%20(1).jpg)
1. deň: Túžba po Bohu
V posledný, hlavný deň sviatkov, Ježiš stál v chráme a hlasno zvolal: "Ak je niekto smädný, a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. (Jn 7, 37-39)
Jedným z predpokladov prijatia daru Ducha Svätého je túžba, smäd po Bohu, po jeho láske, pokoji a radosti, túžba po božskom živote v nás. Tento vnútorný smäd je v nás vyvolaný skrytým pôsobením Ducha Svätého, ktorý nás skrze neho pozýva k väčšej otvorenosti pre Božie pôsobenie v našich srdciach. Je to odlesk túžby, ktorou Boh túži po človeku a jeho láske, skôr než si človek uvedomí svoju túžbu po Bohu.
Chválim Ťa, Pane, za dar túžby a ďakujem Ti za smäd po živote, po láske, pokoji a šťastí, za smäd po Bohu. Ďakujem Ti, Pane, za tvoju túžbu po mne. Prosím Ťa o odpustenie, že som túžby svojho srdca v sebe zašliapal a chcel ich naplniť mimo Teba. Prosím Ťa o pravý smäd po Bohu, po Duchu Svätom.
2. deň: Ježiš Kristus
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ ... „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14 Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4,10.13-14)
Ježiš Kristus je ten, ktorý v nás otvára prameň živej vody. Stretnutie s ním sa stáva okamihom, ktorý mení náš život. V Ježišovi spoznávame Boha ako toho, ktorý sa dá nájsť, toho, ktorý najprv hľadá nás, prichádza k nám, aby sme my mohli prísť k Bohu. On stojí pri dverách nášho srdca a čaká, kým mu otvoríme (porov. Zjv 3,20), aby nás mohol obdarovať svojou láskou, Duchom Svätým. Je potrebné znovu objaviť Krista, prísť k nemu a otvoriť svoje srdce jeho láske. Ak chcem, aby sa Ježiš stal skutočne Pánom môjho života, nemôže byť mojím pánom niečo iné, ani ja sám. Tou najčastejšou prekážkou v pôsobení Ducha Svätého v nás je, že sa nezriekneme seba samého v prospech Krista, že nedovolíme Pánovi Ježišovi, aby sa v našom živote ujal svojej vlády.
Chválim Ťa, Pane, a ďakujem Ti za to, že ma hľadáš a túžiš po mne, čakáš na mňa, prichádzaš ku mne a pritom sa tešíš, až ja prídem k Tebe. Ďakujem Ti za všetko, čo si pre mňa v živote vykonal. Odprosujem Ťa za vzbury svojho života, za slepotu, hluchotu a zatvrdnutosť svojho srdca. Otváram Ti svoje srdce, dôverujem Ti a prijímam Ťa ako svojho Pána.
3. deň: Dar Ducha a ovocie Ducha
Ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, vľúdnosť, dobrota, vernosť, tichosť, zdržanlivosť. Proti takým veciam sa nestavia žiadny zákon. (Gal 5,22-23)
Pán Ježiš sľúbil dar Ducha Svätého všetkým, ktorí v neho uveria. Aj my sme prijali dar Ducha Svätého v krste, pri birmovaní, prijímame ho v ostatných sviatostiach a keď sa s vierou modlíme alebo čítame Písmo sväté. Je to veľký dar, v ktorom je pre nás zahrnuté všetko ostatné. Duch Svätý v nás miluje Boha i ľudí, je zdrojom našej nádeje i viery. Prejavuje sa v našom živote rôznymi vlastnosťami, ako ich opísal apoštol Pavol: láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, vľúdnosťou, dobrotou, vernosťou, tichosťou a zdržanlivosťou. Tieto vlastnosti sú neklamným znamením pôsobenia Ducha Svätého. S darom Ducha Svätého sme prijali aj plné odpustenie hriechov, zmierenie s Bohom a nový život, v ktorom sme sa stali Božími deťmi. On v nás uzdravuje všetko choré a vyrovnáva všetko krivé. On v nás tvorí príbytok Najsvätejšej Trojice a uvádza nás do vzťahu ku všetkým božským osobám. Tvorí našu novú identitu. Tento Duch, ktorého sme už prijali, chce v nás stále rozmnožovať svoju prítomnosť i pôsobenie.
