%20(1).jpg)
V roku 1638 nastúpil na turínsky trón Carlo Emanuele II., ktorý zlepšil administratívu a reformoval vojenské systémy v modernejšom zmysle. Ale Piemont zostával pod francúzskou kuratelou, čo brzdilo akúkoľvek politickú iniciatívu. Mesto Turín je však bohaté na veľkú vieru pevne zakorenenú v rodinách, farnostiach a kláštoroch. Je to skutočne čas, kedy sa rodia nové základy rehoľných domov.
V tejto klíme sa 7. januára 1661 narodila rodičom Giovanni Fontanellovi di Baldissero a Márii Tane di Santana ako posledná z jedenástich detí dcéra Marianna. Už ako maličká spoznala, že jej matka pochádza z rovnakej rodiny pôvodom z Chieri, v ktorej sa o storočie skôr narodila Marta Tana, matka sv. Alojza z Gonzagy (1568 – 1591). Tento mantovanský šľachtic nasledoval Krista tým, že ako chudobný a poslušný panic vstúpil k jezuitom, zriekol sa svojho dedičstva a šľachtických titulov, obetoval svoj život službe postihnutým morom a zomrel vo veku 24 rokov. Už vtedy bol vyhlásený za svätého.
Marianna vyrastala a mala pred očami aj v srdci Alojza z Gonzagy ako vzor a príhovorcu. Napodobňovala ho vo viere, v láske a čistote a v odovzdanosti Ježišovi. Jej formácia bola hlboko kresťanská a bola obohatená nežnou úctou k Panne Márii a k svätému Jozefovi.
Súčasne vnímala, čo sa deje v Turíne, koľko je tu utrpenia, ako často vznikajú vojny z dynastických a ekonomických dôvodov. Jej pohľad bol ustavične obrátený k Bohu aj k dejinám svojej doby a chcela ich pozitívne ovplyvniť aspoň silou svojej modlitby a obete, a to nie je málo.
Ako 14-ročná stratila svojho otca a dozrelo v nej Božie volanie, aby sa mu zasvätila na Karmeli, kde ju uchvacoval ideál svätej Terézie z Avily a svätého Jána od Kríža. Práve v Savojsku bol 30. apríla 1639 založený kláštor karmelitánok svätej Kristíny, ktorý ju silne priťahoval. S veľkou pevnosťou a rozhodnosťou do neho vstúpila 19. novembra 1675, obliekla rehoľné rúcho a stala sa sestrou Máriou od Anjelov.
V dobe noviciátu v nej rozkvitol nový duchovný život a zamilovala sa vrúcne do Ježiša. 26. decembra 1676 vo vianočnej dobe, ktorá je karmelitánskej tradícii veľmi drahá, zložila svoje rehoľné sľuby. Mala len 15 rokov, ale pre zvláštny Boží dar rýchlo postupovala na ceste svätosti. Na tejto svojej ceste sa čoskoro stretla s utrpením. Prijímala všetky skúšky s dôverou, pokojom a hrdinstvom, ako očistenie duše a života a zameranie na mystickú premenu v Ježiša. Jej život modlitby a spojenia s Pánom často preteká na jej spolusestry a na všetkých, ktorí často navštevujú kláštor, kde vyhľadávajú jej modlitbu a jej radu. Sestra Mária je úplne ponorená do Božej skutočnosti, ale napriek tomu pozná ľudstvo a dejiny svojej doby. Už ako mladučká sa teší povesti svätosti. Teší sa veľkej úcte u sestier, ktoré sa jej zverujú ako anjelovi poslanému od Boha. Vážia si ju aj občania Turína.
V roku 1694 je zvolená prevorkou. Má len 33 rokov a treba vyžiadať apoštolský dišpenz, ktorý dostala tentoraz aj pri troch ďalších voľbách. To bolo jasné znamenie, akej autorite sa teší. Keď už nemohla byť zvolená, stáva sa magistrou novicek a najmladších sestier, ktoré v nej vidia svoju matku a sprievodkyňu k svätosti.
Keď sa v roku 1684 ujal vlády Viktor Amedeo II., tlak Francúzska ešte zosilnel. Kráľ Ľudovít XVI. sa snaží ovládnuť Piemont, aby posilnil hegemóniu Francúzska nad Talianskom. Keď sa nároky Francúzska stali neznesiteľné, odpovedal Viktor Amedeovi vypovedaním vojny. Jeho zbraniam šťastie neprialo, ale vzrástla jeho prestíž a politická prezieravosť.
Medzitým sa na Karmeli svätej Kristíny matka Mária od Anjelov vrúcne modlí a dosiahne to, že vojna skončí a Turín je oslobodený. Francúzsky kráľ vracia Piemontu slobodu. Mária pripisuje víťazstvo svätému Jozefovi a dá prevolať Snúbenca Panny Márie za patróna mesta. U veľkých i malých v Turínčanov rastie obdiv a úcta k svätej rehoľnici, a to predovšetkým pri kráľovskom rode Savojských, ktorí sa stávajú jej dôvernými priateľmi. Ale ona si volí predovšetkým pokorných a chudobných. Všetkým je známa pre svoju lásku k vlasti, k Cirkvi a k pápežovi, katolíckemu kňazstvu a pre svoju ustavičnú modlitbu, mlčanlivé sebaobetovanie a zjednotenie s Ukrižovaným.
