%20(1).jpg)
Ľudovít IX. Francúzsky bol už krátko po svojej smrti v roku 1297 svätorečený. Je uctievaný ako patrón viazačov kníh a tlačiarov a celého radu ďalších ručne robených remesiel a tiež ako ochranca pútnikov a slepcov. Najčastejšie býva zobrazovaný s Kristovou tŕňovou korunou v ruke.
Ľudovít žil v čase Hohenstaufovcov, narodil sa v roku 1214 a bol ideálnym obrazom stredovekého panovníka. Jeho zbožná matka Blanka Kastílska zachránila chlapcovi svojou prezieravosťou a ráznosťou, ako regentka trón po skorej smrti jeho otca, Ľudovíta VIII. Jej slová: „Vieš, dieťa, ako veľmi ťa milujem, ale radšej by som ťa videla mŕtveho, než ako sa dopúšťaš smrteľného hriechu“ ovplyvnila chlapca veľmi hlboko a prispela podstatne k jeho svätej bázni Božej a odporu k zlu.
Ľudovít sa ako devätnásťročný oženil s Margarétou z Provence. Týmto sobášom bol zjednotený juh so severom Francúzska a naďalej bolo už len jedno Francúzsko. Manželstvo bolo požehnané jedenástimi deťmi.
Málo kráľov bralo svoj kráľovský úrad tak vážne, ako Ľudovít. Už od mladosti konal zbožné cvičenia, každé ráno sa zúčastnil bohoslužby a aj ako kráľ viedol svoj mníšsky život, pokiaľ to bolo možné. Pod svojim plášťom nosil kutňu františkána. Preto sa nikto nečudoval, že si vzal pod svoju ochranu obe mladé žobravé rády - františkánov a dominikánov.
Kráľ žil so svojou rodinou tak skromne, že si musel kvôli tomu často vypočuť výčitky. Pri svojom stole kŕmil chudobných, zakladal špitály a nikdy nebol lenivý konať dobro. Pretože Ľudovít mal neúplatný cit pre právo a bezprávie, usporiadal právny poriadok a nezriedka sedával aj na súde. Jeho prísne nariadenia zakazovali súboj, vykorisťovanie bezbranných a opájanie sa nádherou. Vo všetkom dával sám ušľachtilý príklad. Staral sa o čistotu viery a o blaho cirkvi, staval chrámy a opátstva, na obranu proti kacírom založil univerzitu v Toulouse, podporoval výukovú činnosť sv. Tomáša Akvinského a sv. Bonaventuru v Paríži. Tiež povolal k životu v stredoveku takú preslávenú univerzitu Sorbonnu, ktorá sa ešte dnes teší skvelej povesti.
Keď Balduin II. z Carihradu ponúkol v Benátkach na predaj drahocennú Kristovu tŕňovú korunu, ktorú kedysi cisárovná Helena zachránila pred zničením, neváhal Ľudovít ani chvíľu. Získal ju za mnoho peňazí a odprevadil ju v slávnostnej procesii do Paríža. K pocte relikvie nechal Ľudovít postaviť očarujúci kostol „Sainte-Chapelle“.
Keď sa v decembri 1243 kráľ proti očakávaniu zotavil z ťažkej horúčky, sľúbil Bohu na poďakovanie krížovú výpravu. Šľachta sa vzpierala proti Ľudovítovmu plánu, pretože spomienky na predchádzajúce nešťastné krížové výpravy mali ešte zreteľne pred očami. Ale kráľ presadil svoj plán proti všetkému odporu a lode nakoniec opustili krajinu. Na plavbe do Svätej zeme ho dokonca sprevádzala jeho manželka.
Po prezimovaní vojska na Cypre došlo k pristátiu v Egypte v máji 1249. Saracéni vypratali Damiettu bez väčšieho boja, pretože boli prekvapení. Svet doteraz nevidel väčšie vojsko križiakov. Pri El Mansure narazili kresťania na nepriateľov.