Chválim Ťa, Pane, a ďakujem Ti za dar tvojej lásky, za všetko, čo si mi už v živote dal. Ďakujem Ti za dar života, za dar krstu, za dar viery, za milosť obrátenia. Ďakujem Ti za dar Ducha Posvätiteľa a Utešiteľa, za dar Ducha lásky. Ďakujem Ti za mnohotvárne pôsobenie Ducha Svätého v mojom živote. Prosím Ťa o odpustenie mojej pýchy a sebestačnosti, v ktorej som často chcel žiť bez Teba, podľa svojich predstáv a zo svojich síl. Prosím Ťa o milosť Ducha Svätého, ktorý dáva pravý život. Obnovujem svoj krstný sľub, zriekam sa všetkého zla a volím si Teba, ako svojho jediného Pána a Spasiteľa.
4. deň: Duch pravdy
Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy. On totiž nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť to, čo počuje, a oznámi vám, čo má prísť. (Jn 16,13)
Prijatie Ducha Svätého je úkon viery. Ježiš hovorí o tom, že svet nemôže prijať Ducha pravdy, pretože ho nevidí a nepozná (porov. Jn 14, 17). Svet totiž nepozná pravdu a bráni sa ju prijať. Ani pre nás nie je vždy ľahké sa úplne otvoriť pre Ducha pravdy, ktorý nás chce uviesť nielen do pravdy o Bohu a o svete, ale aj do pravdy o nás samotných. Ľudia sa boja pravdy, pretože býva niekedy nepríjemná. Ale to je len jedna stránka pravdy, ona tiež oslobodzuje. "Poznáte pravdu, a pravda vás oslobodí" (Jn 8,31), povedal Ježiš židom. A zásadná pravda o nás je, že sme Bohom milovaní, že nás Boh stvoril ako krásnych a lásky hodných, že nám odpúšťa a prijíma. Ak chceme prijať Ducha pravdy, treba sa vo viere otvoriť novému pohľadu na náš život, na nás samotných. V mene Ježišovom sa postavme proti klamstvám o nás, ktoré nám povedali iní ľudia, proti predstavám, ktoré máme o sebe a o svojom živote, proti pochybnostiam, ktoré nami zmietajú, proti vnútornej pretvárke a neúprimnosti. Toho všetkého sa zrieknime, aby sme mohli prijať Boží pohľad na nás. Boh chce, aby sme boli sami sebou, on nás miluje a prijíma nás takých, akí sme, a tým nás uschopňuje prijať seba, druhých i okolnosti nášho života.
Chválim Ťa, Pane, a ďakujem Ti za pravdu, do ktorej ma svojim Duchom uvádzaš. Ďakujem Ti za pravé poznanie zmyslu života, životných hodnôt, za rozlíšenie pravdy a klamstva, dobra a zla. A hlavne Ti ďakujem za to, že sa smiem poznávať taký, aký som v tvojich očiach. Odprosujem Ťa za chvíle, keď som sa bránil pravdivému pohľadu na život a na seba, kedy som radšej počúval klamstvám a polopravdám o sebe. Prosím Ťa, Pane, aby si mi dal odvahu k pravde, nech je akákoľvek, a aby si mi dal odvahu sa postaviť proti všetkej polopravde a klamstvu vo svojom živote, či už o mne alebo o druhých. Prosím Ťa o lásku k pravde.