V roku 1702 sa matka Mária od Anjelov stáva zakladateľkou nového Karmelu, ktorý otvára v Moncalieri a zasväcuje svätému Jozefovi. Je to pravá dcéra svätej Terézie z Avily a jej presného zachovávania svätej rehole a rád a snaží sa ju napodobniť v jej živote obete za Cirkev a za obrátenie sveta k Ježišovi.
A znovu sa objaví na scéne na medzinárodnej úrovni, ako by sme dnes povedali, a to aj napriek tomu, že je hlboko ponorená do modlitby a skrytého života. V roku 1706 je Turín opäť obsadený Francúzmi, a to na štyri mesiace. Zatiaľ čo P. Micca sa obetoval, aby zabránil Francúzom vo vstupe do mesta, Mária od Anjelov sa obracia k Panne Márii, aby vyprosila ochranu pre mesto: 7. septembra 1706 spojené sily pod vedením Eugena Savojského dosiahnu rozhodujúce víťazstvo nad Francúzmi.
Mária prežíva veľkú radosť, keď sa na návrší Superga buduje na poďakovanie svätyňa Panny Márie podľa sľubu, urobeného v čase ohrozenia. Mala vždy vrúcnu lásku k Panne Márii a vzývala ju pod mnohými krásnymi titulmi a medzi nimi zvlášť titulom Tešiteľky. Uctieva ju modlitbou ruženca a nasledovaním jej cností, predovšetkým však apoštolskou horlivosťou za spásu duší. Na ten úmysel obetuje Bohu svoje utrpenia, ktoré jej nikdy nechýbajú, čo je podľa katolíckej viery znamenie, že sa teší veľkej priazni u Boha, ktorý svojich najlepších priateľov spája so svojím ukrižovaným Synom, ako to so zvláštnou horlivosťou prežívala svätá Terézia.
Keď je treba, Mária – obdarená zvláštnymi Božími darmi – osvecuje bratov listami plnými povzbudení a rád ako pravá učiteľka. Z týchto spisov vyžaruje autobiografický štýl, jej anjelský život a jej náuka. V tomto období, plnom ľudskej a duchovnej zrelosti, prežíva mimoriadne mystické milosti, na ktoré odpovedá bezvýhradnou veľkodušnosťou. Stáva sa skutočne „pre všetkých všetkým“ v pokore, oddanosti, v duchu služobnosti a pozornosti k potrebám sestier, v láskyplnej starostlivosti o ich duchovný rast a vo vernosti k rádovej charizme s mimoriadnou úctou k svätej Terézii, ktorá ju zahŕňa výnimočnou priazňou.
Ale jej svätosť vyžaruje predovšetkým z jej horúcej lásky k dušiam. Jej horlivosť, živená skúsenosťou modlitby a posilňovaná veľkodušným pokáním a vrúcnou láskou, sa konkretizovala v dielach lásky pre tých, ktorí potrebovali jej pomoc a jej modlitbu. Povesť o jej svätosti čoskoro prekročila bránu klauzúry predovšetkým pre časté návštevy v kláštore, ktoré tu konali členovia kráľovskej rodiny. Prichádzali za ňou osoby všetkých stavov a spoločenských vrstiev pre radu a so žiadosťou o príhovor u Pána. Patrila k nim aj vojvodkyňa a sám Amedeo II. V túžbe utiecť pred takou známosťou a v túžbe po novom Karmeli, ktorý by mohol prijať mladých, pre ktorých už u svätej Kristíny nebolo miesto, začala rokovania s predstavenými a s dvorom.
Po prekonaní nespočetných ťažkostí mohla 16. septembra otvoriť kláštor v Moncalieri, nemohla sa tam však presťahovať pre odpor Savojských, ktorí vyvinuli veľký nátlak na predstavených, aby zabránili jej odchodu z Turína. Odtiaľ teda pokračovala v starostlivosti o karmelitánky v Moncalieri, starala sa o ich duchovnú formáciu a bdela s materským srdcom nad dobrým chodom komunity.
16. decembra 1717 vo veku iba 56 rokov odišla na definitívne stretnutie s Bohom. Ani nie päť rokov po jej smrti začal proces blahorečenia. 5. mája 1778 vyhlásil pápež Pius VI. jej cnosti za hrdinské. Pius IX. ju 25. apríla 1865 zapísal do zoznamu blahoslavených.
Svätý Ján Bosco napísal v roku 1866 jej životopis, ktorý šíril vo svojich „katolíckych čítaniach“, a predstavoval ju ako vzor svätosti a príklad kresťanskej lásky k vlasti.
