlavou kňaza a tam akoby vložila jednu kvapku z toho, čo niesla v ústach. Tiež oltárnym sluhom, ktorí boli odetí na čítanie, urobila podobne a potom si zasadla na oltári. Keď som sa vrátila z vytrženia, povedala som našej magistre, aby napomenula sestry k zbožnej modlitbe, očakávajúc to, čo sa tiež neskôr stalo. Keď sme po omši pristupovali k prijímaniu, vyšmykla som sa z rúk sestier, o ktoré som sa podopierala, a upadla som ťažko do vytrženia. A keď jedna po druhej prijímali, videla som, ako priletela spomínaná Holubica a z toho, čo nosila v ústach, každej rozdeľovala.
Masima