Písal sa 8. február 1250. Ruže kvitli, všetko bolo celkom iné ako doma. Vtedy došlo k nepochopiteľnému dopusteniu: šťastie krížových rytierov skončilo! Egypťania sa dopustili zrady a uzavreli prechod cez Níl. Vojsko, oslabené námahami, horúčkou a hladom nezvládlo vykonať prielom. Upadlo teda do zajatia a s ním aj kráľ Francúzska. Po mnohom pokorení sa Ľudovítovi podarilo získať slobodu za veľké výkupné. Celé štyri roky čakal v Sýrii nadarmo, že mu západné krajiny, alebo pápež pošlú sľúbené nové vojsko. Ale zbytočne. Musel sa vrátiť. Pomyslenie na stratu svätých miest a na utrpenie zajatých kresťanov ho ale ho však sprevádzalo neustále.
V roku 1267 sa postavil znova do čela križiackej výpravy. Kráľova flotila vyplávala z Aigues-Mortes v južnom Francúzsku a pristála v Tunise. Tam malo Ľudovítovi prísť oslobodenie od Karola z Anjou. Ale vytúžená pomoc počas celého obliehania v Tunise sa nedostavila.
V tábore vypukla silná nákaza. Medzi mužmi zomrel najprv mladý francúzsky princ, potom kardinál - pápežský legát, nakoniec strašnej nákaze podľahol 25. augusta 1270 aj kráľ Ľudovít. S mŕtvolou kráľa nastúpili cestu na Sicíliu, stále ešte v nádeji, že budú môcť preniknúť na Východ, aby aspoň mŕtvemu umožnili splnenie jeho sľubu. Ale flotilu postihli silné búrky, väčšina lodí bola silne poškodená, šesťdesiat ich išlo ku dnu aj s mužstvom a vybavením. Na krížovú výpravu už nebolo ani pomyslenie. Vtedy bola telesná schránka panovníka dopravená po súši do Francúzska a jeho hlava uložená v „Sainte-Chapelle“ blízko onej svätej tŕňovej koruny, ktorá sa stala symbolom jeho kňazského kráľovstva.
Svätý kráľ Ľudovít zanechal synovi tento duchovný závet
Spravodlivý kráľ pozdvihuje krajinu
Syn môj milovaný, predovšetkým ti pripomínam, aby si miloval Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca a z celej svojej sily. Lebo bez tohto niet spásy.
Synu, musíš sa chrániť všetkého, o čom vieš, že sa nepáči Bohu, totiž akéhokoľvek smrteľného hriechu, až natoľko, že radšej musíš zniesť hocaké muky, ako by si mal spáchať nejaký smrteľný hriech. Okrem toho, ak Pán na teba dopustí nejaké súženie, musíš ho znášať ochotne a so vzdávaním vďaky a uvedomovať si, že prichádza pre tvoje dobro a že si si ho možno zaslúžil.
A zasa, ak ti Pán daruje akýkoľvek úspech, musíš mu pokorne ďakovať a dávať si pozor, aby si sa nestal preň horším či už márnou slávou, alebo nejakým iným spôsobom, lebo nesmieš Boha za jeho dary napádať alebo urážať.
Ochotne a nábožne počúvaj bohoslužby Cirkvi. A kým si v kostole, dávaj si pozor, aby si sa všetečne neobzeral a nerozprával zbytočnosti, ale modli sa nábožne k Pánovi či už ústami, alebo rozjímavým srdcom.
Maj srdce naklonené k chudobným, biednym a trpiacim a podľa svojich možností im pomáhaj a potešuj ich. Za všetky dobrodenia, ktoré ti udeľuje Boh, vzdávaj mu vďaky, aby si bol hoden dostať ešte väčšie.
Voči podriadeným buď spravodlivý, drž sa línie spravodlivosti a neodkloň sa ani napravo, ani naľavo. A vždy buď viac na strane chudobného ako bohatého, kým nevieš s istotou, kde je pravda. Dbaj, aby sa všetci tvoji podriadení tešili spravodlivosti a pokoju, najmä však cirkevné a rehoľné osoby.
Buď oddaný a poslušný našej matke rímskej Cirkvi a najvyššiemu veľkňazovi ako duchovnému otcovi. Pracuj na tom, aby z tvojej krajiny vymizol každý hriech, hlavne však bohorúhania a bludy.
Syn môj milovaný, nakoniec ti dávam všetko požehnanie, aké môže dať milujúci otec synovi, a nech ťa celá Trojica a všetci svätí chránia od každého zla. A nech ti Pán dá milosť plniť jeho vôľu tak, aby si mu slúžil a oslavoval ho, aby sme sa po tomto živote spolu dostali k nemu, hľadeli na neho, milovali ho a chválili ho bez konca. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
