%20(1).jpg)
Vo štvrtok 5. mája dáva Pán blahoslavenej Dine opäť piť z kalicha svojho utrpenia. Ponára ju do smrteľného utrpenia svojho Srdca a dáva jej uvidieť nespočetné množstvo zasvätených duší, ako ich sám videl v Getsemanoch.
Ježišovo Srdce sa k nej prihovára: Pozoruj dobre tieto zasvätené duše. Väčšina z nich žije v spojení so Mnou; tie ostatné, ach, stratili stav milosti a sú odo Mňa odlúčené. Dám ti uvidieť môj život v nich alebo moje odlúčenie od nich. (Ukázal mi jednu z nich). V nej Ma poznávaš; ale pozri sa dobre, moje ruky sú zviazané šnúrou. Miluje Ma, ale zachováva si závislosť na skorých dobrách, a to Mi zväzuje ruky a bráni dať jej veľké milosti.
Pozri sa na inú. V nej žiarim viac; miluje Ma viac: Ale pozri sa na moje Srdce, zraňujú ho malé tŕne; to sú celkom malé veci, ktoré Mi odopiera a ktoré Mi bránia dať jej všetky poklady môjho Srdca. Teraz si všimni túto tu. Vôbec Ma v nej nevidíš. Moje nohy sú zviazané putami. Moje ruky sú tiež spútané. Moje srdce prebodávajú tŕne, ktoré ich zvierajú a pre ktoré krváca. To je vlažná duša. Moje pôsobenie v nej bolo potlačené a je blízka tomu, odlúčiť sa odo Mňa.
A teraz, pozri sa ďalej. Neboj sa, som pri tebe. To je duša, ktorá sa odo Mňa odlúčila, keď stratila stav milosti. To je duša jedného kňaza. Neprebývam v nej, ale môj obraz v nej zostal: je to pokrstená a zasvätená duša. Pozri sa na démona, ktorý sa zmocnil môjho obrazu, ktorý úplne spútal železnými okovami. Robí mnoho hluku, tancuje, škerí sa; vykonáva svoju hru s mojím obrazom, tyranizuje túto dušu, robí ju nešťastnú, šmýka s ňou zľava doprava, robí si z nej svoju korisť. Môžeš ju v spojení s mojou najsvätejšou Matkou získať pre Mňa späť a vyhnať diabla láskou a obeťami. Ach, koľko je tu zasvätených duší, ktoré vidím padať do moci diabla! Pozri sa tam, v diaľke... Pozri sa na túto!
Na tomto mieste vedie Ježiš blahoslavenú Dinu na pravú stranu, kde jej ukazuje dušu plnú milostí a svetla. „Ó môj Ježišu, aký si krásny!“ volá Dina strhnutá obdivom. Pán pokračuje: Vidíš Ma celkom žiariaceho: to je duša, ktorá Mi nič neodoprie. Nevidíš z tej duše už nič, celkom sa vo Mne zničila, nastúpil som na jej miesto. Mohol som jej dať voľne všetky poklady svojho Srdca. Robím ju šťastnú a ona Ma potešuje.
Za niekoľko okamihov dodal: Ukázal som ti päť skupín zasvätených duší. To nebráni tomu, aby každá duša mala svoj zvláštny charakteristický obraz. Ale podľa ich zjednotenia so Mnou alebo odlúčenia odo Mňa môžu byť zaradené do jednej z týchto piatich skupín. Pozoruj ešte raz tie, v ktorých sú moje ruky zviazané. Vyžarujem z nich len málo do ich okolia; skrze nich pôsobím málo dobra v dušiach, ktoré ich obklopujú. Pozoruj tých, v ktorých je moje Srdce zraňované úplne malými tŕňmi. Moje ruky sú voľné, milujú Ma viac, odopierajú Mi len malé veci. Vyžarujem z nich viac a pôsobím viac dobra a na väčšiu diaľku.
Nakoniec pozoruj duše, ktoré sa Mi úplne odovzdali a nič Mi neodopierajú. Moje lúče sa šíria na všetky ostatné duše, ďaleko, veľmi ďaleko, šíri sa až k tým dušiam, ktoré sú vydané diablovi. Pozri sa, dávam zostúpiť jednému lúču na dušu tohto kňaza, ktorú si práve pozorovala. Tento kňaz sa podrobí pôsobeniu mojej milosti, padne na kolená a Ja mu odpustím.
6. mája 1927 zveruje Pán blaženej Dine hlboké tajomstvo: Keby Mu všetky zasvätené duše nič neodopreli, takže by v nich mohol ustavične voľne pôsobiť, všetky ostatné duše by boli zachránené. Bol by to sám Pán, ktorý by v nich naliehavo prosil nebeského Otca o záchranu a posvätenie iných duší.
Bezpochyby, povedal Pán ďalej v tomto tajomstve, duše, ktoré idú do pekla, idú tam z vlastnej viny. Ale súčasne je tým vinné zneužitie milosti v Bohu zasvätených dušiach. Tajomstvo, ktoré tu Kristus vyslovuje pred blahoslavenou Dinou, nazval pápež Pius XII. vo svojej encyklike Mystici Corporis „hrôzu vyvolávajúcim tajomstvom“: „Je to naozaj hrôzu vyvolávajúce tajomstvo, o ktorom nie je nikdy možné dostatočne rozjímať: že totiž spása mnohých ľudí je závislá od modlitieb a dobrovoľných úkonov pokánia údov tajomného Tela Ježiša Krista, ktoré na seba túto úlohu, a od spolupôsobenia, ktoré poskytli pastieri a veriaci, najmä otcovia a matky rodín nášmu božskému Vykupiteľovi.“
Vo Fatime povedala Matka Božia 19. augusta 1917 úplne v rovnakom zmysle: „Mnohí sú naveky zavrhnutí, pretože nebolo nikoho, kto by sa za nich obetoval a za nich sa modlil.“
Tejto pravde o pokračovaní vykúpenia, o ktorom Kristus hovorí k Dine, tvorí nesporne pozadie tajomný výrok svätého Pavla, že svojím utrpením chce doplniť to, čo ešte chýba do plnosti Kristových útrap (porov. Kol 1,24). Z toho dôvodu dopúšťa Pán na blaženú Dinu mnoho utrpenia, aj také, pri ktorých je vystavená pôsobeniu diabla.
