U nás je Panna Mária sliepok - Madonna della Galline pomerne neznáma, no v talianskej Kampánii sa teší veľkej obľube. A možno práve vtedy vznikol veľkonočný zvyk požívať počas týchto sviatkov pokrmy prevažne z vajíčok.
Tento titul Panna Mária od sliepok je uctievaný na počesť mariánskych zjavení a zázrakov, ktoré sa tam stali v rokoch 1609 a 1610. Odvtedy sa v tejto oblasti rozvinula veľká pobožnosť a na mieste zjavenia bol postavený kostol, ktorý sa stal významným miestom mariánskych pútí.
Všetko sa však začalo oveľa skôr. V 14. storočí stál nad Pagani v lokalite Tramonti malý kostolík, ktorý sa rozpadol a v ktorom sa nachádzala ikona Madony del Carmine s Dieťaťom Ježišom.
Jednej noci sa v ňom Panna Mária zjavila vo sne sakristiánovi a požiadala ho, aby povedal kňazovi, nech opraví schátraný kostol, inak odíde do krajiny, kde by ju milovali "aj sliepky". Sakristián to všetko kňazovi oznámil, no ten to bral na ľahkú váhu. Následky boli vážne: Tramonti zasiahla povodeň a rieka vody, trosiek a blata strhla mariánsku ikonu smerom k obci Pagani.
O niečo neskôr, v šestnástom storočí, v nedeľu po Veľkej noci ľudia v Albise pozorovali sliepky nástojčivo čosi hrabať na jednom mieste. Nedalo im to a začali na tom mieste kopať. Tak sa vďaka hrabaniu sliepok dostal na svet vzácny obraz, ktorý zmyli vody. Obyvatelia, naplnení radosťou z objavu, sa o neho starali s láskou a oddanosťou, presne tak, ako to sakristiánovi povedala Madonna. Ikonu zaniesli do neďalekej farnosti San Felice.
Neďaleko farnosti sa nachádzalo malé oratórium, zasvätené Panne Márii Karmelskej, nazývanej aj Annunziata. Karmelitáni z neďalekého kláštora ho zverili do opatery bratstvu Nunciata v Pagani. A práve tam je pôvod svätyne Madonny delle Galline, ako v písomnostiach dokladá monsignor Mario Vassaluzzo:
Rok 1609 je základným rokom histórie svätyne Madonny della Galline. V tom roku zaspal jeden mrzák neďaleko oratória pred miestnosťou starobylej farnosti a tam mal zjavenie Panny Márie. Povedala mu, aby vstal a odhodil barly, pretože je uzdravený.
Správa o tomto očividnom zázraku vyvolala výnimočnú odozvu a pritiahla všeobecnú pozornosť na malé oratóriu a nové uzdravenia nenechali na seba dlho čakať. Udialo sa ešte ďalších sedem uzdravení, ktoré ešte viac potvrdili u veriacich, nielen na vidieku, oddanosť k Madonne del Carmine (Panne Márii Karmelskej), premenovanej na Madonna delle Galline, kam zbožní veriaci prinášali veľké almužny.
Vtedajší biskup z Nocery monsignor Simone Lunadoro sa preto rozhodol, že bude dobré postaviť kostol priamo na mieste, kde sliepky našli vzácny obraz. Stavba sa začala v roku 1610 a veľmi rýchlo napredovala. Už v roku 1618 sa tu konal prvý slávnostný obrad.
V auguste 1786 diecézny biskup mgr. Benedetto dei Monti Sanfelice, zverejnil dekrét, ktorým kapitula svätého Petra vo Vatikáne ustanovila slávnostnú korunu Madonny delle Galline ako uznanie Máriinej ochrany pre obyvateľstvo. Slávnosť korunovácie sa konala v roku 1787.
Svätyňa Panny Márie Korunovanej z Karmelu, tiež nazývaná Svätyňa Panny Márie Sliepok, je rímskokatolícka mariánska svätyňa nachádzajúca sa v Pagani v Kampánii, kde sa každoročne koná sviatok Panny Márie, ktorý vznikol na základe istej udalosti.
V jeden deň darovala istá žena svätyni sliepku z voľného výbehu. Krátko nato si to však rozmyslela a chcela si sliepočku vziať späť so sebou, ale napokon si to rozmyslela a sliepočku Panne ponechala. Tak sa zrodila tradícia ponúkania všetkých druhov hydiny, sliepky, holubice, morky, kačky… do vozíka na majestátny sprievod Madonny.
Počas sviatku, ktorý sa koná na Veľkonočnú nedeľu, nesú v sprievode sochu Madonny della Galline ulicami mesta. Pred pápežskou bazilikou Sant‘Alfonso dostáva socha Panny do daru od otcov redemptoristov pár sliepok, podľa tradície, ktorú začal sám svätý Alfonz, ktorému Madonna zasa na oplátku daruje dve holubice. Potom sa procesia po "výmennom obrade" opäť zastaví na námestí Piazza Corpo di Cristo, kde sa slávi slávnostná omša. Procesia po slávení Eucharistie pokračuje v ceste a Madonna sa vracia do svätyne, kde sa na záver procesie spieva Magnifikat.
Masima - Verím a Dôverujem