5. deň: Usvedčovanie z hriechov a odpustenie
A on, keď príde, usvedčí svet z hriechu, zo spravodlivosti a zo súdu. Hriech je v tom, že neveria vo mňa. (Jn 16,8-9)
Prijať Ducha Svätého a nechať ho v sebe pôsobiť, znamená tiež rozísť sa s hriechom, s hriešnymi postojmi a nechať sa z hriechu usvedčovať. Náš najväčší hriech však nie je väčšinou nejaký skutok, ale náš život žitý fakticky bez Boha. Je to naša pýcha, v ktorej sa riadime iba svojou vôľou, žijeme zo svojej sily, podľa svojich predstáv a v strede svojho života máme svoje ja, okolo ktorého sa točia naše záujmy. Duch Svätý, ktorý chce prísť v plnosti do nášho života, nás usvedčuje z tejto sebeckosti, samoľúbosti a pýchy, ktorou sa prejavuje naša faktická nevera. Život v dobrovoľnej závislosti od Boha nie je ľahký, ale je krásny. Každý z nás sa musí rozhodnúť a denne rozhodovať, kto bude v strede jeho života, či on sám, alebo Boh, ktorý dáva svoju milosť pokorným a Ducha Svätého tým, ktorí ho počúvajú (porov. Sk 5,32).
Chválim ťa, Pane, za to, že si prišiel, aby si nás vykúpil a vyniesol na svetlo veci skryté, aby sme viac nechodili v temnote. Ďakujem Ti za dar poznania vlastnej hriešnosti a úbohosti, samoľúbosti, pýchy a nevery. Ďakujem Ti za dar odpustenia. Odprosujem Ťa za svoju neochotu priznávať svoj hriech, nechať sa usvedčovať z hriechu a meniť životné postoje. Prosím Ťa o Ducha Svätého, ktorý usvedčuje aj odpúšťa, o Ducha prosieb o zmilovanie, o Ducha pravého pokánia.
6. deň: Sloboda
Ten Pán je však Duch; a kde je Duch Pána, tam je sloboda. (2 Kor 3,17)
To, čo nás v živote najviac zotročuje, je hriech, satan a strach zo smrti. V tom všetkom však môžeme zakúsiť oslobodenie skrze vieru v Ježiša Krista. Nie je však ľahké si túto slobodu uchovať a plne v nej žiť. V konkrétnom živote na sebe zakúšame, koľko vecí nás vnútorne púta, na čom sme závislí, čo nás ovplyvňuje. Záleží na nás, či chceme žiť v plnej slobode Božích detí, alebo sa necháme zotročovať. Duch Svätý v nás nepôsobí proti našej vôli a čaká na našu slobodnú poslušnosť, oddanosť a spoluprácu. Treba sa nechať Duchom Svätým uvádzať do plnej slobody Božích detí. Celý život sa učíme počúvať v najobyčajnejších veciach, v plnení prikázaní, v žití stavovských povinností, v poslušnosti a úcte k druhému človeku a v zriekaní sa svojho názoru a pohľadu, v prijatí udalostí, ktoré nemôžeme zmeniť. Tým všetkým vrastáme do plnej slobody Ježišovej, slobody pre Otcovu vôľu a pre vedenie Duchom Svätým.
Chválim Ťa, Pane, za to, že si ma oslobodil od hriechu, od satana a od smrti. Ďakujem Ti za slobodu, v ktorej sa nemusím báť, ďakujem za rozviazanie všetkých vnútorných i vonkajších pút. Odprosujem Ťa za to, že som sa častokrát nechal dobrovoľne fascinovať a spútavať tým, čo k Tebe nevedie, že som sa nechcel vymaniť z väzieb, vzťahov a závislostí, ktoré ma zotročovali, že som v sebe choval staré bolesti a zranenia, ktoré ma ochromovali . Odpusť mi, prosím, moju neposlušnosť. Prosím Ťa o Ducha Svätého na vnútorné oslobodenie, vymanenie z vnútorných závislostí a urovnanie celého vnútorného života. Prosím Ťa o schopnosť nechať sa viesť Bohom.
7. deň: Abba, Otče!
