%20(1).jpg)
Svätý Dominik počas života veľmi často plakával, slzy mu boli chlebom vo dne, v noci. Počas dňa prelieval slzy zvlášť pri každodennom slávení svätej omše, v noci potom, keď neúnavne bdel nad všetkými. Noci trávieval zvyčajne v kostoloch, na modlitbách a v neustálom bdení, pokiaľ mu to jeho stýrané telo dovoľovalo. A keď ho už zmáhala únava a unavený bol aj duch, že si musel zdriemnuť, oprel si hlavu buď o oltár alebo o iný predmet, či sa po príklade patriarchu Jakuba oprel o kameň a keď si trošku oddýchol, znovu sa vrátil k modlitbe a bdeniu.
Všetkým ľuďom prejavoval veľkú nežnosť, lásku a pretože všetkých miloval, bol na odplatu každým milovaný. Dominik sa naučil radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi. Pretože prekypoval nežnou láskou, celkom sa dával blížnym a mal súcit súcit s blížnymi.
Keď malo byť vyzdvihnuté telo blaženého Dominika, tvrdé náhrobné murivo bolo len sťažka prerazené železnými tyčami a s veľkou námahou odvalený kameň na hrobe. Vtedy vyšla z hrobu taká príjemná vôňa, až sa zdala, že prevyšuje vôňu všetkých iných vôní. Pričom táto vôňa nevychádzala iba z tela, ale aj z rakvy a prachu. Dokonca zostala vôňa niekoľko dní aj na rukách tých, ktorí sa pri hrobe dotkli čo len jednej veci.
Prenesenie svätcovho tela, ktoré bolo nájdené neporušené, sa konalo 24. mája 1233, kedy ho z pôvodného hrobu svätého Mikuláša v Bologni preniesli do chrámovej kaplnky. Nad hrobom bol postavený mramorový pomník, ktorý bol v roku 1474 nahradený umeleckým dielom Mikuláša z Bari, na ktorom sú vytesané rozličné udalosti zo svätcovho života. Za svätého bol Dominik prehlásený pápežom Gregorom IX.
Prvý zázrak bola jeho vôňa, ktorú pocítili všetci, čo sa zúčastnili prác pri vyzdvihnutí jeho tela z hrobu. Ale tým to neskončilo, naopak, Dominik pomáhal z neba aj naďalej. Svätý Dominik rád uzdravoval, či už to boli zuby, lymfatické uzliny, alebo vysoké horúčky. Pretože je tých zázrakov naozaj veľa, spomeniem aspoň niektoré z nich...
Anglický študent Nicolas z Buscu pri svojom pobyte v Bologni ochorel na obličky a okrem toho trpel veľkou bolesťou v kolenách. Bez pomoci iných nemohol vstať a pohybovať sa dokázal len s pomocou palice. Choroba sa mu po pätnástich dňoch tak zhoršila, že musel zostať na lôžku. Ľavé stehno mu veľmi zoslablo a scvrklo sa, takže lekári už nemohli robiť. Naopak, užívaním rôznych liekov sa choroba ešte viac zhoršovala. Jeho priatelia a aj samotní lekári sa vzdávali nádeje na uzdravenie. Vtedy Nicolas urobil sľub svätému Dominikovi, že ku cti Pána Ježiša a Dominika obetuje voskovú sviecu, vysokú ako je on sám, ihneď bol uzdravený.
Dcéru pisára pri kúrii sv. Ambróza v Bologni, Thomasine, veľmi rozbolela ľavá strana tváre. Mala na ňom škaredý vred, ktorý praskol a vytekala z neho hniloba a hnis, ktorý sa vôbec nedal zastaviť. Jej rodičia sa obávali, že dcérinu chorobu sa nebude tak ľahko dať vyliečiť. Začali vzývať blaženého Dominika o pomoc, a nasledujúce ráno, hoci Thomasine nepodali žiadny liek, bola celkom uzdravená. Vred úplne zmizol a po chorobe nezostalo na tvári ani stopy, okrem maličkej červenej škvrnky.
Jedna žena menom Gilla, pochádzajúca z mesta Manzolino, trpela až do doby prenesenia tela blaženého Dominika bolesťami v celom tele. Choroba jej spôsobila aj nehybnosť ľavého ramena. Lekári sa rozhodli pustiť jej žilou, no krv z nej vôbec netiekla, lebo ruka už bola odumretá a bez citlivosti. Vtedy začala vzývať Dominika o pomoc a bola vyliečená.
Žene, menom Menekata, hrozne zdurela spodná pera, jedlo a pitie jej spôsobovali veľké utrpenie, nemohla dokonca ani poriadne rozprávať. Trápila sa už rok a päť mesiacov. Vtedy jej poradili, aby vzývala Dominika o pomoc a žena sa potom uzdravila.
Bonafilia trpela vyše dva roky bolesťami, spôsobenými nádormi na nose a hornej pere. Nos aj peru mala také zdurené, že boli väčšie ako slepačie vajce a veľmi silno zapáchali. Lekári jej však nevedeli pomôcť. Vtedy sa obrátila na blaženého Dominika s prosbou o pomoc a bola uzdravená tak dokonale, že ani na nose, ani na pere nezostali žiadne stopy po chorobe.
Chlapec Petrínus z Tornella bol dva týždne chorý. Od brucha až k nohám bol opuchnutý, takže nemohol ani stáť. Začal sa utiekať o pomoc k Dominikovi a zdravie sa mu vrátilo.
Marsilius zo Suavit mal vysokú horúčku a zároveň bolesti celého tela, najmä na hrudi. Trápil sa šesť dní, takže prijal sväté prijímanie a urobil závet, lebo už nikto nedúfal, že sa uzdraví. Keď sa však potom odporučil blaženému Dominikovi, bol uzdravený.
Študent Viliam Alere z Vauru, istý čas pobýval v Bologni, keď ochorel a osem dní sa trápil s vysokou horúčkou. Jeho priatelia už nedúfali v jeho uzdravenie, no pomohli mu zájsť k hrobu blaženého Dominika. Tam si ľahol na kameň na hrobe a bol uzdravený.
Masima - Verím a Dôverujem
