%20(1).jpg)
Oddanosť zranenému Ježišovmu srdcu má svoj pôvod v jedenástom storočí, keď zbožní kresťania rozjímali o piatich Kristových ranách. Medzi veriacimi vyrástli modlitby k Najsvätejšiemu Srdcu, modlitby k Rane Kristovho ramena – súkromné pobožnosti, ktoré pomáhali kresťanom sústrediť sa na umučenie a smrť Krista, a tak rásť v láske k nášmu Spasiteľovi, ktorý trpel a zomrel za nás.
Až v roku 1670 však francúzsky kňaz o. Jean Eudes, slávil prvý sviatok Najsvätejšieho Srdca. Približne v rovnakom čase začala jedna zbožná sestra menom Margita Mária Alacoque oznamovať videnia Ježiša. Často sa jej zjavoval a v decembri 1673 dovolil Margite Márii – ako kedysi svätej Gertrúde – aby položila hlavu na jeho Srdce. Keď zakúsila útechu z jeho prítomnosti, Ježiš jej povedal o svojej veľkej láske a vysvetlil jej, že si ju vybral, aby všetkým oznámila svoju lásku a jeho dobrotu.
Nasledujúci rok, v júni alebo júli 1674, Margita Mária oznámila, že Ježiš chce byť uctený pod postavou Jeho Srdca z mäsa. Požiadal veriacich, aby Ho často prijímali v Eucharistii, najmä na Prvý piatok v mesiaci, a aby slávili svätú hodinu pobožnosti k Nemu.
A potom v roku 1675, počas oktávy Corpus Christi, dostala Margita Mária videnie, ktoré sa stalo známym ako „veľké zjavenie“. Ježiš žiadal, aby sa novodobá slávnosť Najsvätejšieho Srdca slávila každý rok v piatok po Kristovom tele ako odplata za nevďačnosť ľudí za obeť, ktorú pre nich Kristus priniesol.
Pobožnosť sa stala populárnou po smrti svätej Margity Márie v roku 1690. Keďže však Cirkev je pri schvaľovaní súkromného zjavenia alebo pobožnosti vždy opatrná, sviatok bol ustanovený ako oficiálny sviatok pre celé Francúzsko až v roku 1765.
8. mája 1873 bola pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu formálne schválená pápežom Piom IX. a o 26 rokov neskôr – 21. júla 1899 – pápež Lev XIII. naliehavo odporučil, aby všetci biskupi na celom svete slávili sviatok vo svojich diecézach.
Jedno zo zjavení svätá Mária Margita Alacoque opísala takto: Dňa 27. decembra 1673 sa jej zjavilo v oslňujúcom lesku Božské Srdce. Práve vtedy kľačala pred Sviatosťou Oltárnou. Srdce bolo ovinuté tŕňmi a ozdobené krížom. Podľa jej vlastných slov sama bola naplnená nevýslovnou láskou.
Druhé zjavenie mala v piatok v oktáve Božieho Tela. Vtedy videla päť Kristových rán. Pritom počula hlas: "Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď urobíš, čo som od teba žiadal, aby si rozšírila úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti."
Potom jej Spasiteľ ukázal svoje Božské Srdce a pokračoval: "Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, ktoré nič nešetrilo, ba aj samé seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva – nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k svätému prijímaniu s tým úmyslom, aby sa vynahradili nesčíselné zneuctenia, ktorých mu dostalo po ten čas, čo bolo vystavené na oltári."
Zo zjavení sv. Margity Alacoque, ktoré opísala vo svojich zápiskoch, sa časom sa ustálilo dvanásť prisľúbení Božského Srdca Ježišovho pre tých, čo budú uctievať Božské Srdce:
1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
2. Vnesiem pokoj do ich rodín.
3. Poteším ich v trápeniach.
4. Stanem sa im bezpečným útočišťom v živote a najmä v hodine smrti.
5. Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.
6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.
7. Ľahostajné duše sa stanú horlivými.
8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.
9. Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.
10. Kňazom dám dar, že obrátia aj najzaťatejšie Srdcia.
11. Mená tých, čo budú šíriť túto úctu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vytreté.
12. Všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.
Masima - Verím a Dôverujem