Lebo všetci, ktorí sa dávajú viesť Božím Duchom, sú Boží synovia. Nedostali ste predsa ducha otroctva, že by ste museli zase žiť v strachu. Dostali ste však ducha tých, ktorí boli prijatí za vlastných, a preto môžete volať: "Abba, Otče!" (Rim 8,14-15)
Písmo sväté nám sprostredkováva svedectvo o Ježišovom jedinečnom vzťahu k Otcovi, ktorý bol najdôvernejšie vyjadrený jediným slovom: Abba. V tomto slove bolo zahrnuté celé jeho poslanie a celý jeho život. Toto Abba v aramejčine, Ježišovej materskej reči, znamená zdrobnené dôverné oslovenie otca - naše "otecko". V Duchu Svätom sa podieľame na tejto Ježišovej modlitbe a na jeho ľudskej skúsenosti synovstva. Sami by sme sa nikdy nemohli odvážiť privlastniť si vo svojom vzťahu k Bohu toto Abba, keby nás k tomu sám Ježiš nevyzval a keby nás k tomu neviedol Duch Svätý. Je to privilégium nás kresťanov, že smieme k Bohu prichádzať v tejto dôvery plnej, detinskej atmosfére. Ježiš nás tým uvádza do svojho vzťahu k Otcovi a my smieme na sebe zažívať a preciťovať tú istú Otcovu blízkosť ako on. V tejto blízkosti spočíva aj zvláštna účinnosť našej modlitby. Duch Svätý nás v modlitbe uvádza do úplne dôvernej lásky k Otcovi, a tým borí všetku nedôveru, ničí chlad a odmeranosť, dáva nám prežiť radosť Božieho dieťaťa. Vážme si toto privilégium a učme sa načúvať Duchu Svätému, ktorý sa v nás takto modlí. Pridajme k tomu svoj hlas a svoje city, svoju lásku i oddanosť.
Chválim Ťa, Pane, za tvoj vzťah k nebeskému Otcovi a ďakujem Ti, že si nám ho odhalil, že si nás priviedol k Otcovi a učíš nás modliť sa tak, ako si sa modlil Ty. Ďakujem Ti za Ducha synovstva a za to, že smiem Boha mať ako svojho otecka. Odpusť, Otče, moje životné postoje vzbury a hnevu, keď som sa vnútorne staval proti Tebe a vyčítal Ti všetko možné. Prosím ťa o Ducha synovstva a o dôvernosť k Tebe, prosím o to, aby Duch Svätý vo mne volal Abba, aby som mohol prežiť, čo to znamená byť milovaným Božím dieťaťom.
8. deň: Duch Svätý sa modlí v nás
Práve tak aj Duch nám prichádza na pomoc v našej slabosti. Veď ani nevieme, o čo sa máme vlastne modliť. A tu sám Duch sa za nás prihovára vzdychmi, ktoré nemožno vyjadriť, a Boh, ktorý skúma srdce, vie, čo Duch žiada, a že jeho príhovor za kresťanov je v zhode s Božou vôľou. (Rim 8,26-27)
Jednou z veľkých prekážok v pôsobení Ducha Svätého v nás, je naša neschopnosť prijať svoju slabosť. Všetci sme slabí, ale nie všetci si to vieme priznať. Slabosť považujeme za niečo nepatričné, odmietame ju, a tým sa uzatvárame Božej pomoci. Ak tvrdíme v živote s Bohom, že všetko vieme, že sa tiež vieme modliť, ako môžeme zakúsiť prítomnosť Ducha Svätého v našej modlitbe? Duch Svätý nás povzbudzuje k modlitbe a postupne ako učiteľ modlitby nás krok za krokom učí modliť sa. Ale nielen to, on sa modlí v nás. Preto treba dávať Duchu Svätému priestor v modlitbe, čo nie je samozrejmé. Svojou výrečnosťou či roztržitosťou bránime Duchu Svätému, aby sa v nás modlil. Trpíme nadmierou ustavičného víru myšlienok, predstáv, fantázie, ktorá je zamorená zbytočnými vnemami a obrazmi. Preto sa v nás Duch Svätý ťažko môže prejaviť. Treba sa usilovať o tichosť srdca, ktorá je opakom rozptýlenosti, zvedavosti a uvravenosti. Musíme sa učiť prebývať v srdci, zostupovať do srdca, modliť sa srdcom a žiť v pokoji srdca. Ak dáme v modlitbe priestor Duchu Svätému skrze ticho a počúvanie, on rozhorí naše srdce, upúta našu pozornosť na Krista a povedie nás k tomu, aby sme Ježiša oslavovali. Vedie nás k dôvere a ku chvále, vďaka ktorej prekonávame svoje slabosti a zotročenie a môžeme zažiť uzdravenie a očistenie. Duch Svätý nás v modlitbe vedie k poznaniu Otcovej vôle a k vytrvalosti a vernosti v modlitbe.
