V starom benediktínskom opátstve vo Faverney, v biskupstve Besançon, blízko švajčiarskych hraníc, sa slávili Turíce obzvlášť okázalým spôsobom. Prichádzali sem mnohí pútnici, aby prijali sviatosť pokánia, potom sväté prijímanie, a tak dosiahli plnomocné odpustky.
Na turíčnu nedeľu, 24. mája 1608, tu bola Najsvätejšia sviatosť oltárna vyložená po celé tri dni. Baziliku pri tejto príležitosti nádherne vyzdobili. Aby veriaci zo všetkých strán videli monštranciu, nebola vyložená na hlavnom oltári, ale uprostred baziliky pre ňu zhotovili špeciálny, nádherne vyzdobený drevený oltár. Do antickej monštrancie, ozdobenej strieborným podstavcom, boli vložené dve konsekrované hostie a dole v podstavci aj relikvia svätej Agáty. Tento improvizovaný oltár zdobili umelecké strieborné kandelábre s horiacimi sviečkami, pravé gobelíny, drahé hodvábne prestieradlá a pestrofarebné kvety.
Popoludní sa ešte v bazilike modlili mnohí pútnici, jedni prichádzali, druhí odchádzali. Večer ich už bolo menej a okolo 23. hodiny, keď sa kostol už takmer vyprázdnil, rozhodol sa aj páter Garnier, unavený od dlhého spovedania, odobrať sa na odpočinok. Zhasol všetky sviečky, ponechal iba zapálené dve večné lampy na oboch stranách monštrancie, potom sa pobral do svojej cely.
Keď v pondelok skoro ráno, už o tretej hodine prichádzal do baziliky, hneď pri otvorení dverí pocítil štipľavý dym. Zhrozený pozeral na miesto oltára, kde ešte videl posledné plamene hasnúceho ohňa. Utekal zavolať svojich šesť či sedem spolubratov. Prvé, čo hľadali, bola monštrancia. V hustom dyme prezreli všetko, ale monštranciu nenašli. Drevený oltár bol úplne spálený, jeden svietnik skoro roztavený, druhý spadol na zem a zlomil sa.
Mramorová platňa, na ktorej stála monštrancia, ležala na zemi pokrytá popolom, rozbitá na tri časti a taká horúca, že sa jej nebolo možné dotknúť. Ale kam sa podela monštrancia s hostiami? Stali sa i ony korisťou plameňov?
Medzitým prišli i niektorí občania Faverney, aby ratovali, čo sa ešte zachrániť dalo. Pátra Garniera trápili výčitky a ľútosť, že sviatosť Oltárnu nechal samotnú. Zrazu sa v zadymenej bazilike rozľahol radostný výkrik novica Breniera, ktorý tiež pomáhal pri upratovaní spáleného oltára. Keď náhodou pozrel na chór, zbadal, ako sa monštrancia so svätými hostiami vznáša vo vzduchu.
Rozrušený páter Garnier sa snažil dostať monštranciu dole, kým ho jeden zo spolubratov neupozornil, že je to zázrak, skutočný autentický zázrak, pretože monštrancia sa vznáša v prázdnom priestore.
Všetci prítomní si uvedomili, čo vidia - monštranciu vznášať sa vo vzduchu, ničím nepodopretú, ničím nepripevnenú alebo priviazanú. Každý s úžasom hľadel na monštranciu, potom padli na kolená, niektorí sa vrhli na zem, aby takýmto spôsobom vzdali úctu Najsvätejšej sviatosti.
Sotva sa tunajší mnísi spamätali, poslali po kapucínov z Vesoulu, ktorí mali povesť výborných teológov, aby sa s nimi poradili, čo robiť. Jazdci na rýchlych koňoch oznámili po okolitých dedinách zázrak vo Faverney. Ten medzitým pretrvával. Nielen 800 občanov Faverney, ale čoskoro 9 až 10 000 ľudí z okolia sa zbehlo pozrieť na nevídaný úkaz.
Zázrak trval 33 hodín a všetci, čo ho videli, mohli sa presvedčiť o jeho pravosti. Táto udalosť bola veľkou milosťou pre celé okolie. Predtým kalvíni a luteráni sa propagandou, návštevami po domoch i na verejných prednáškach pokúšali tunajších jednoduchých roľníkov zviesť od viery a získať pre nové náboženstvo. Protivníci útočili najmä na skutočnú prítomnosť Kristovu vo sviatosti Oltárnej. Zázrak z Faverney urobil na Francúzov i susedných Švajčiarov ohromný dojem, až natoľko, že katolíci, ktorí predtým odpadli, sa teraz vrátili do materskej Cirkvi.
Na turíčny pondelok priviedol v procesii susedný farár do Faverney celú svoju dedinu. Na spálenisku bol postavený nový provizórny oltár, na ktorom celebroval hosťujúci kňaz svätú omšu. Tu sa stal nový zázrak. Po premenení mohli všetci prítomní v preplnenej bazilike vidieť, ako monštrancia pomaly klesala dole a usadila sa na bielom korporále.
Cirkevné aj svetské vrchnosti celú záležitosť podrobili dôkladnému vyšetreniu počas zázraku i po jeho ukončení. Mnohí občania sa vyslovili, že sú ochotní svoje pozorovania potvrdiť prísahou. Vrchnosti vybrali 52 najváženejších občanov z Faverney, ktorí pred svedkami zázrak potvrdili. Písomný dokument existuje ešte aj dnes, mená a podpisy sú zárukou pravosti zázraku vo Faverney.
Kongregácia obradov nariadila roku 1864 nové vyšetrovanie, po ktorom Svätý Otec Pius X. jednu ešte jestvujúcu hostiu z dvoch pôvodných odporúčal k úcte celému svetu.
Druhú hostiu z Faverney darovali susednému mestu Dole, kde však bola počas francúzskej revolúcie zničená. Pápež Ján XXIII. ešte ako nuncius v Paríži putoval do Faverney, aby vzdal úctu svätej hostii, ktorú nezničili ani plamene.
Masima - Verím a Dôverujem