%20(1).jpg)
Svätý Dominik sa narodil 8. augusta 1170 v španielskom meste Calleruega v oblasti Burgosu, zomrel 6. augusta 1221 v talianskej Bologni, len dva dni pred svojimi 51. narodeninami, v jednoduchej cele, ktorú mal zapožičanú od spolubrata Moneta z Cremony.
Už keď sa blížil k mestu Bologna, necítil sa veľmi dobre. Sotva došiel do mesta, ťažko ochorel. Vedel, že jeho čas sa blíži. Ležiaci na lôžku si dal k sebe zavolať dvanásť najvážnejších bratov a vyzýval ich k vrúcnej láske k rádu, k jeho rozšíreniu a k vytrvalosti v snahe po svätosti.
Napomínal ich, aby sa vystríhali podozrivých stykov so ženami, zvlášť s mladými, lebo je to veľké lákadlo a spôsobí to, že duše, doteraz neočistené ohňom, sa chytia do ich osídiel. "Pozrite, až do tejto hodiny ma milosrdenstvo Božie uchovalo v telesnej neporušenosti. Priznávam však, že som sa neuchránil nedokonalosti, radšej som sa rozprával s mladými dievčatami, ako so starými ženami."
"Po smrti vám budem užitočnejší, ako som bol počas života," povedal svojim bratom s dôverou. Vedel určite, komu zveril dedičstvo svojich prác a života. Bol si celkom istý, že je mu pre budúcnosť prichystaná koruna spravodlivosti, a že keď ju dostane, bude jeho príhovor tým mocnejší.
Keď sa jeho choroba zhoršovala, dostal vysokú horúčku a zároveň trpel úplavicou. Keď sa napokon jeho duša odlúčila od tela, ponáhľala sa k Pánovi a radostne vymenila nešťastný príbytok za radostný večný pobyt v nebesiach.
V ten istý deň a v rovnakú hodinu, kedy svätec zomrel, prekvapil brata Gualu, priora z Briccie a neskoršieho biskupa mesta, opretého o stenu kláštornej zvonice, ľahký spánok. V spánku zbadal, ako by sa otvorilo nebo a spustili sa z neho dva bieloskvúce rebríky. Koniec jedného rebríka držal Pán Ježiš a druhý rebrík držala jeho Matka. Po oboch rebríkoch zostupovali a vystupovali anjeli.
Uprostred rebríkov, dolu, bolo sedadlo a na ňom sedel ktosi, podobný bratovi, s tvárou prikrytou kapucňou, ako je zvykom, keď dominikáni pochovávajú svojich bratov. Pán Ježiš a jeho Matka potom vyťahovali pomaličky rebríky, na ktorých bol vytiahnutý ten, ktorý bol na sedadle. A keď bol potom za anjelského spevu prijatý s veľkou nádherou do neba, preskvostný otvor do neba sa zavrel.
Brat Guala, ktorý to videl, hoci bol ešte dosť chorý a veľmi slabý, hneď ako nadobudol sily, vydal sa na cestu do Bologne. Tam sa dozvedel, že Kristov sluha Dominik zomrel toho istého dňa a v tú istú hodinu, ako to videl v spánku.
Masima - Verím a Dôverujem
