%20(1).jpg)
Győr je hlavné mesto severozápadného Maďarska a leží na jednej z najdôležitejších trás strednej Európy na polceste medzi Viedňou a Budapešťou. A práve v tomto stredovekom meste, ktoré sa od 17. storočia len málo zmenilo, začala celá história írskej Plačúcej Madony.
V roku 1697 boli v Írsku prijaté zákony s uvalením trestu, zakazujúcim katolíckym biskupom a kňazom do krajiny. 17. marca toho istého roku, na sviatok svätého Patrika začala Panna Mária na obraze známom ako Plačúca írska Madona, roniť slzy. Obraz, ktorého pôvodný názov bol Panna Mária Utešiteľka utrápených, zobrazuje Božiu Matku s rukami zloženými v modlitbe, ako sa pozerá na Jezuliatko, ktoré leží v postieľke. A práve na tomto obraze ronila Matka Božia celé tri hodiny slzy.
Vzácny obraz bol kedysi majetkom írskeho biskupa Waltera Lyncha, ktorý ho vzal so sebou pri svojom nútenom úteku pred náboženským prenasledovaním 14. júla 1663 do exilu v Győri, kde potom aj zomrel.
Predpokladá sa, že rodina Lynchová, ktorá v meste zastávala mnoho významných postov, mala hlavné slovo aj v roku 1320 pri výstavbe kostola svätého Mikuláša v Galway a v roku 1561 pri stavbe kaplnky Panny Márie. Podľa historických prameňov odtiaľ pochádza obraz Presvätej Bohorodičky, ktorý dnes požíva v Győri veľkú úctu.
Neobyčajný príbeh írskej Madony v Győri rozhodne nie je legendou, ale realitou, založenou na skutočnosti a výpovediach spoľahlivých svedkov. Tento obraz visel v katedrále Clonfert v diecéze Tuam, keď v roku 1649 Anglicko vyslalo Olivera Cromwella na trestnú výpravu do Írska a začalo sa náboženské prenasledovanie.
Walter Lynch, biskup z Clonfertu, a niektorí z jeho kolegov prelátov boli zatknutí a nahnaní na ostrov zvaný Innisboffin, kde boli uväznení. Biskup Lynch vždy nosil so sebou obraz Madony z Clonfertskej katedrály, pretože sa obával, že by sa táto drahocenná relikvia mohla dostať do bezbožných rúk. V roku 1652 sa mu s niektorými členmi jeho skupiny podarilo utiecť na kontinent, kde írskych utečencov srdečne prijali v rôznych krajinách ich bratia, ktorí sa tešili z lepšieho života.
Biskup Lynch strávil nejaký čas v Belgicku a Portugalsku. Neskôr cestoval až do Uhorska, kde ho prijali s otvorenou náručou hneď v prvom biskupstve, do ktorého sa dostal po prekročení maďarských hraníc. Bolo to mesto Győr, kde ho uhorský biskup vymenoval za svojho pomocníka a stal sa členom diecéznej kapituly.
Írsky biskup sa naučil po maďarsky a desať rokov pôsobil medzi veriacimi, no hoci bol vďačný za pohostinnosť, ktorej sa mu dostalo, jeho srdce stále túžilo po rodnej krajine. Po desiatich rokoch, keď prenasledovanie v Írsku utíchlo, sa s veľkým očakávaním pripravoval na spiatočnú cestu. Boh sa však rozhodol inak. Írsky prelát náhle ochorel a zomrel v Maďarsku. Na smrteľnej posteli odkázal obraz Madony győrskému biskupovi, ktorý ho umiestnil v katedrále. Samotný biskup Lynch je pochovaný v krypte katedrály.
Obyvatelia Győru a jeho okolia obdivovali obraz, ktorý pochádzal z ďalekej krajiny, a cítili, že to bol Boží zásah, ktorý priniesol a zanechal vzácnu relikviu v ich úschove. Jej príchod znamenal sériu ich víťazstiev nad Turkami a počas rokov sa mnohí prichádzali modliť k Madone; bolo cítiť, že na jej príhovor sa podarilo odvrátiť mnohé národné katastrofy.
V roku 1697 sa Maďari tešili väčšiemu pokoju, no počas toho roku zasiahla v Írsku biskupov a kňazov väčšia rana ako kedykoľvek predtým. V tom roku totiž parlament prijal edikt, že všetci kňazi majú byť vyhostení z územia Írska a zo všetkých britských ostrovov, majú sa skonfiškovať kostoly a zahladiť všetky stopy katolíckeho náboženstva. Bola založená národná írska cirkev a mŕtvych mohli pochovávať iba služobníci tohto náboženstva.
17. marca 1697, na sviatok svätého Patrika, keď sa tisíce ľudí modlili počas skorej rannej svätej omše v katedrále v Győri, kňazi a veriaci zrazu videli, že oči Madony na obraze darovanom írskym prelátom ronia slzy a krv. Padali na Dieťa v postieľke, nad ktorým sa Madona skláňala. Tento zázrak trval viac ako tri hodiny.
Tvár Madony bola utretá plátnom (toto plátno je dodnes zachované v katedrále v Györi), ale krv a slzy neprestali tiecť. Obraz bol okamžite stiahnutý zo steny a odstránený z rámu; fenomén však pokračoval. Správa o zázraku sa okamžite rozšírila do vzdialených kútov mesta a nielen katolíci, ale aj protestanti a Židia sa hrnuli, aby tento zázrak videli. Svedkov tohto neobyčajného úkazu bolo na tisíce a mnohí z nich vydali svedectvo o tom, čo videli.
Zázrak írskej Madony na deň svätého Patrika v roku 1697 zostal hlboko zapísaný v srdciach mnohých Maďarov. Odvtedy ľudia prichádzajú do jej svätyne v časoch osobného smútku a počas mnohých katastrof, ktoré postihli ich krajinu. Tam našli silu vo svojom zúfalstve a ich smútok sa zmenil na nádej.
Masima - Verím a Dôverujem
