Svätý Dominik a nástrahy diabla

V druhú pôstnu nedeľu kázal svätý Dominik v kostole svätého Sixta. Stál pri chórovej mreži, aby ho kláštorné sestry dobre počuli. Počas kázne prerušila jeho reč jedna žena, posadnutá zlým duchom. "Ó chudák, tieto mníšky boli naše a ty si nám ich vzal! Ale túto dušu nám isto nevezmeš!" Pokojný Dominik prikázal žene, aby sa utíšila. Potom spravil nad ňou kríž a priamo pred početnými svedkami celého zhromaždenia ju oslobodil od zlého ducha.

Oslobodená žena prišla o niekoľko dní za ním a vrhla sa mi k nohám prosiac o rehoľné rúcho. Svätý Dominik ju prijal do kláštora a dal jej rehoľné meno Amáta na pamiatku, že jej Boh preukázal zvláštnu milosť, keď ju prijal do kláštora za takýchto okolností.

Neskôr bola sestra Amáta poslaná do Bologne, kde zomrela v povesti svätosti. Pochovaná bola spolu s inými dvomi sestrami - Cecíliou a Dianou, ktorá založila kláštor dominikánok v Bologni. Všetky tri sestry boli prehlásené za blahoslavené.

Keď sa raz Dominik modlil v noci, diabol po ňom hodil z kostolnej strechy veľký kameň. Kameň s šuchol o jeho kapucňu a s veľkým treskom dopadol na zem. Na tento hrmot sa prebudili ostatní bratia a ponáhľali sa do kostola.

Keď tam došli, uvideli rozbitú dlažbu, na ktorej kľačal svätec. Bol však hlboko ponorený do modlitby a o ničom nevedel. Tento "diabolský" kameň je dodnes uchovaný v kostole svätej Sabíny a je skutočným a hmatateľným dôkazom, že zlý duch málo zmôže proti božím služobníkom, keď mu odporujú, ak sú silní vo viere.

V jednu noc Dominik - ako takmer vždy - bdel a prechádzal sa po kláštore. Zrazu zbadal zlého ducha, o ktorom nám Písmo vraví, že obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Dominik odhodlane zvolal: "Čo sa tu prechádzaš, chudák?"

"Pracujem a namáham sa, aby som niečo získal," satan odpovedal.

"A čo získaš v spálni?" spýtal sa Dominik.

"Veľmi veľa. Ruším bratov v spánku a robím ich nevrlými a ospalými, aby potom nevstali načas k nočnej chórovej modlitbe, alebo ju robili veľmi roztržito."

Dominik potom zaviedol diabla do chrámu. "A tu čo získaš?"

"Robím všetko, aby som bratov zadržiaval, aby sa oneskorili, alebo ledabolo vykonávali posvätné úkony." 

Prešli do jedálne a tam diabol povedal: "Tu je mojou snahou zvádzať bratov, aby buď veľa alebo málo jedli a tým urážali Boha."

Bol zavedený aj do hovorne a tam sa diabol s úsmevom pochválil: "Toto miesto mi patrí celé. Tu sa bratia dopúšťajú mnohých chýb, keď hovoria, alebo počúvajú všelijaké zbytočné novinky. Čo inde nadobudli dobré, tu to strácajú."

Nakoniec svätec doviedol diabla do kapitulnej siene, kde na seba bratia verejne a pokorne žalujú z priestupkov, ktoré spravili proti rádovým pravidlám. Predstavený im potom uloží pokánie, aby napravili svoje chyby. Do tejto miestnosti však diabol nechcel vstúpiť a keď ho Dominik k tomu nútil, kričal: "Toto miesto je mojím peklom. Tu bratia na seba žalujú chyby, tu sú napomínaní a karhaní, tu sú im odpustené poklesky. Čo inde stratili, tu nachádzajú!" A diabol potom zmizol.

Dominik, prekvapený touto rečou diabla, zvolal svojich bratov a urobil im poučnú prednášku, ako treba byť bdelým a opatrným proti nástrahám diabla, ale aj nad sebou vždy a všade sa im vyhýbať.

Masima - Verím a Dôverujem