18. júna ju Pán utešuje, keď vyhlasuje, že ju prenecháva pokoreniam, bojom a jej vlastným slabostiam, aby vytrhla iné duše Satanovi tým, že im zaisťuje milosti odpustenia a čistoty. Pán jej ukladá, aby v tomto mesiaci júni rozjímala o obetovaní jeho Srdca v smrteľnej úzkosti jeho Otcovi. Dáva jej zakúšať niečo z nekonečného smútku svojho Srdca.
Dina, ktorá sa stravuje láskou, obetuje nespočetnekrát Srdce svojho Pána nebeskému Otcovi a poznáva cenu ľutujúcu lásku. Ľutujúca láska duše, ktorá sa obráti, môže prekročiť intenzitu nevinnej lásky čistej duše.
7. augusta blahoslavená Dina napísala: Chápem, ako kajúca Mária Magdaléna mohla žiarou svojej lásky dosiahnuť taký vysoký stupeň svätosti. Chápem, aké spásne je upadnúť niekedy do určitých, skôr nepredložených než vedomých chýb, ktoré sú pre vôľu pokorujúce; lebo potom sa vrhá naša úbohá prirodzenosť, ktorá oplakáva svoju krehkosť, s väčšou láskou a dôverou k Bohu, svojej jedinej sile.
Pán učí Dinu stále viac úplnému zabúdaniu na seba. Má myslieť len na Neho, nechať Ho pôsobiť a nič Mu neodopierať. Pokorenia, ktoré na ňu prichádzajú, sú za zasvätené duše, ktoré chce Pán zbaviť ich pýchy. Dina sa nemá báť. Strach, ktorý ohrozuje pokoj jej duše, pochádza od diabla. Nemá sa o to starať.
V stredu má Dina darovať všetok čas Pánovi za povolanie ku kňazstvu ak rehoľnému stavu. Pán jej zjaví, že sa mnoho povolaní stráca, pretože majú strach z odriekania a obetí a boja sa úplne sa odovzdať láske. Dina poznáva, ako vrelo Pánovo Srdce túži po tom, vyliať svoje poklady dušiam, dať im získať nekonečné zásluhy. Keď duša, v ktorej môže voľne pôsobiť, obetuje jeho Najsvätejšie Srdce Otcovi na jeho slávu, nemôže potom Otec svojmu milovanému Synovi nič odoprieť. Najsvätejšie Srdce Ježišovo môže odovzdať tejto duši všetky bohatstvá svojej nekonečnej lásky, a práve v tom spočíva jeho útecha.
21. februára 1928 nemôže Dina rozjímať o Srdci svojho Pána bez toho, aby ju neprepadol veľký smútok. Vidí totiž smútok svojho Pána, ktorého príčina spočíva v tomto: Zabúdajú na Mňa! Zabúdajú na Mňa! Nielen že Ma duše vo svete zraňujú, ale aj zasvätené duše na Mňa zabúdajú. Prosia a konajú s povrchnou zbožnosťou; modlitbe a konaniu chýba hlboká láska. Moje Srdce je také citlivé na pravú lásku od duší, ktoré sú Mi zasvätené! Som taký citlivý na nezištnú lásku, ktorá vo všetkom hľadá len moje záujmy!
O tri dni neskôr: Chcem lásku, hľadám ju, a nachádzam tak málo! Rokujú so Mnou ako s niečím neprítomným, zatiaľ čo som v skutočnosti dušiam tak blízko, som v nich prítomný!
Dina dostala milosť účasti na mučeníctve eucharistického Srdca Ježišovho. Ako zaznamenala v marci 1928, aj keď Kristus po svojom zmŕtvychvstaní už nemôže trpieť, dotýkajú sa napriek tomu hanobenia, nedôvera, nenávisť, ľahostajnosť a nevďačnosť jeho Srdca a zraňujú ho. U svojich kňazov sa sťažuje predovšetkým na nedostatok ducha modlitby a vnútorného života. Spoliehajú príliš na ľudské prostriedky a vlastnú aktivitu a nedostatočne na božské pôsobenie Pánovo. Pretože Ho málo milujú, mnoho duší ide do záhuby.
Dinin súcit Mu pripravuje útechu. Očakáva od nej úsmev pri všetkých vnútorných i vonkajších utrpeniach. Tu sa prejavuje spriaznenosť Diny s jej duchovnou sestrou, svätou Teréziou od Dieťaťa Ježiša. Tá sa vyjadrila o umení úsmevu: "Moja malá pomôcka spočíva v tom, byť vždy veselá, stále sa usmievať, či už klesám, alebo práve dobývam víťazstvo."
"Keď ma niečo príliš tiesni, keď na mňa dopadajú ťažké a nepríjemné veci, nerobím smutnú tvár, ale odpovedám na všetko ťažké úsmevom." Dina nasleduje Pánovo prianie. Skutočne zomrie uprostred ťažkého utrpenia s úsmevom na perách.