Chválim Ťa, Pane, za Ducha Svätého, ktorý sa v nás modlí, ktorý nás vedie k Otcovi, ktorý pozná Božiu vôľu a prihovára sa za nás v zhode s ňou. Ďakujem Ti za dar modlitby a za chvíle, keď prežívam radosť z Boha a túžbu konať, čo sa Bohu páči. Prosím Ťa za odpustenie svojho falošného sebavedomia, v ktorom som si myslel, že sa viem modliť a že sa to sám naučím. Prepáč, že som často neposlúchol Božie pozvanie na modlitbu. Odpusť moju vzburu, s ktorou som odmietal prijať svoju slabosť. Prosím Ťa, pomôž mi otvoriť sa Duchu Svätému, aby sa vo mne mohol modliť. Prosím Ťa, Duchu Svätý, príď! Otváram Ti svoje srdce.
9. deň: Dary pre službu v Cirkvi
Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce. (1 Kor 12, 4-11)
Duch Svätý nám dáva zvláštne dary, ktorými nás uschopňuje k niečomu, čo nás presahuje, čo je nad naše ľudské schopnosti. Tieto dary nemajú za cieľ naše posvätenie, sú to dary pre službu v spoločenstve. Existuje mnoho týchto duchovných darov, ktorými nás Duch Svätý zahŕňa, aby stále oživoval svoju Cirkev. Duch Svätý tieto dary dáva každému tak, ako chce. Tieto dary nie sú znamením svätosti nositeľa, ale svätosti Božej. Boh ich môže udeliť aj hriešnikovi, ktorý o nich prosí, a skrze neho potom konať svoje znamenie. V tom je vidieť Božiu veľkosť a Boží záujem o spásu každého človeka, pretože Boh tieto dary dáva kvôli druhým, kvôli rastu Cirkvi, kvôli spáse sveta. Dary Ducha Svätého zohrávajú dôležitú úlohu v duchovnom budovaní cirkevnej obce, v rozvoji spoločenstva, a treba im dať v našom živote to miesto, ktoré im patrí. Predpokladom pre prijatie darov a pre ich správne užívanie je pravidelný duchovný život v spoločenstve, oddanosť Kristovi, vzájomná jednota a ozajstná láska. V Cirkvi potrebujeme jeden druhého s jeho zvláštnym obdarovaním a službou. Cirkev potrebuje nás, ľudí ochotných slúžiť Bohu a druhým ľuďom, ale ochotných nie z vlastnej sily a podľa svojich predstáv, ale z obdarovania a pod vedením Ducha Svätého.
Chválim Ťa, Pane, za dary, ktoré si dal ľuďom, za Cirkev, ktorú obdarúvaš a v ktorej smiem žiť a v nej slúžiť. Ďakujem Ti za obdarovanie druhých a tiež za dary, ktoré si dal mne. Odpusť, prosím, moju nevďačnosť voči Tebe, odpusť mi aj to, že som nechcel niektoré dary prijať a že som neprijímal obdarovanie ľudí okolo seba. Prosím tiež o to, aby som bol ochotný slúžiť v Cirkvi v moci a sile Ducha Svätého. Prosím Ťa o dary Ducha Svätého, ktoré k tejto službe potrebujem.
zdroj: Vojtech Kodet
